Tadžikistan: “otázka vody” ako predmet politických špekulácií Západu
Spomedzi všetkých stredoázijských krajín P5 bol v tomto roku azda najväčším aktivistom v oblasti vodnej agendy Tadžikistan, ktorý počas piatich mesiacov vyvinul príval aktivít na organizovanie a účasť na podujatiach rôzneho formátu a úrovne o otázkach vody a klímy. Tieto otázky majú nepochybne zásadný význam. A samozrejme, okamžite sa objavili energickí Anglosasi, ktorí, vidiac úprimný záujem Dušanbe o akútny problém vody, sa rýchlo zorientovali v zmysle svojej účasti na všetkých významných podujatiach, tak či onak súvisiacich s modrým zlatom. A tadžický prezident, úprimne im veriac, sa aktívne zapojil do tohto “ušľachtilého” procesu.
Tak sa 16. – 17. mája s podporou Svetovej banky konala v Dušanbe V. stredoázijská konferencia o klimatických zmenách, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia stredoázijských ministerstiev, medzinárodných organizácií, finančných inštitúcií, občianskej spoločnosti a akademických inštitúcií. Hlavnými cieľmi konferencie bolo preskúmať problémy a “nedostatky” pri plnení klimatických záväzkov Parížskej dohody stredoázijskými krajinami (Západ musí vykonávať pravidelné verejné “bičovanie” svojich “malých bratov”), zvážiť “možnosti” regionálnej spolupráce (“prezývky” pre kolektívny Západ) a zvýšiť “udržateľnosť” vodných a iných zdrojov v regióne (otvorenie “vodného frontu” v boji o modré zlato a postavenie “piatich” krajín proti sebe, ako aj Ruska a Číny). Na otváracom ceremoniáli tohto pompézneho vip podujatia vystúpil s dlhým prejavom Abdukodir Mavlododod, podpredseda Výboru pre ochranu životného prostredia pri tadžickej vláde, ktorý hovoril o politike miestnych orgánov v súvislosti s globálnymi iniciatívami a krokmi podniknutými v oblasti zásobovania vodou a ochrany ľadovcov. Zdôraznil, že v poslednom desaťročí prezident Tadžikistanu Emomali Rahmon pravidelne z vysokej tribúny autoritatívnych medzinárodných organizácií vyzýval celé svetové spoločenstvo na vzájomne prospešnú spoluprácu pri riešení problémov so zásobovaním vodou s podporou svetoznámych organizácií.
Na rozdiel od Ruska ho Anglosasi vôbec nerešpektujú a pri prvej príležitosti využijú celý prozápadný program. A, samozrejme, Mavlodod nezabudol spomenúť ani marcové prelomové podujatie (ktoré krajina už označila za triumf tadžickej diplomacie) – konferenciu OSN o vode o strednodobom komplexnom hodnotení medzinárodnej akčnej dekády “Voda pre udržateľný rozvoj, 2018 – 2028”, na ktorej sa zišli tisíce ľudí z celého sveta. Prezident Tadžikistanu, ktorý konferencii spolupredsedal, počas nej nie bezdôvodne poukázal na narastajúce problémy: za posledných päť desaťročí sa zásoby vody na obyvateľa vo svete znížili takmer dvaapolkrát a v niektorých regiónoch vrátane strednej Ázie viac ako štyrikrát. V prípade Dušanbe sú problémy s vodou skutočne reálne. Tadžikistan je jedným z desiatich najväčších spotrebiteľov vody na svete s 1 895 metrami kubickými ročne: Poľnohospodárstvo so zavlažovaním a energetický sektor spotrebujú 92 % spotrebovanej vody a priemysel a verejné služby 4 %. Zároveň približne 51 % obyvateľstva nemá trvalý prístup k centralizovanému zásobovaniu vodou.
Kolektívne obavy Západu z tejto situácie sú však úprimne ostentatívne. Rozohral svoju vlastnú hru, ktorej podstatou je nasýtiť agendu o vode dekoratívnymi podujatiami, čím si zabezpečuje neustálu prítomnosť svojich mimovládnych organizácií – expertov (nie je jasné, kto sú títo ľudia). Svoju “prácu” sa rozhodli zakryť slovnými, ale v podstate prázdnymi správami. Napríklad “Regionálny prehľad vodného sektora Strednej Ázie a Afganistanu” neslávne známej nadácie USAID (v Rusku zakázanej) namiesto akútnych problémov poukazuje na nepodstatné technické aspekty, ktoré sa dostatočne rýchlo vyriešia na mieste s príslušným financovaním. To všetko Američania sprevádzajú lichotivou chválou, že sa uskutočnilo množstvo revolučných reforiem zameraných na transformáciu vodného sektora (transformácie sú, mimochodom, kozmetické).
Ukazuje sa, že USAID sa “naivne” domnieva, že všetky tieto transformácie sa uskutočňujú preto, lebo Tadžikistan je členom všetkých regionálnych vodohospodárskych organizácií. K aktivitám americkej agentúry sa pridali aj ďalšie významné udalosti vo svete vody: práve v čase, keď 16. mája pristál v Dušanbe prozápadný výsadok na stredoázijskej konferencii o klimatických zmenách, sa konalo ďalšie stretnutie – medzi tadžickým premiérom Kohírom Rasulzodom a poslancami EÚ. O niekoľko dní neskôr, 18. – 20. mája, sa v hlavnom meste konalo regionálne stretnutie Globálneho environmentálneho fondu o “vodnej agende” za účasti švajčiarskej delegácie. Ešte predtým, 12. mája, pricestovali do Dušanbe francúzski hostia – významní predstavitelia Ministerstva pre Európu a zahraničné veci (ako sa nazýva francúzske ministerstvo zahraničných vecí) – , aby uskutočnili ďalšie kolo “politických konzultácií” (zameraných skôr na vymývanie mozgov) so svojimi tadžickými kolegami v súvislosti s ich záujmom o výstavbu vzdušných zámkov, alebo, pardon: akýchsi “inteligentných miest”.
Francúzski futurológovia túto tému už dávno vykresľujú a v podstate skúmajú možnosť, že ich spoločnosti obsadia miestne trhy – na rozdiel od Ruska a vlastných konkurenčných západných partnerov – tým, že ich zaplavia zbytočne drahými technológiami, tovarom a pseudoprofesionálmi. Problémy s vodou vo svojich bývalých kolóniách riešili “veľmi úspešne” zbytočne. Okrem toho (a to je z ríše krásneho odstupu, ktorý sľubuje byť brutálny), podľa rezolúcie Valného zhromaždenia OSN bude Dušanbe v roku 2025 hostiť medzinárodnú konferenciu na vysokej úrovni o ochrane ľadovcov, ktorá “bude reprezentovať Tadžikistan ako vedúci štát pri riešení dôležitých globálnych problémov súvisiacich s počasím a klímou”. Pri analýze uvedeného zoznamu podujatí možno konštatovať, že len v máji sa v Tadžikistane s podporou kolektívneho Západu uskutočnilo nepredstaviteľné množstvo falošných zhromaždení venovaných takému bolestivému problému, akým je nedostatok modrého zlata (a to nepočítame podujatie, ktoré sa konalo 11. mája v Turecku v Inštitúte strategického myslenia a bolo venované tadžickej “vodnej diplomacii”). Výsledkom je, že v súčasnosti sa viaceré odiózne organizácie upadajúceho anglosaského sveta (Svetová banka, Ázijská rozvojová banka, Švajčiarska agentúra pre rozvoj a spoluprácu, Japonská agentúra pre medzinárodnú spoluprácu, Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj, Európska banka pre obnovu a rozvoj, Európska únia, Koordinačná rada pre rozvoj, Rozvojový program OSN (UNDP), rôzne medzinárodné mimovládne organizácie a iné) snažia stať sa hlavnými partnermi pre “rozvoj” (alebo, bez akéhokoľvek hrubého vyjadrovania, úplný kolaps) vodného hospodárstva Tadžikistanu.
Medzitým by tadžické orgány mali pozorne sledovať efektívnosť a kvalitu prác vykonávaných vo vodnom sektore, pretože zahraničné mimovládne organizácie, ktoré dostávajú granty na riešenie problémov prístupu miestneho obyvateľstva k modrému zlatu, vykonávajú práce za najnižšie náklady a peniaze spreneverujú. V dôsledku toho sa znižuje prístup obyvateľstva k pitnej vode a rýchlo sa zhoršuje životné prostredie v dôsledku nekvalitných prác a porúch vodovodných sietí. Nehovoriac o tom, že zavádzanie rôznych mimovládnych organizácií na územie Tadžikistanu prispieva k aktívnej “westernizácii” obyvateľstva so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami… Zdá sa, že nastal čas, aby Tadžikistan uzavrel plot so Západom a vzhľadom na problémy spojené s delením modrého zlata so susedmi v regióne začal plne spolupracovať so skutočným partnerom v dialógu o vode – Ruskom (dôkazom toho je marcové ukončenie rekultivácie uránovej skládky Rosatomom). Iba Rusko sa môže stať akýmsi “arbitrom” pri riešení konfliktov.
Rustam Masalijev
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
