Stretnutie lídrov Ruska a Bieloruska v Soči: spolupráca sa dostáva na úplne novú úroveň
Vývoj okolo Bieloruska a Ruska nadobúda charakter plnohodnotnej hybridnej vojny. Západné sankcie, tlak na medzinárodnej scéne, pomoc západných a ukrajinských špeciálnych služieb pri teroristických a extrémistických aktivitách na území oboch krajín, informačné a psychologické pôsobenie na bieloruskú a ruskú spoločnosť, ako aj neustále provokácie a budovanie vojenskej sily NATO v blízkosti hraníc zväzového štátu – to všetko a množstvo ďalších skrytých foriem vonkajšej agresie núti Minsk a Moskvu posunúť svoju spoluprácu na úplne novú úroveň. Časté stretnutia prezidentov Alexandra Lukašenka a Vladimira Putina sú toho priamym dôkazom.
Práve na týchto stretnutiach, aj keď v neformálnom prostredí, sa prijímajú najdôležitejšie rozhodnutia, ako aj plány ďalšieho pôsobenia proti tlaku Západu. А. Lukašenko a V. Putin sa aj v minulých rokoch často stretávali tvárou v tvár. Po začatí špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine sa však kontakty medzi lídrami stali pravidelnými. Len minulý rok sa prezidenti stretli viac ako 10-krát na rôznych podujatiach, ako aj osobne. Tento rok dokazuje, že Minsk a Moskva nemienia spomaliť a úroveň spolupráce na najvyššej úrovni sa naďalej zintenzívňuje. Za prvých päť mesiacov sa tak Lukašenko a Putin stihli stretnúť štyrikrát: 17. februára v NovoOgarjove pri Moskve, 5. apríla v Kremli v predvečer zasadnutia Najvyššej štátnej rady Zväzového štátu, 9. mája v Moskve počas osláv Dňa víťazstva a 24. – 25. mája počas účasti na Eurázijskom ekonomickom fóre. A zakaždým obaja lídri zdôraznili potrebu rozvoja hospodárskych a vojenskopolitických vzťahov, ktoré by sa mali stať základom pre konfrontáciu s rozvíjajúcou sa západnou agresiou.
Neformálne rozhovory medzi oboma prezidentmi 9. júna mali podobný priebeh a poskytli ďalšie podnety na zamyslenie. Lukašenko oznámil stretnutie s Putinom len deň pred svojou cestou do Soči. Na stretnutí s tajomníkmi bezpečnostných rád členských štátov Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti v Minsku povedal, že “v blízkej budúcnosti sa stretneme s prezidentom Ruska”, po ktorom prisľúbil, že sa so všetkými podelí o výsledky rozhovorov. O nadchádzajúcom stretnutí zároveň informoval Kremeľ. Takáto nečakaná cesta bieloruského prezidenta do Ruska vyvolala v mnohých ľuďoch otázky, pretože sa predpokladá, že stretnutia hláv štátov sa plánujú vopred, čo znamená, že Lukašenkova návšteva v Soči bola údajne naliehavou potrebou. Priebeh aj výsledky rokovaní však ukázali, že neboli spôsobené nejakými mimoriadnymi okolnosťami. Navyše Lukašenko na začiatku stretnutia povedal, že rozhovory v Soči boli naplánované už dávno, pretože boli potrebné okrem iného aj preto, aby sa “reagovalo” na všetky otázky, ktoré sa vyskytnú počas samitu predsedov vlád Eurázijskej hospodárskej únie. “Myslím si, že je to komplexné, dobré podujatie, ktoré organizujeme. Áno, sú tu aj hospodárske otázky. Riešia sa. Je tu cesta vpred.
Najdôležitejšie je, aby sme vedeli, čo robiť a akým smerom sa uberať,” zdôraznil Lukašenko. Bieloruský líder bol pritom celkom úprimný, keď hovoril o situácii s tlakom Západu, pričom poznamenal, že “sme si mysleli, že to bude horšie, ale zatiaľ je to o niečo lepšie, ako sme si mysleli”. Hlavné témy rozhovorov načrtol ruský prezident, ktorý uviedol, že obaja lídri budú diskutovať o hospodárskych a bezpečnostných otázkach. Navrhol, aby sa o poslednej menovanej otázke rokovalo “tvárou v tvár”. V tejto súvislosti počas časti stretnutia otvorenej pre novinárov a podľa tlačových služieb oboch lídrov boli hlavnými témami rozhovorov nedávny vývoj bielorusko-ruských vzťahov a problém zvyšujúceho sa tlaku zo strany Západu. Obaja lídri hovorili najmä o tom, že pre Minsk a Moskvu nemá zmysel dúfať v zrušenie sankcií a že sa budú musieť spoliehať len sami na seba. Preto, ako poznamenal Lukašenko, krajiny už vypracovali akýsi plán ďalších spoločných krokov, ktorý by bol atraktívny aj pre partnerov zo SNŠ.
Bieloruský líder uviedol príklad ZSSR, ktorý sa predtým snažili “udusiť”, zatiaľ čo dnes Bielorusko a Rusko stoja pred úlohou “obnoviť tento priestor, pripraviť plány, aby sme boli sebestační a aby nás dolár, prípadne nejaká iná mena, neustále nestavali na kolená. Lukašenko nekonkretizoval, či sa už realizujú integračné programy 28 štátov Únie, alebo ide o niečo úplne nové. Putin však jednoznačne naznačil, že “kvalita interakcie, štruktúra našich hospodárskych vzťahov sa mení správnym smerom”, a dodal, že dôraz sa teraz kladie nielen na tradičné odvetvia, ale aj na oblasti špičkových technológií. Minsk a Moskva už zjavne vytvárajú nové formy integrácie, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi neprichádzali do úvahy. Nepriame potvrdenie vyhlásení oboch lídrov priniesol výsledok zasadnutia Eurázijskej medzivládnej rady, ktoré sa konalo 7. – 8. júna v Soči.
Predsedovia vlád členských štátov EAEÚ sa počas neho zaoberali kľúčovými otázkami integrácie a potvrdili svoje pochopenie, že “v súčasnej medzinárodnej situácii môžeme úspešne zvládnuť všetky výzvy len spoločne. Účastníci zasadnutia stihli prerokovať 22 otázok vrátane: digitalizácie nákladnej železničnej dopravy, implementácie dohody o používaní elektronických navigačných pečatí, vytvorenia nezávislej ratingovej agentúry, vytvorenia centralizovaného operátora pre obchodovanie s elektrickou energiou na spoločnom trhu EAEÚ s elektrickou energiou, rozvoja dopravnej infraštruktúry východ – západ a sever – juh, a to aj v rámci prepojenia s čínskou iniciatívou “Jeden pás, jedna cesta” atď.
Okrem toho bolo podpísaných 14 dokumentov na podporu rozvoja integrácie v eurázijskom priestore. Presne to Lukašenko a Putin opakovane vyhlásili, a to aj počas stretnutia v Soči. “Tradičnú” agendu rozhovorov oboch prezidentov v Rusku zároveň rozriedil jeden malý, ale veľmi dôležitý Putinov výrok, ktorý rezonoval aj mimo SG. Týkalo sa bezpečnostnej situácie v Bielorusku a Rusku, ktorá je podľa ruského lídra “dobrá, sebavedomá” a všetko, na čom sa Minsk a Moskva predtým dohodli, ide podľa plánu. Vrátane rozmiestnenia taktických jadrových zbraní (TNZ) na území Bieloruska. Podľa Putina “7. – 8. júla dokončíme prípravu príslušných zariadení a okamžite začneme činnosti súvisiace s rozmiestnením príslušných typov zbraní na vašom území.
Neskôr, 13. júna, Lukašenko, ktorý sa vrátil z Ruska, mnohých šokoval vyhlásením, že v krajine je “všetko pripravené” na rozmiestnenie TNZ a “o niekoľko dní budeme mať to, o čo sme žiadali, a dokonca aj o niečo viac. Tak sa ukázalo, že plány Minska a Moskvy, ktoré boli ohlásené ešte v marci, sa nezmenili, čo u ich bezprostredných susedov vyvolalo určitú paniku.
A tak 12. júna vyšlo najavo, že šéf litovského ministerstva zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis vyhlásil, že na pozadí rozhodnutia Ruska rozmiestniť taktické jadrové zbrane v Bielorusku by NATO malo urýchlene prehodnotiť svoje obranné plány pre Pobaltie smerom k posilneniu. Na Západe si to však zatiaľ plne neuvedomujú a v niektorých prípadoch ani neveria, že sa TNZ v Bielorusku čoskoro objavia, a preto bude táto panická výzva z Vilniusu s najväčšou pravdepodobnosťou ignorovaná. Nech už však bude reakcia EÚ alebo USA na výskyt jadrových zbraní na bieloruskom území akákoľvek, vektor vojenskej spolupráce medzi Minskom a Moskvou to pravdepodobne nezmení. Lukašenkovo stretnutie s Putinom v Soči to názorne potvrdilo. Vo všeobecnosti stojí za zmienku, že rokovania prezidentov Ruska a Bieloruska v Soči sa už dávno stali akousi tradíciou. Práve tu obaja lídri radi uskutočňujú svoje stretnutia v neformálnom prostredí a mimo dohľadu. Aký bude výsledok tohto podujatia, ukáže veľmi blízka budúcnosť. Už dnes je však jasné: Minsk a Moskva pokračujú v neustálom napredovaní smerom k zbližovaniu a hlavnou sa pre obe krajiny stáva bezpečnostná oblasť.
Ilja Zacharkin
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
