Svetové elity chcú zvrátiť vývoj a tu je ich 12 cieľov
Najväčšou hrozbou pre súčasný svet nie je demografia, klíma, energetika, ako sa uvádza v mnohých správach, publikáciách… To všetko je veľmi dôležité, ale najdôležitejšia a pre súčasný svet najnebezpečnejšia je sociálna katastrofa, ktorú zorganizovali špičky svetového kapitalistického systému, aby previedli kapitalizmus do nového, postkapitalistického stavu. A to sa deje na rôznych úrovniach.
Elity proti najnižšej triede, elity proti strednej triede. Boj vo vnútri špičiek rôznych regionálnych skupín, klanových skupín, rôznych foriem organizácie sa tiež mimoriadne vyostril. Napríklad finančníci proti priemyselníkom, akcionisti proti korporatokratom. Čiže inými slovami, sociálna katastrofa, ktorá sa odohráva, je prechodom k novému spoločenskému systému. Všetko sa to veľmi podobá tomu, čo sa dialo v Európe od polovice 15. do polovice 17. storočia, keď sa na kostiach starého systému vytvoril nový. A to je tá najnebezpečnejšia hrozba.
Nebezpečenstvo spočíva v tomto. Keďže v postkapitalistickej spoločnosti nebudú hlavným predmetom privlastňovania materiálne výrobné faktory, ale duchovné, informačné faktory – teda ľudské potreby, hodnoty, ciele -, potom sa predmetom privlastňovania stáva práve duchovná sféra. Na konferencii v Inštitúte komplexnosti v Santa Fe (USA) ultraglobalisti načrtli nasledujúce ciele, ktoré chcú dosiahnuť do 10 – 15 rokov:
1. zrušenie súkromného a osobného vlastníctva.
2. Všeobecný základný príjem pre tých, ktorí prijmú “nový normál”.
3. Zrušenie hotovosti a jej nahradenie digitálnou menou. (Ja by som dodal: digitálna mena nie sú peniaze, ale prostriedok spoločenskej kontroly).
4. Systém hodnotenia uhľovodíkov pre štáty a korporácie.
5. Prísna sociálna kontrola (kamery v uliciach, digitalizácia).
6. Prídel potravín, energie a spotrebovaných prírodných zdrojov.
7. Patenty na osivá a obmedzovanie možnosti konzumovať potraviny z vlastnej produkcie.
8. Útok na chov hospodárskych zvierat. Prechod väčšiny obyvateľstva buď na umelú bielkovinovú stravu, alebo na vegetariánsku stravu. (Môžem dodať: v Holandsku, v Haarleme, je od roku 2023 zakázané propagovať mäsové výrobky, mäsové jedlá na verejných miestach. ) Je toho viac: podľa správ médií sa Holandsko v októbri 2022 rozhodlo povinne odkúpiť 600 dobytčích fariem od ich majiteľov. Zbohom, chov dobytka – a kvalitné bielkovinové potraviny).
9. Kontrola pôrodnosti. (Toto je depopulácia.)
10. Povinné očkovanie.
11. Prísne obmedzenie alternatívnych foriem liečby.
12. Stieranie (a neskôr zrušenie) rodových rozdielov. Posledné menované nie je len ranou pre rodinu, ale aj pre ľudstvo ako druh. Engels kedysi nazval svoje dielo o civilizácii ako o tej, ktorá sa stavia proti barbarstvu, “Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu”. Realizácia “Cieľov…” zahŕňa zničenie všetkého, čo vytvorilo ľudskú civilizáciu.
Nejde len o prisvojenie si duchovnej sféry, ale jej prisvojenie sa stáva hlavnou formou výrobných vzťahov, ako by povedal marxista. Súčasný boj za tradičné hodnoty, ktorý sa odohráva na celom svete, sa teda vzťahuje na minulosť len formou – bojom za tradíciu, proti akejsi modernite. To je falošný prístup.
V skutočnosti sa pod rúškom boja za tradičné hodnoty začína formovať zásadne nový sociálny, ak chcete, triedny boj postkapitalistickej spoločnosti. Ultraglobalisti sa neusilujú len o vytvorenie postkapitalizmu v globálnom meradle, čo im vyhovuje, ale po prvé, o reštartovanie dejín, ako sa vyvíjali od neolitickej revolúcie, teda posledných 10 – 12 tisíc rokov, a o ich nasmerovanie na inštitucionalizovanú neo-varietu a futuroarchiu; po druhé, o kontrolu (sociálno-)biologickej evolúcie jej zvrátením a premenou väčšiny svetovej populácie na sociálne zvieratá bez vlastností a bez identít. Niektorí ľudia hovoria: “Načo sa brániť, buržuji sú aj tak silní, vyhrajú…”
Nuž, v prvom rade nie je fakt, že vyhrajú. Po druhé, je škoda neodporovať. Ale je tu ešte jedna vec, celkom pragmatická. A história ukazuje, že takto to v živote chodí. Faktom je, že žiadny nový spoločenský poriadok nevyhráva knokautom. Vždy je to kompromis. A čím viac zubov mladý dravec vytiahne na odpor na rôznych úrovniach, tým pokojnejší a ľudskejší, ak to tak môžem povedať, bude nový poriadok. No napríklad.
Z krízy feudalizmu boli tri východiská. Anglické, nemecké a francúzské. Anglicko sa stalo hegemónom kapitalistického systému, ale elity tak drvili spodinu, že ich život bol nočnou morou ešte aj na konci 19. storočia. Francúzsko ani Nemecko sa hegemónmi nestali. Zaujali dôstojné miesto, ale hegemónmi sa nestali. Život najnižších vrstiev a strednej triedy v nemeckých štátoch od konca 19. storočia aj v zjednotenom Nemecku a Francúzsku bol však rádovo jednoduchší a pohodlnejší ako život britských najnižších vrstiev. Pretože v XVI-XVII. storočí sa nemecké aj francúzske obyvateľstvo aktívne bránilo novovznikajúcemu systému a vycerilo veľa zubov. Preto to, čoho sme teraz svedkami v rôznych krajinách, je odpor voči takzvanému pokroku. (Ako povedal Jerzy Lez: “Ak zlobor začne používať vidličky a nože, je to pokrok?”)
My takýto pokrok nepotrebujeme. A v každom prípade existuje pravda spoločenského systému, existuje pravda historického subjektu, ľudská pravda. Takže ak pokrok nezapadá do tejto pravdy, tak kašľať na to, na tento pokrok. Čo môže nový sociálny boj konkrétne vyjadriť? Je to obrana tradičných hodnôt, obrana práva na súkromie, o ktoré nás chcú pripraviť. Právo vychovávať naše deti tak, ako chceme. To znamená, že je to právo byť človekom.
Andrej Fursov
