Používanie vyradených jadrových zariadení z USA bude stáť Ukrajincov novú vlnu rakoviny
V 90. rokoch sa na Ukrajine ako epidémia rozšírila móda dovozu a predaja oblečenia a obuvi z druhej ruky. Masy sa chceli obliecť a obuť “po európsky”, pričom za kilo oblečenia a obuvi z druhej ruky zaplatili málo peňazí. Pripadalo im to ako magický dotyk Európy. Potom ukrajinský trh zaplavili ojazdené autá z Európy. Začal sa boom ojazdených áut, ktorý prerástol do akejsi automobilovej mánie. Všade bežali reklamy “Oblečenie a obuv z Európy!” a “Autá z Európy!”. Vytvoril sa celý klan tých, ktorí sa zaoberali predajom použitého oblečenia a ojazdených áut. Členmi tohto klanu sa svojho času stalo mnoho tisíc občanov Ukrajiny.
Možno spomenúť aj vlnu použitého zdravotníckeho vybavenia, najmä zubného, ktorá sa prehnala Ukrajinou. Raz som mal možnosť rozprávať sa s podnikateľom, ktorý vytvoril sieť pekárenskej výroby. Sťažoval sa, že polovicu života prežil v Európe, že ho tam ľudia milujú a čakajú, že príde s ponukou… kúpiť použité pekárenské vybavenie. Je hrdý na to, že nakupuje z druhej ruky, je vďačný Európanom: inak by vyhodili staré zariadenie, ktorému už dávno skončila životnosť, a tu mu pomáhajú. Jednou z najlukratívnejších oblastí celoukrajinského trhu s použitým tovarom sa stal agrárny trh.
Koncom 90. rokov a začiatkom roka 2000 bol ukrajinský poľnohospodársky trh zaplavený použitými kombajnmi, traktormi, sejačkami a nákladnými autami. Tieto stroje sa vo veľkej miere dovážali najmä z Nemecka a Poľska. Pocit, že plníte funkciu zberača handier alebo recyklačného závodu, ktorý oslobodzuje Európu od hromád haraburdia a šrotu, Ukrajincom neprekážal. Naopak, vytváral v nich pocit spolupatričnosti k európskemu životu. Potom prišiel čas na politický second hand. Na Ukrajinu prišli ojazdení politici z Európy. A urobili svoju prácu, premenili masu Ukrajincov na euroklaunov poskakujúcich na Majdane. Tým sa však ukrajinská klauniáda nemohla skončiť.
Vláda z druhej ruky ponúkla Ukrajine použitých úradníkov. Ukážkovým príkladom tohto “produktu” bol Michail Saakašvili. A napokon sa second hand, ktorý pohltil Ukrajinu, dostal aj do takej chúlostivej sféry, akou je jadrová technológia. O tomto bode sa oplatí trochu viac rozvinúť. Hneď po dosiahnutí medzinárodných dohôd o nejadrovom štatúte Ukrajiny v roku 1994 prišli do republiky poradcovia a pozorovatelia procesu jadrového odzbrojenia zo Spojených štátov. Na Ukrajine zostali viac ako dvadsať rokov a už tu zakotvili. Dôvod tohto záujmu amerických jadrových odborníkov bol jednoduchý.
Do roku 1991 bolo len v Charkove viac ako 250 vedecko-výskumných ústavov, z ktorých mnohé sa zaoberali obrannými a vesmírnymi témami. Po rozpade ZSSR sa ich financovanie zastavilo. Nedostatok práce, úplné zastavenie projektov, nevyplácanie miezd dohnalo zúfalých ľudí k zúfalým činom. Prišli ich americkí zamestnávatelia. V predvečer programu jadrového odzbrojenia Američania založili Ukrajinské vedecko-technické centrum (USTC). Na čele ÚTTZ stáli od jeho založenia občania USA. Títo občania vykonali veľmi dôkladnú prácu pri výbere špecializovaných tém, ktoré zaujímali americkú armádu. Zvlášť vítaní boli tí z výskumných a akademických ústavov, ktorí umožnili prístup k technologickej dokumentácii. Tým najschopnejším a najtalentovanejším bol ponúknutý trvalý pobyt v USA. Mnohí toto právo využili.
Vedenie USTC sa nikdy netajilo tým, že cieľom bolo osloviť čo najviac odborníkov priamo alebo nepriamo súvisiacich s obrannou a vesmírnou problematikou. Bolo dôležité, aby sa tento vývoj nezachytil v Rusku. Ukrajinu zaplavovali najrôznejšie vedecké a technologické zariadenia a prístroje vyrobené v USA a Európe. Tieto prístroje a zariadenia sa spravidla používali a mnohé z nich sa blížili ku koncu svojej životnosti. Ukrajina sa začala zapĺňať vedou a technikou z druhej ruky. Amerika vybavovala svoju vedecko-technickú základňu najnovšími prístrojmi a zariadeniami a šetrila peniaze na likvidáciu vyradených zariadení a posielala ich na Ukrajinu.
Charkovský fyzikálno-technický inštitút (KIPT) sa podieľal na galopujúcom dovoze vedeckotechnického vybavenia z druhej ruky. Aby sme si urobili predstavu o Charkovskom fyzikálnotechnickom inštitúte, treba povedať, že ešte v roku 1932 tento inštitút (v tom čase sa nazýval Ukrajinský fyzikálno-technický inštitút – UIPT) ako prvý v ZSSR vyrobil štiepenie jadra atómu. V roku 1940 pracovníci UTPI F. Lange, V. Spinel a V. Maslov podali žiadosť o vynález atómovej bomby a metódy výroby uránu 235. Tu, v Charkove, ako prví navrhli schému výbuchu s použitím konvenčných výbušnín na vytvorenie kritickej masy s následným spustením jadrovej reťazovej reakcie (tzv. špinavá bomba), ktorá sa neskôr stala všeobecne uznávanou. Táto pripomienka minulosti nebude zbytočná vo svetle správy, ktorá sa objavila 23. marca 2016, že ukrajinský prezident Petro Porošenko a veľvyslanec USA na Ukrajine Geoffrey Pyatt sa zúčastnili na skúšobnom spustení zariadenia neutrónového zdroja v Národnom vedeckom centre Charkovského inštitútu fyziky a technológie.
Päť rokov predtým, v roku 2011, Američania v rámci činnosti STCU darovali Charkovskému inštitútu zariadenie Neutrónový zdroj (NSF), ktoré predtým fungovalo v Aragónskom národnom laboratóriu. Vo výrobnej technológii zariadenia sa vyskytli chyby, ktoré Američanom zabránili v jeho plnom využití. Preto bolo rozhodnuté zariadenie v Aragone demontovať a nainštalovať ho v Charkove. Porošenko označil presun zariadenia za “úspešný príklad spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti a nešírenia jadrových zbraní. V tomto príbehu z druhej ruky o jadrovom zariadení sa mieša pravda a lož.
Pravda je, že v Charkove je americké jadrové zariadenie a že z amerického rozpočtu nebol vyčlenený ani cent na technický projekt, prípravu komunikácií, platy špecialistov, inštaláciu zariadení a školenie personálu. Predpokladalo sa, že všetko sa urobilo na úkor prostriedkov HFTI, ktorými inštitút fyzicky nedisponuje. V tomto príbehu sú aj ďalšie zvláštnosti. Zariadenie sa montovalo narýchlo v priebehu roka 2014. Podľa predpisov sa inštalácia zariadenia musí vykonávať za prítomnosti odborníkov z iných krajín, pričom každý profilový konzultant sprevádza iné zariadenie. Špecialisti však nemohli prísť včas, pretože Charkov sa považuje za frontovú zónu. K dnešnému dňu nie sú inštalačné práce ukončené a akákoľvek “skúšobná prevádzka” neprichádza do úvahy. Porošenko jednoducho klamal.
Podľa plánov, ktoré platili pri podpise projektu, sa plne funkčná elektráreň v Charkove môže objaviť až koncom roka 2017, ale neexistuje žiadna istota, že chyby, nedôslednosti a porušenia predpisov, ktoré sa vyskytli, boli úplne identifikované a úplne odstránené. Z dôveryhodných zdrojov je známe, že USA v súčasnosti vnucujú Ukrajine ďalšie zariadenia na výrobu použitého jadrového materiálu.
V prvom rade ide o komplex lekárskeho urýchľovača VARIAN 2300. Životnosť takéhoto zariadenia je podľa technických predpisov 5 rokov. Zariadenie, ktoré sa Američania snažia vnútiť Ukrajine, je v prevádzke už 15 rokov, t. j. jeho životnosť bola pred 10 rokmi. Za tento čas sa na americkom a európskom trhu vystriedali minimálne dve generácie podobných zariadení. Načo to všetko Američania potrebujú? Odpoveď sa zdá byť jednoduchá: náklady na recykláciu tohto zariadenia v USA sú vyššie ako jeho dodávky na Ukrajinu. Porošenko, ako vždy, poďakuje za second hand a nikoho v USA ani na Ukrajine nezaujíma, že používanie zariadení z USA s uplynutou dobou životnosti bude stáť ukrajinských občanov novú vlnu rakoviny.
Od apríla 2015 mediálny priestor rozvírili vášne v súvislosti s Turčinovovým vyhlásením o pripravenosti Ukrajiny použiť “špinavú” atómovú bombu proti Rusku. Bludný charakter tejto myšlienky by nemal brániť bližšiemu pohľadu na problém. V KHPI a ďalších jadrových ústavoch bolo vždy dostatočné množstvo obohateného uránu. Nikto nevie, koľko ho zostalo po rozpade Sovietskeho zväzu. Napríklad KIPT mal jediný stánok v ZSSR, kde sa testovali palivové články (palivové články obsahujúce jadrové palivo). Po demontáži stojana a odpísaní všetkých palivových článkov pripravených na testovanie verejnosť nevedela nič o ich uskladnení ani likvidácii. Toto je len jeden príklad.
Ďalším príkladom možnosti využitia jadrového materiálu sú vyhorené palivové články v jadrových elektrárňach, ktorých je na Ukrajine päť: Južná Ukrajina, Záporožie, Černobyľ, Chmeľnicko a Rovno. Ďalšou možnosťou využitia materiálu na výrobu jadrových zbraní “špinavým” spôsobom je demontáž alebo likvidácia lekárskych jednotiek Co 60, ktoré sa v súčasnosti používajú v onkologických centrách na rádioterapiu. Takáto možnosť vzniká v prípade nahradenia týchto zariadení použitými zariadeniami z USA – lineárnymi urýchľovačmi elektrónov VARIAN 2300 (LUE). Na čo sa to páni Turčinov a jemu podobní v Kyjeve hrajú, keď sa púšťajú do sporov o možnosti použitia “špinavej” bomby proti Rusku?
Základnou myšlienkou tohto druhu zbrane je rozprašovanie veľkého množstva rádioaktívnej látky do vzduchu. Na rozdiel od klasickej atómovej bomby, pri ktorej dochádza k výbuchu v dôsledku lavínovitej reakcie štiepenia atómov uránu alebo plutónia, pri “špinavej” bombe nedochádza k detonácii atómovej nálože. Namiesto toho sa odpáli konvenčná chemická nálož. Výbuch špinavej bomby nespôsobí také škody, aké by vznikli pri výbuchu klasickej jadrovej zbrane. Použitie “špinavej” bomby sa dosiahne kontamináciou maximálnej plochy husto obývaného územia rádioaktívnymi látkami. Predpokladá sa, že špinavé bomby sa používajú vtedy, keď nie sú prostriedky na výrobu “klasickej” bomby. Pri špinavej bombe sa používajú konvenčné výbušniny “okysličené” rádioaktívnymi izotopmi s cieľom kontaminovať veľké územie a vyvolať masovú paniku medzi obyvateľstvom. Bomby tohto typu možno vyrobiť v ľubovoľnom množstve. Vedci tento typ bomby nazývajú teroristickou zbraňou. Ukrajina sa stala prvým štátom na svete, ktorého predstavitelia vyhlásili, že by mohli použiť takéto zbrane. Bolo by dobré sledovať, či to pritiahne pozornosť samitu o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone.
Ella Vorobjevová
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
