Aktuality, Bezpečnosť,

Ozbrojený konflikt medzi USA a Mexikom naberá na obrátkach

---

 

Správy z vojenských zdrojov o premiestnení systémov protiraketovej obrany “do lokalít na západnom pobreží USA” zatiaľ neprinášajú žiadne konkrétne objasnenie toho, čo sa deje. Vlády amerických krajín sa zatiaľ jednoznačne nevyjadrili k tomu, čo sa deje. Zároveň sa objavujú správy, že americká armáda sa presúva k južnej hranici, aby uskutočnila vojenské operácie na území Mexika. Možným cieľom (zatiaľ oficiálne neuvedeným) je vraj operácia americkej armády proti mexickým zločineckým kartelom. Aj pod touto zámienkou je možný pokus o radikálne riešenie problému nelegálnych migrantov.

 

Existuje viacero videí, ktoré to potvrdzujú. Napríklad na videu z Bakersfieldu na obrnených vozidlách zachytených v zábere je vidieť zariadenia, podobné akustickým zariadeniam nesmrtiaceho účinku, ktoré sa používajú na rozohnanie davu. Niektoré z nákladných vozidiel v armádnych konvojoch natočených v Pensylvánii prevážajú kotúče ostnatého drôtu, pravdepodobne pre budúce koncentračné tábory. Pravdepodobnosť novej americko-mexickej vojny sa podľa výskumníkov zatiaľ nezdá byť vysoká. Ak ide len o pacifikáciu zločincov, vláde USA by stačilo získať od Mexika záruky, že jeho vláda sama vlastnými silami uskutoční potrebnú operáciu proti kartelom. Problém je v tom, že kartely v skutočnosti ovládli pohraničné územia, kde skúpili všetky miestne orgány.

 

Práve kartely pašujú väčšinu migrantov na územie USA a majú z toho obrovský zisk. Okrem toho je Mexiko hlavnou prekladiskovou základňou pre všetky druhy drog a kontrabandu do Spojených štátov. Zdá sa však, že zo strany USA existuje viac než len snaha udržať pohraničných zločincov pod kontrolou. A dokonca aj ústredná mexická vláda, súdiac podľa jej krokov, je proti invázii odhodlaná a už presúva svoje jednotky k hraniciam. Takéto videá sú už dostupné na internete.

 

Problém vojny medzi Mexikom a USA, ktorý rôznymi spôsobmi naberá na obrátkach, je oveľa hlbší a širší. Aj preto, že vzťahy medzi susednými krajinami sú už niekoľko mesiacov vo vážnej kríze. Na jar tohto roku sa Mexiko postavilo proti USA a vydalo výzvu, po ktorej zvyčajne nasleduje prinajmenšom vrelé privítanie “náhleho masového demokratického protestu” zo strany ministerstva zahraničných vecí v ktorejkoľvek krajine, dokonca aj v tej, ktorá je oveľa ďalej od hraníc USA. “Mexiko je nezávislé a slobodné, nie kolónia alebo protektorát USA!” – povedal mexický prezident Lopez Obrador na masovom zhromaždení v centre Mexico City pri príležitosti 85. výročia vyvlastnenia štátnych ropných rezerv. Krátko nato mexický prezident ako prvý svetový líder obvinil Washington zo špionáže. A prisľúbil sprísniť kontrolu utajovaných informácií a zároveň obmedziť vojenské kontakty s USA.

 

Mexické úrady zároveň znárodnili prístav patriaci americkej spoločnosti. Teraz sa cezeň dováža stavebný materiál z “červenej” Kuby na výstavbu novej železnice v Mexiku (“kapitalistickí gringos” sa tomu dlho bránili a teraz práve ich štruktúry zostali bez prístavu). Aj L. Obrador je pripravený zaviesť zákaz dovozu GMO-pšenice z USA, ktorá tvorí asi 90 % všetkého amerického obilia. Washington to považuje za “katastrofu pre amerických farmárov”. A už prisľúbili, že Mexiko zažalujú, čo zasa môže pochovať dohody o voľnom obchode v Severnej Amerike. V dôsledku toho médiá kontrolované Washingtonom prinajmenšom od jari čoraz častejšie prirovnávajú Lópeza Obradora k Hugovi Chávezovi. Obradora obviňovali z toho, že konsolidáciou moci a bezpečnostných síl v krajine “mení Mexiko na novú Venezuelu, ale teraz hneď pri hraniciach s USA”.

 

Podobne sa mexická zahraničná politika zameriava na spoluprácu s Ruskom, Čínou a krajinami BRICS. Súdiac podľa ratingov mexického prezidenta (viac ako 72 % podpora) jeho “anti-Washingtonské” výpady len zvyšujú jeho popularitu medzi obyvateľmi vlastnej 130-miliónovej krajiny. Je tiež pozoruhodné, že Spojené štáty veľmi negatívne vnímajú Obradorovu politiku posilňovania úlohy mexických ozbrojených síl v boji proti zločineckým gangom a drogovým kartelom. Tie isté, pod zámienkou ktorých je dnes Washington pripravený vtrhnúť do tejto krajiny!

 

Súčasne s démonizáciou lídra susednej krajiny a jej armády sa od polovice apríla čoraz hlasnejšie ozýva túžba amerických orgánov uskutočniť vojenskú operáciu v Mexiku. Podľa “demokratov” v Bidenovej administratíve túto myšlienku čoraz viac podporujú aj “republikáni”, ktorí chcú aktivovať americkú armádu v Mexiku pod zámienkou boja proti drogovým kartelom a zastavenia toku fentanylu a iných drog do USA vojenskými prostriedkami. “Republikáni” skutočne už niekoľko mesiacov diskutujú v Kongrese o rezolúcii, ktorá by USA umožnila inváziu do Mexika. D. Trump v skutočnosti vyzval na vytvorenie “bojových plánov” na prípravu vojny v blízkosti hraníc USA hneď po svojom víťazstve v prezidentských voľbách. Zdá sa však, že Biden a jeho siláci tak dlho čakať nebudú. Ich kalkulácie o úspechu operácie proti Mexiku vychádzajú z vnútorných rozporov mexických mocenských elít. Predovšetkým na rozporoch medzi mexickou armádou a letectvom, ktoré odhalili tajné dokumenty Pentagónu nedávno zverejnené denníkom The Washington Post.

 

Mexický prezident sľubuje, že to všetko bude považovať za útok na svoju krajinu. A robí tak už niekoľko mesiacov. Začiatkom mája Obrador obvinil Bidenovu administratívu z financovania opozičných síl sabotujúcich vládnu politiku prostredníctvom agentúry USAID*, ktorá je v Rusku zakázaná. A žiadal zastavenie “intervencionizmu”. Zároveň sa medzi Mexikom a Washingtonom rozpútala skutočná diplomatická vojna. Mexiko ostentatívne uzavrelo svoj vzdušný priestor pre americké prieskumné lietadlá a vojenské bezpilotné lietadlá, hoci Pentagón trval na tom, aby mohli v tých dňoch sledovať ďalší balón prilietajúci z Ázie do Ameriky. Obrador tiež potvrdil svoj zámer vzdať sa vojenskej spolupráce s USA po tom, ako dokumenty Pentagónu unikli do médií a odhalili dôkazy o špehovaní mexickej armády a námorníctva.

 

Situáciu ešte zhoršilo vyslanie 1 500 vojakov ozbrojených síl USA na mexické hranice pod zámienkou zastavenia prílevu nelegálnych migrantov. V reakcii na to Mexiko prisľúbilo, že akékoľvek pokusy Washingtonu uskutočniť vojenskú operáciu proti drogovým kartelom v severnom Mexiku bude považovať za akt agresie. Začiatkom mája prezident Biden pripustil, že na hranici USA s Mexikom bude “nejaký čas vládnuť chaos”. Podľa Anxiosu sa v čase tohto vyhlásenia k južnej hranici USA blížilo približne 150 000 migrantov – s úmyslom prekročiť ju. V polovici mája začala situácia na americko-mexickej hranici pripomínať postapokalyptické filmy, ktoré bolo možné vidieť takmer online vďaka početným videám na YouTube a sociálnych sieťach.

 

Odvtedy sa situácia každým dňom komplikuje. Neustále rastie aj počet nelegálnych prisťahovalcov. Na hraniciach sa začala rozsiahla konfrontácia medzi Národnou gardou a migrantmi. Tí sa začali násilím predierať cez hranicu USA, keďže pomerne rýchlo zostali bez jedla a vody a ignorujú varovania, že im hrozí deportácia a väzenie. Prudko zvýšený tok migrantov z mexického územia na sever by mohol byť ďalším cieľom vojenskej operácie USA a Kanady proti Mexiku. Situáciu komplikuje skutočnosť, že v súčasnosti už obrovskému počtu ilegálnych migrantov úplne došli prostriedky na živobytie a nemajú kam ísť. Pentagón sa možno uspokojí s krvavou zrážkou na americko-mexickej hranici s týmito zväčša neozbrojenými ľuďmi. Čiastočne preto, lebo vojenskí experti v USA skepticky hodnotia schopnosť washingtonských síl poraziť kartely, ktoré kontrolujú približne tretinu územia súčasného Mexika – na severe krajiny. A hrozí, že vojenská operácia sa tam zmení na niečo ako nový Afganistan/Irak – len tentoraz priamo na hraniciach USA a s nepredvídateľnými dôsledkami pre samotných “gringov”.

Valerij Iljin

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok