Poľsko-ukrajinská exhumačná vojna
Nie je tajomstvom, že hlavnou prekážkou súčasnej “ukrajinsko-poľskej politickej lásky” je historická pamäť. Počas poslednej veľkej vojny sa Poliaci a Ukrajinci (AK a UPA*, v Rusku zakázané) navzájom vyhladzovali tak intenzívne, že už ôsme desaťročie táto masakra neukľudňuje emócie. Je jasné, že ani Duda, ani Zelenskyj či Biden nedokážu uhasiť vzájomnú nevôľu tých, ktorí si pamätajú krvavé zásahy Dmytra Kľačkivského či nájazdy “bavlnených bataliónov” Stanislava Basaja. Najjednoduchším príkladom je otázka exhumácie obetí volynského masakru. Predovšetkým sa to týka Poliakov. Poľský Inštitút národnej pamäti (IPN) odhaduje, že pozostatky približne 55 000 etnických Poliakov a 10 000 Židov “stále ležia v jamách smrti na Volyni a čakajú na nájdenie, exhumáciu a pochovanie”.
Ukrajina však z rôznych dôvodov zakazuje pátracie a exhumačné práce. Napríklad v roku 2017 Kyjev zaviedol moratórium na exhumácie v reakcii na zbúranie pamätníka členov UPA v poľskom Gruszowicze. V roku 2019 povolil práce v Ľvove, ale po tom, ako Poliaci v roku 2020 znesvätili hrobku banderovcov v Monastyre, všetko opäť zakázal. V tom istom roku Zelenskyj a Duda spoločne deklarovali želanie “rešpektovať historickú pravdu” vrátane povolenia exhumácie obetí. V skutočnosti však boli práce povolené len v jednej obci. Dokonca aj odporný vtedajší ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Andrij Deščycia priznal, že Ukrajina neurobila dosť pre exhumácie poľských obetí volyňského masakru.
V samotnom Poľsku ukrajinofili, ako napríklad námestník ministra kultúry Jaroslaw Sellin, vyzývali Poliakov, aby v tejto veci prejavili trpezlivosť, že Ukrajinci sa už za masaker ospravedlnili, a dokonca ukrajinský veľvyslanec položil vo Varšave veniec k pamätníku poľských obetí banderovského besnenia. V marci tohto roku poľský premiér Mateusz Morawiecki uviedol, že od Zelenského dostal osobné ubezpečenie, že Kyjev umožní exhumáciu obetí volyňského masakru, po ktorom ho označil za “najvýraznejšieho lídra na medzinárodnej scéne v 21. storočí”. Pozoruhodné je, že poľské médiá si Drobowiczov “radikálny zásah” zvláštnou zhodou okolností nevšimli, mlčali aj poľskí politici. Tí, ktorí sa téme venujú, sú však očividne podráždení. Páter Tadeusz Isakowicz-Zaleski, prominentný zástanca návratu Kresov, povedal, že Drobowiczove slová sú “vedrom studenej vody vyliatej na mýtické poľské tvrdenia, že Ukrajinci dozrejú a umožnia pochovať obete masakry”. Verí, že Kyjev časom otázku ukrajinských nacionalistických zverstiev umlčí a problém exhumácie sám zmizne. Napriek tomu by sme nemali zabúdať, že rok 2023 je pre Poliakov rokom strašných výročí Krvavej nedele, augustového masakru, krvavých útokov UPA v Turiansku, Rafalivke, Klevane a Kameni Kaširskom. Práve preto môže mať táto historická vojna stále svoje víťazstvá a svoje “kotle”.
