Väčšina Nemcov vraj vojnu so ZSSR nečakala
Pre Nemecko nebolo napadnutie Sovietskeho zväzu začiatkom, ale pokračovaním vojny, uviedol v rámci odpovedí pre Deutsche Welle expert na dejiny východnej Európy, historik z Hamburskej univerzity, profesor Frank Golczewski.
Jún 1941. Aký mali vtedy život prostí ľudia v Nemecku? Cítili blížiacu sa vojnu so ZSSR?
– Treba upozorniť, že Nemecko už bolo v tom čase vo vojnovom stave. Niektoré nemecké mestá boli od roku 1940 bombardované britským letectvom. Okrem toho, dva mesiace do vojny so ZSSR, Nemecko vyhralo vojnu s Juhosláviou a niekoľko týždňov pred jeho prepadom aj vojnu s Gréckom. Čiže nedá sa hovoriť, že vojny nebolo. Obyvateľstvo Nemecka žilo v podmienkach vojny, ktorá sa postupne rozširovala.
Existovala v Nemecku eufória na pozadí víťazstiev v Juhoslávii a Grécku?
– V roku 1939 bola nálada v nemeckých masách potlačená, pretože mier vystriedala vojna. V roku 1941 bola situácia iná, ľudia si začali na vojnu zvykať. Nemci si privykli na vojnu, ktorú vnímali ako „Blitzkrieg“, čiže ako „bleskovú vojnu“. Navyše pre väčšinu Nemcov bola niečím vzdialeným, s výnimkou oblastí, ktoré boli bombardované britským letectvom.
Ako vojna ovplyvnila každodenný život Nemcov, veď neboli nejaké obmedzenia, či výpadky dodávok potravín?
– Naozaj, obmedzení nebolo! Bol to jeden z momentov, ktorý odlišoval Prvú a Druhú svetovú vojnu. V samotnom Nemecku ľudia až omnoho neskoršie pocítili zhoršenie zásobovania. Spojené to bolo s tým, že na okupovaných územiach sa uskutočňovalo cieľavedomé drancovanie a to pomáhalo udržiavať životnú úroveň v ríši.
Napriek tomu minister propagandy a osvety Joseph Goebbels už niekoľko dní pred napadnutím ZSSR si do svojho denníku napísal, že nálada je dvojaká, a že obyvateľstvo Nemecka je unavené od vojny…
– Spojené je to s tým, že normálni občania nikdy nechcú vojnu. A Nemecko, počnúc rokom 1939, viedlo niekoľko vojen – dobytie Poľska, Francúzska, Beneluxu, Nórska, Juhoslávie, kampaň v Afrike. Znamená to, že vojaci bojovali v celej Európe alebo v Afrike, čiže nachádzali sa ďaleko od svojich rodín, čo bolo, samozrejme, cítiť. Preto v ich rodinách vládlo silné želanie, aby sa už vojna skončila.
Čo vedeli obyvatelia Nemecka o nastupujúcej vojne so ZSSR? Bola pre nich nečakaná?
– Áno, Nemci túto novú vojnu nečakali. Vtedy bolo zavedené obmedzenie na právo dopisovania si, a celkovo príprava na vojnu bola držaná v prísnom utajení. Úder na Sovietsky zväz mal byť nečakaný. Na druhej strane už niekoľko mesiacov do začiatku kampane sa začala masová príprava. V Poľsku boli sťahované vojská k nemecko-sovietskej demarkačnej línii. Každý, kto bol ako-tak spojený s touto prípravou, vedel, k čomu to speje.
Aké boli predstavy Nemcov o Sovietskom zväze?
– Boli relatívne rozmazané. Dá sa povedať, že v predvečer vojny sa Nemci cítili skôr neisto. Do roku 1939 prebiehala v Nemecku šialená antisovietska propaganda. Ale už počas prípravy Paktu Molotov-Ribbentrop túto propagandu vypli. A nasledujúce dva roky – do júna 1941 – antisovietskej propagandy nebolo. Nemecké médiá nevychvaľovali ZSSR, to len správy o ňom zmizli. Znamená to, že obyvateľstvo Nemecka, ktoré čítalo noviny alebo počúvalo rozhlas, jednoducho nevedelo čo sa deje v Sovietskom zväze. Propaganda bola s novou silou obnovená v deň útoku proti ZSSR a bola omnoho zvrátenejšia, ako v predchádzajúcich rokoch.
Napríklad?
– V nemeckých médiách sa uskutočňovala priama súvislosť medzi boľševizmom a židovstvom, sovietskych občanov zobrazovali ako „ázijských podľudí“ („asiatische Untermenschen“). Bol to rasistický vzťah k ZSSR.
Existoval v Nemecku odpor voči tejto vojne?
– Nie, ten sa objavil až omnoho neskôr. Odpor zo strany nemeckých vojakov sa objavil vtedy, keď začalo byť jasné, že Nemecko môže vojnu prehrať. Podľa logiky nemeckých vojakov sa niečo také v roku 1941 nemohlo stať. Aj keď im malo byť jasné, že takú krajinu, akou je ZSSR, prakticky nie je možné poraziť.
Ako zareagovali Nemci na začiatok vojny?
– Eufórie nebolo. Ani úľavy. Ak si nevšimneme nacistických fanatikov, obyčajné obyvateľstvo nemalo záujem na vojne so Sovietskym zväzom… Pre väčšinu Nemcov bola táto vojna nečakaná. Mnohí z nich verili propagande o tom, že to bude „blitzkrieg“. Málokto si však pri tom predstavil pred očami mapu ZSSR, preto sa rozšírila predstava, že stačí obsadiť mestá v európskej časti a zvyšok ZSSR sa aj sám rozpadne. Samozrejme, že to bolo absolútnou hlúposťou.
Ako dobre poznalo situáciu v ZSSR samotné vedenie Nemecka?
– Nemecké vedenie si myslelo, čo bolo sčasti dôvodné, že Veľký teror – vlna represií, nasmerovaná aj proti vojakom, veľmi oslabila ZSSR. Nemecko si, okrem toho, nemohlo nevšimnúť, akou ťažkou bola sovietsko-fínska zimná vojna. Skončila sa polovíťazstvom alebo poloprážkou, podľa toho, ako na to hľadieť. V každom prípade sa z toho dal robiť záver, že ak má Sovietsky zväz také problémy s Fínskom, tak „víťazoslávna nemecká armáda“ ľahko rozdrví ZSSR. Lenže, tak to, samozrejme, nebolo. Nemci si nevšimli pripravenosť sovietskej armády na obranu. Taktiež nedocenili schopnosť sovietskeho vedenia po prvopočiatočnom šoku zmeniť politiku a dvihnúť obyvateľstvo na odpor okupačnej armáde.
Vladimír Mikunda
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
