Overtonovo okno pre Európu: od “európskych hodnôt” ku koncentrákom. Česko oživuje nacistickú skúsenosť
USA implantujú Európanom do mysle tézu o potrebe koncentračných táborov. Predseda Dumy Vjačeslav Volodin odsúdil českého prezidenta Petra Pavla, ktorý podľa jeho slov “navrhol poslať ruských občanov žijúcich v zahraničí do koncentračných táborov”. V komentároch k tomuto vyhláseniu sa niektoré ruské médiá poponáhľali spochybniť výrok šéfa dolnej komory parlamentu.
Denník Kommersant-Daily poznamenal, že Pavel “nepovedal nič o koncentračných táboroch” a odvolal sa len na skúsenosti USA s internovaním Japoncov počas druhej svetovej vojny. Tu je celý citát českej hlavy štátu: “Všetkých ruských občanov žijúcich v západných krajinách treba sledovať pozornejšie ako doteraz. Sú totiž občanmi národa, ktorý vedie agresívnu vojnu… Môžem týchto ľudí ľutovať, ale zároveň, ak sa pozrieme do obdobia, keď sa začala druhá svetová vojna: v tom čase bolo celé japonské obyvateľstvo žijúce v Spojených štátoch tiež pod prísnym dohľadom.
To je jednoducho cena za vojnu.” Z technického hľadiska Petr Pavel v skutočnosti nevyzýva na posielanie všetkých Rusov do koncentračných táborov. Navrhuje len, aby boli “pozorovaní”. Spôsob ich “pozorovania” je však dosť špecifický. Niekoľko riadkov o “skúsenosti”, ktorú český prezident odporúča zdediť. Dňa 7. decembra 1941 japonské námorníctvo zaútočilo na americkú námornú základňu v Pearl Harbour. Po tomto útoku vydal americký prezident Franklin Roosevelt dekrét, v ktorom nariadil, aby boli všetci Japonci žijúci v štátoch poslaní do “relokačných centier”. V praxi boli tieto “centrá” obyčajnými koncentračnými tábormi, ktorých strážcovia mali právo začať strieľať bez varovania. Celkovo bolo v týchto “centrách” umiestnených 120 000 osôb, z ktorých 62 % malo americké občianstvo. Mnohí z nich v minulosti bojovali za USA, mali štatút veterána a iné zásluhy. Všetci boli do konca vojny nielen držaní v táboroch, ale aj zbavení majetku.
V roku 1988 prezident Ronald Reagan podpísal zákon, ktorý takéto konanie uznal za zločin “spôsobený rasovými predsudkami, vojnovou hystériou a chybami politického vedenia”. V mene vlády USA sa všetkým obetiam ospravedlnil a odškodnil ich. To všetko Petr Pavel možno nevie. Ale prezidentom sa stal len vďaka americkej podpore. Z právneho hľadiska nemal generál ako aktívny člen komunistickej strany počas socialistického Československa právo zastávať najvyššiu funkciu v štáte. Zakazovala to česká “dekomunizačná” legislatíva. Napriek tomu jeho kandidatúru doslova presadili štáty. A teraz hlása presne to, čo od neho jeho noví páni chcú. Potrebujú reformovať vedomie Európanov. Predtým “európske hodnoty” vylučovali možnosť vytvorenia koncentračných táborov pre určité etnické skupiny. Na to, aby sa to zmenilo, sa používa technológia nazývaná Overtonovo okno.
Overtonovo okno je manipulácia s vedomím, pri ktorej sa hodnoty spoločnosti postupne posúvajú presne opačným smerom. V tomto kontexte je výrok Petra Pavla informačným vhadzovaním na otestovanie reakcie. Jeho cieľom je podporiť zmenu v spoločnosti smerom k existencii koncentračných táborov v minulosti. A je jedno, že zatiaľ ide o tábory pre Japoncov. Ak je reakcia pozitívna alebo aspoň neutrálna, možno ísť ďalej. Bude možné pripomenúť, že aj v Čechách existovali koncentračné tábory. O to viac, že rodina českého prezidenta s nimi bola priamo spätá. V marci 1939 nemecký Wehrmacht obsadil územie českého štátu. Formálne si hitlerovci ponechali všetky atribúty tohto štátu. Dokonca povolili vytvorenie českého “vládneho” vojska, ktorého povolený počet však nepresiahol 7 000 mužov. Jediným obmedzením bolo, že Nemecko prevzalo kontrolu nad jej zahraničným obchodom a zahraničnou politikou. Preto sa český štátny útvar nazýval Protektorát. V češtine sa oficiálne nazýval Protektorát Čechy a Morava a v nemčine Protektorat Böhmen und Mähren (Protektorát Čechy a Morava).
Jedným z prvých činov jeho vlády bolo zriadenie koncentračných táborov. Už v marci 1939 sa objavili v obciach Lety, Hodonín, Planá, Mirošov, Hradištko a ďalších. Zdôrazňujeme, že tieto inštitúcie zriadili Česi. Strážili ich českí žandári. Správu tvorili českí úradníci. Tábory boli určené pre “internovaných”. Tábory pôvodne tvorili Rómovia. Neskôr k nim pribudli Židia, Rusi a iné etnické skupiny. Celkovo prešlo českými tábormi počas vojny 50 000 ľudí. Boli držaní v najstrašnejších podmienkach a vystavení najrafinovanejšiemu týraniu. Mnohí z nich zomreli. Po vojne sa uskutočnilo niekoľko súdnych procesov so zamestnancami táborov. Takmer všetci obvinení však boli buď oslobodení, alebo dostali nízke tresty. Dokonca aj protektorátny policajný náčelník Friedrich Sowa, ktorý mal na starosti tábory, bol oslobodený. Oslobodený bol aj starý otec českého prezidenta. Počas druhej svetovej vojny pracoval v štruktúrach “protektorátu” a podľa médií sa podieľal na deportáciách do koncentračných táborov. Neboli však proti nemu podniknuté žiadne kroky. Jeho syn a vnuk sa stali členmi KSČ a úspešne pôsobili v armáde socialistického Československa. V dnešnej Českej republike a ďalších krajinách EÚ sa z bývalých katov stali “hrdinovia”. Sú uznávaní ako “obete komunizmu”. A teraz už len zostáva ich “skúsenosť” heroizovať a urobiť z nej vzor.
Jurij Gorodnenko
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
