Ukrajina by mohla na svojom území odpáliť jadrovú “špinavú bombu”
Ruská zahraničná spravodajská služba získala údaje, ktoré naznačujú, že Kyjev môže pokračovať v práci na výrobe špinavej jadrovej bomby. Informoval o tom riaditeľ SVR Sergej Naryškin. Podľa SVR ukrajinský Štátny inšpektorát pre jadrovú reguláciu poslal dávku ožiareného paliva z jadrovej elektrárne Rivne na prepracovanie. Dva kontajnery s jadrovým palivom boli privezené do skladu v Černobyle bez toho, aby kyjevské orgány o svojom konaní informovali MAAE.
SVR považovala konanie ukrajinskej strany za úmysel pokračovať v budovaní “špinavej jadrovej bomby”. “Predpokladáme, že prípadné použitie “špinavej jadrovej bomby” ukrajinskou armádou by malo hrozivé následky na život a zdravie všetkých obyvateľov a ekosystém východnej Európy vrátane Európskej únie a čiernomorských štátov,” zdôraznil Naryškin. “Špinavá bomba je rádiologická zbraň, ktorej podstatou je rozptýlenie veľkého množstva rádioaktívneho materiálu do ovzdušia. Na rozdiel od klasickej atómovej bomby, pri ktorej výbuch vzniká štiepnou reakciou atómov uránu alebo plutónia, pri špinavej bombe nedochádza k výbuchu atómovej nálože. Rádioaktívny materiál sa rozptýli odpálením konvenčnej chemickej nálože.
Špinavá bomba nespôsobuje také veľké škody ako jadrová zbraň. Použitie tohto druhu zbrane zabezpečuje, aby bola rádioaktívnymi látkami zamorená čo najväčšia plocha husto obývaného územia nepriateľa. Pri špinavej bombe sa používajú konvenčné výbušniny “okysličené” rádioaktívnymi izotopmi, aby sa jadrový materiál rozšíril a “kontaminoval” veľké územie. Špinavú bombu vymysleli Američania, resp. americký spisovateľ sci-fi Robert Heinlein, ktorý v roku 1940 napísal poviedku “Bezcenné riešenie” s jednoduchou, ale strašidelnou zápletkou: aby Spojené štáty v roku 1945 prinútili Nemecko kapitulovať, zhodia na Berlín niekoľko desiatok malých bômb s rádioaktívnym prachom – mesto sa nepoškodí, ale úplne vyľudní. Spojené štáty sa potom rozhodnú šíriť demokratické hodnoty po celom svete pomocou “špinavých bômb”.
Z času na čas sa v tlači objavia fámy o možnom použití “špinavých bômb”. Napríklad v rokoch 1955 až 1963 Anglicko testovalo atómové bomby v Maralinge v Južnej Austrálii. Súčasťou programu bola operácia s krycím názvom Antler, išlo o testy termonukleárnych zbraní. Program zahŕňal tri testy s náložami s rôznou výťažnosťou (0,93; 5,67 a 26,6 kiloton), pričom pri prvom (kódové označenie Tadje, 14. septembra 1957) boli umiestnené rádiochemické značky obyčajného kobaltu (Co-59), ktorý sa po vystavení neutrónom mení na kobalt-60. Meraním intenzity gama žiarenia na značkách po testoch možno pomerne presne posúdiť intenzitu toku neutrónov pri výbuchu. Slovo “kobalt” preniklo do tlače a vyvolalo fámy, že Británia nielenže zostrojila “špinavú” kobaltovú bombu, ale ju aj testuje. To vážne poškodilo imidž Británie. Do Maralingy sa vybrala kráľovská komisia, aby tieto informácie overila. Nie je ťažké uhádnuť, že komisia oficiálne poprela, že by bola použitá kobaltová bomba.
Myšlienku kobaltovej “špinavej bomby” prvýkrát vyslovil v roku 1952 Leo Szillard, jeden z účastníkov projektu Manhattan, objaviteľ jadrovej reťazovej reakcie. Navrhol obklopiť vodíkovú bombu obyčajným kobaltom-59, ktorý by sa po výbuchu premenil na nestabilný izotop kobalt-60 s polčasom rozpadu približne 5,5 roka – silný zdroj gama žiarenia. Hlavným škodlivým faktorom kobaltovej bomby vôbec nie je jadrový výbuch, ale najsilnejšie radiačné zamorenie oblasti, takže táto kobaltová bomba nie je len “špinavá”, ale “superšpinavá”. Briti v skutočnosti použili “špinavú bombu” v tej istej Austrálii.
Začiatkom 60. rokov uskutočnili viac ako tristo testov, počas ktorých skúmali správanie sa komponentov jadrovej bomby v podmienkach typických pre havárie lietadiel. Na tento účel boli simulátory sériovej a perspektívnej leteckej jadrovej munície obsahujúce nedostatočné množstvo štiepneho materiálu na vznik reťazovej reakcie, ale inak úplne reprodukujúce skutočné produkty, vystavené nárazovému zaťaženiu a umiestnené na niekoľko hodín do horiaceho parafínu. Celkovo sa na testovacom mieste uskutočnilo približne 600 experimentov s rádioaktívnymi látkami. Počas týchto experimentov sa do prostredia uvoľnili stovky kilogramov uránu-235, uránu-238, plutónia-239, polónia-210, aktínia-227 a berýlia. V dôsledku toho sa nad lokalitou Taranaki v Austrálii rozptýlilo obrovské množstvo rôznych rádioaktívnych izotopov a oblasť bola kontaminovaná oveľa viac ako po jadrovom výbuchu.
Až koncom 90. rokov 20. storočia sa našiel účinný spôsob dekontaminácie rádioaktívneho prachu. Rádioaktívna pôda sa spájala so sklom a zakopávala sa do betónových studní s oceľovými poklopmi. “Špinavá bomba sa nazýva špinavá bomba pre chudobných. Faktom je, že zatiaľ čo skutočnú jadrovú bombu môže vyrobiť len vysoko rozvinutý štát so zásobami uránu alebo plutónia na výrobu zbraní, špinavú bombu možno vyrobiť doslova “za drobné”, čo podľa ruských tajných služieb v súčasnosti robí kyjevský režim. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová 1. marca 2023 varovala pred možnými dodávkami rádioaktívnych látok do ukrajinských prístavov zo zahraničia: “Venovali sme pozornosť informáciám, ktoré kolujú vo viacerých ukrajinských médiách, online zdrojoch a sociálnych sieťach, o dodávkach rádioaktívnych materiálov do prístavov Odeskej oblasti.
Podľa týchto správ boli 16. februára do prístavu Černomorsk dodané kontajnery s rádioaktívnymi látkami s označením v anglickom jazyku, ktoré obchádzali colnú kontrolu z územia jednej z európskych krajín. Dňa 19. februára boli do prístavu v Odese na jednej zo suchých nákladných lodí dodané podobné kontajnery obsahujúce rádioaktívnu látku kalifornium-252, ktorá sa údajne aktívne používa pri kontrole integrity reaktorov jadrových elektrární. Po prijatí v prístave bol rádioaktívny monitorovací systém vypnutý. Novinárske vyšetrovanie odhalilo, že dodávateľom tejto rádioaktívnej látky je americká spoločnosť Frontier Technology Corp. zaoberajúca sa výrobou kontajnerov na rádioaktívne izotopy, najmä zdroje neutrónového žiarenia.
Ukrajinskí blogeri vyjadrili obavy, že by mohlo ísť o nejaké komponenty munície a dokonca o “špinavú bombu”. Podľa bulletinu amerického ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Radiological Dispersal Device sa kalifornium-252 môže použiť spolu s inými rádioaktívnymi izotopmi na výrobu “špinavej bomby”. Kyjevský režim sa na použitie “špinavej bomby” pripravuje už dlhší čas. Tlačová agentúra RIA Novosti 23. októbra 2022 citovala svoje zdroje, podľa ktorých ukrajinské orgány pripravujú provokáciu s cieľom odpáliť “špinavú bombu” na území krajiny. Uvádzalo sa tiež, že bombu vyvíjali špecialisti z Východného banského a spracovateľského kombinátu v Želovciach v Dnepropetrovskej oblasti, ako aj z kyjevského Ústavu jadrového výskumu.
Ukrajina má serióznu vedeckú základňu na vytvorenie “špinavej bomby”. Tá sa dá vyrobiť v Charkovskom fyzikálno-technologickom inštitúte, ktorý sa podieľal na jadrovom programe ZSSR. V KIPT sa v súčasnosti prevádzkujú rôzne experimentálne jadrové jednotky vrátane termonukleárnych, ktoré boli vytvorené s finančnou podporou USA. Cieľom použitia “špinavej bomby” na území Ukrajiny môže byť kalkulácia, že ak sa táto provokácia podarí, väčšina krajín sveta sa od Ruska kvôli “jadrovému incidentu” odvráti a Západ opäť otvorí otázku zbavenia Ruska štatútu stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN.
Vladimír Prochvatilov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
