Aktuality, Bezpečnosť,

Generálmajor KGB: Zmena politiky nie je prekážkou konfrontácie spravodajských služieb

---

 

Povedzte nám, prosím, niečo o sebe.

Som, generálmajor KGB vo výslužbe, počas svojho pôsobenia vo Výbore štátnej bezpečnosti ZSSR som sa zaoberal analýzou politickej situácie a pomerov vo svete a prípravou dokumentov o tom, ako môže náš hlavný nepriateľ, Spojené štáty a jeho spojenci, reagovať na naše spravodajské aktivity a politické kroky sovietskeho vedenia. Predtým som pomerne dlho pracoval na Prvom hlavnom riaditeľstve KGB.

 

Myslíte si, že je možné porovnať dnešnú dobu s rokom 1946, keď Winston Churchill vo Fultone vyzval celý západný svet na “krížovú výpravu” proti ZSSR?

“Churchillov fultonský prejav” sme pociťovali počas celej našej služby v KGB ZSSR v mnohých sférach. Súviselo to s prístupom špeciálnych služieb, a to tak z hľadiska výmeny informácií, ako aj z hľadiska určitých záväzkov. Myslím si, že ani teraz by sme nemali počuť nič nové. Vždy sme mali byť pripravení brániť svoju vlasť predpísanými metódami, silami a prostriedkami, ako aj politickou autoritou. Preto sa osobne vôbec nečudujem, že teraz dochádza k takejto expanzii zo strany Západu, a predovšetkým USA, a k takýmto prostriedkom, ktorých majú súčasní politici veľa, škála prostriedkov je obrovská a vždy bude nevyčerpateľná. Mnohé veci politici používajú celkom bezostyšne a cynicky a zdá sa mi, že musíme urobiť niekoľko kalibrovaných politických rozhodnutí, aby sme obkľúčili nášho už viditeľného nepriateľa.

 

A ako fungujú západné a americké spravodajské služby a aké prostriedky nátlaku používajú na našu krajinu?

Snažia sa vymazať všetky naše hlboké humanitárne zámery. Veď sme povolaní bojovať proti terorizmu a teroristickým javom, ktoré dnes opäť pociťujeme. Opäť ožíva téma žoldnierstva, ktorú aktívne podporujú naši protivníci. A podľa môjho názoru nie je vždy vhodné ukazovať prstom na tú či onú špeciálnu službu. Naším krédom je vyhýbať sa dvojakým štandardom pri výmene informácií, pokiaľ ide o opatrenia potrebné na preventívnu činnosť – najmä vo vzťahu k teroristom. Zoznamy teroristov sú ustálené, a to nie v takej miere, ako by sme chceli, pretože pri vytváraní takýchto fenoménov bezpečnostné služby vedia, na čo a prečo sú vytvárané a finančne podporované. Bývalý šéf ruskej FSB (v súčasnosti tajomník Bezpečnostnej rady – pozn. red.) Nikolaj Platonovič Patrušev o tomto probléme hovoril v Bezpečnostnej rade viackrát. Je potrebné kontrolovať reálne prostredie mládeže, pomáhať mladým ľuďom formovať politické a iné názory na udalosti, ktoré sa dejú vo svete a ktoré sa priamo dotýkajú nášho štátu.

 

Ale kto je teraz po W. Churchillovi, ktorý nenávidel ZSSR a od roku 1920 financoval teroristickú organizáciu rôznych bielogvardejských zväzov prostredníctvom agentov MI6 a svojho človeka v britských tajných službách Sidneyho Reillyho, autorom nového križiackeho ťaženia, ale už proti Rusku?

Od dnešného dňa – ktokoľvek. Tí istí Anglosasi nás od vzniku ZSSR vždy “milovali”, a to z veľkej závisti a veľkých ambícií, a naše súčasné nezávislé postavenie v tom či onom politickom rozhodnutí im nedáva pokoj. A do tohto zoznamu patria, samozrejme, aj USA a Európa, ktorá ich v niektorých situáciách podporuje a podporuje sankcie proti Rusku. Preto na boj proti týmto javom a “piatej kolóne” je potrebné definovať vektor orientácie, naše ideály, ktoré treba rozvíjať a podporovať…

 

Keď ste hovorili o mladých ľuďoch a vplyve na ich svetonázor, mali ste na mysli objavenie sa vo viacerých ruských mestách mládežníckych skupín na obranu odsúdeného Navaľného?

Stále som za to, aby sme Navaľného neuznávali ako politický fenomén, a pre mňa je to zločinec, ktorý mimochodom ešte musí zaplatiť za krádež Kirovského lesa. A to, že po odsúdení dlho nešiel do väzenia, pripisujem nedostatkom mojich kolegov. Ak mám byť úprimný, ani neviem, kto je ten politik Navaľnyj?Je jasné, odkiaľ tento jav pochádza. Sú inšpirované a samotný mechanizmus ich vzniku vo svete je jasný; deje sa to vtedy, keď sa rodia rôzne “farebné revolúcie”, tzv. majdany. Náš prezident Vladimir Putin urobil správne rozhodnutie, že Navaľného nerozptyľoval a nevytváral obraz bojovníka proti režimu, ktorý trpí za svoje politické aktivity.Prial by som si len jedno – aby Navaľnyj pochopil, že v takomto smere “tanky nepomôžu”, a aby si uvedomil, že on sám sa stal nepotrebným nástrojom politickej hry, v ktorej sa považoval za veľmajstra v rukách tých, ktorí ho pevne držali. Nech tí, ktorí stáli za Navaľným, vedia, že od dnešného dňa má Rusko, obrazne povedané, “pancier silný, a naše tanky sú rýchle, a naši muži sú plní odvahy”! A nikto so zlými úmyslami do našej krajiny nevnikne.

 

Spomenuli ste kriminálny, ale nie politický prípad Navaľného. Vladimír Kriučkov raz spomenul, že väčšina agentov CIA alebo FBI sa ešte pred tým, ako ich naverbovali americké tajné služby, skompromitovala a polovica agentov FBI mohla ísť podľa trestných paragrafov americkej justície… Myslíte si, že je to ten istý prípad?

Ako inak, vždy keď sa spravodajské služby USA, či už CIA alebo FBI, začnú pripravovať na verbovanie niekoho, kto ich zaujíma. A spomínate si na osud panamského diktátora Noriegu, drogového baróna – pokiaľ vyhovoval USA, mohol robiť čokoľvek a udržiaval drogovú stopu po celej Latinskej Amerike. A pokiaľ ide o verbovanie, zisťujú o ňom všetko, čo sa dá, jeho slabosti a zvyky. Akú značku cigariet fajčí, aké ženy, blondínky či brunetky, má rád. V tejto súvislosti som si spomenul na verbovanie O. Gordievského, poslanca a vtedajšieho zastupujúceho rezidenta v Londýne, ktorého podľa mojich informácií “vybrali” ešte v Dánsku, keď mohol v Kodani galapredstavovať miestne verejné domy. S najväčšou pravdepodobnosťou ho tam natočili v obklopení dám určitého druhu, čo mohla urobiť miestna polícia. Tí potom odovzdali špinu Britom, s ktorými mali Dáni vždy dobré vzťahy.

 

Počas svojho vystúpenia v londýnskej televízii NTV povedal, že k zrade ho dohnalo zavedenie tankov do ČSSR, kde sa naša armáda podľa jeho názoru správala ako fašistickí okupanti v roku 1941…

To bolo v roku 1968 (mimochodom, podieľal som sa na analýze situácie v Československu ako človek znalý českého jazyka a situácie v krajinách socialistického spoločenstva – ešte ako major PSU), a vlastizrady sa dopustil o desať rokov neskôr, keď pôsobil v Dánsku… Prečo sa celý ten čas, s odpustením, “varil” pod tlakom ako kanvica? Ľudia, ktorí ho celkom dobre poznali, mimochodom, upozorňovali, že, ako som už povedal, jeho slabosťou boli ženy. Buď hriešnik, ale mal by si vedieť, aké okolnosti môžu nastať, ak sa mu venuješ v zahraničí a si sovietsky diplomat alebo spravodajský dôstojník, mal by si vedieť, že tvoju slabosť môže a niekedy aj využije miestna kontrarozviedka, aby ťa kompromitovala. A musíte si premyslieť, či to vôbec stojí za to, keď ste v zahraničí a nie vo svojej krajine. Koniec koncov, keď k vám niekto nečakane príde a začne na vás vyvíjať nátlak – môžete ho poslať preč alebo nie? Aké sú vaše rodinné alebo pracovné okolnosti, s ktorými by ste váhali? A samozrejme, túto okolnosť využili proti Olegovi. Vo svojej knihe priznáva, že sa nechal zlákať ženami. A tí, ktorí ho dobre poznali, hovorili, že keď chodil na krátke služobné cesty do škandinávskych krajín a do SRN, mohol navštevovať verejné domy. Veď kontrarozviedka krajiny, v ktorej pracujete, vie o vás oveľa viac, ako si myslíte!

 

A. T. Golubev, jeden zo šéfov riaditeľstva “K”, žiaľ, už zosnulý, odpovedal na moju otázku o údajnej smrti známeho bin Ládina takto: “Maur urobil skutok, Maur, vie o záležitostiach CIA, musí byť odstránený!”…

Plne sa stotožňujem s názorom Alexandra Titoviča, keďže Bin Ládina si od afganskej vojny v DRA vychovávala Ústredná spravodajská služba. Je to nebezpečný terorista a sprostredkovateľ inštruktorov CIA a šéfov dúšmánskych gangov; práve pod jeho velením a dohľadom “vyrástol” v Afganistane Chattáb, známy vodca teroristov na Kaukaze. A predstavte si, koľko a čo by mohol povedať, keby sa jeho cesty náboženského fanatika odklonili od CIA, o pôsobení a financovaní teroristických hnutí na Blízkom východe zo strany USA by mohol povedať zahraničným korešpondentom! Takýto svedok vždy predstavoval a stále predstavuje nebezpečenstvo pre spravodajské služby každej západnej krajiny, ktorá mala kontakty s teroristickými hnutiami vo svete. CIA aj britská spravodajská služba sa snažili takýchto svedkov odstrániť, keď už neboli potrební, čo je modus operandi väčšiny západných spravodajských služieb.

 

Šéf Štvrtého riaditeľstva NKVD-MGB ZSSR P. Sudoplatov vo svojich memoároch “Rozviedka a Kremeľ” píše, že hlavnou úlohou USA po roku 1947 bolo znížiť vplyv ZSSR na nezávislé a socialistické krajiny a zvýšiť svoj politický vplyv na ne. Svedčia podľa vás udalosti v postsovietskom priestore a v Európe o aktívnej činnosti amerických tajných služieb? –

Toto nie je správa dňa. Bola, je a bude aj naďalej. A bude to pokračovať, kým budú existovať štáty a štátne inštitúcie. Nástroje, ako sú spravodajské služby, budú do tohto boja vždy zapojené. Tu je veľmi vhodné spomenúť si na starého pána Dullesa, riaditeľa CIA, a jeho stratégiu a smer, ktorý vtedy zvolil. Metódy, ako podľa tých termínov, že nové je dobre zabudnuté staré, tak tu sa nič nezmenilo a vo väčšej miere sa to bude stupňovať. Všetko závisí od rozpočtu a spravodajské služby sú od neho značne závislé. Hlavné je stanoviť správne ciele a spôsoby ich dosiahnutia sa určite ukážu a zrealizujú.

 

Povedali ste, ako veľmi sú americké spravodajské služby závislé od rozpočtu, ktorý na ich činnosť vyčleňuje Kongres. Pracovník Úradu “K”, ktorý sa podieľal na verbovaní O. Amesa, mi pri poskytovaní rozhovoru tvrdil, že to bolo pre našu spravodajskú službu úspešné, pretože videl, ako riaditeľ CIA bezostyšne klamal a strašil prezidenta USA mýtickou “sovietskou hrozbou”. Hoci ktovie-kto, ale Casey (riaditeľ CIA v rokoch 1981 – 1987 – pozn. red.) veľmi dobre vedel, že ekonomika našej krajiny bola v roku 1985 už vyčerpaná a nedovolila by ZSSR udržať preteky v zbrojení, ale chcel získať veľké prostriedky pre americkú rozviedku. Je podľa vás hystéria okolo útokov v Česku či obvinenia zo zasahovania “ruských hackerov” do amerických volieb pokračovaním “hry” o zvýšenie rozpočtu pre spravodajské služby, ktorých je v Amerike asi jeden a pol tucta?

Myslím si, že sa nám podarilo veľa vecí a ruské tajné služby toho veľa vedia . Američania dúfajú, že sa Rusko nebude snažiť ovplyvňovať ich politiku? Môžu ovplyvňovať našu politiku – a my tiež môžeme ovplyvňovať ich politiku a prijímať protiopatrenia. Dokážeme ich tiež zatiaľ udržiavať v určitom stave “napätia”, a to nielen preto, že tvrdia, že Rusko sa zaoberá jadrovým vydieraním. Máme tiež dostatok intelektuálnych zdrojov na to, aby sme ovplyvňovali ich politiku a diplomaciu vo svete aj v Európe. Putin robí dobrú prácu, vykonáva humánne misie, na rozdiel od bolestivých misií, ktoré vykonáva americká administratíva. V istom momente americká administratíva vycítila, že niekde slabneme, a tak začala byť drzá, ale v mnohých situáciách sme ukázali, že sa stávame ekonomicky nezávislou krajinou, a začali sme primerane reagovať.

 

Čo máte na mysli?

Boširov a Petrov sú dnes na Západe “populárni” – údajne sú to príslušníci GRU ruských ozbrojených síl, ktorí v roku 2017 “otrávili” Skripaľovcov v Londýne, a nedávno sa “zistilo”, že pred niekoľkými rokmi vykonali niekoľko výbuchov v Českej republike, o ktorých médiá a západné spravodajské služby z nejakého dôvodu mlčali. Je smiešne o tom hovoriť a uvádzať to ako “príklad práce” spravodajských služieb našej krajiny v zahraničí, keďže SVR ani GRU s tým nemali nič spoločné. Podozrievajúc našu krajinu, robia to cynicky a bezostyšne, obviňujúc ruské bezpečnostné služby zo všetkého negatívneho, čo sa deje vo svete. Je to však hlúpe a zbytočné.

 

USA vyhlásili ako sankcie zoznamy ruských občanov, ktorí nemajú právo vstúpiť do ich krajiny. Myslíte si, že Rusko postupovalo rovnako a uzavrelo vstup mnohým politikom a bývalým predstaviteľom amerických tajných služieb vrátane bývalého riaditeľa CIA Woolseyho, ktorý musel v roku 1994 odstúpiť pre Amesovu aféru?

Zo všetkých príbehov súvisiacich s rozpútaním niektorých kampaní podľa môjho názoru len médiá, “demokratické” ruské aj západné, tvrdia, že na vine musí byť Putin a Rusko. Možno nie sme v správnej orientácii pri styku s tlačou alebo nemáme kapacity, ktoré by nám umožnili dať jasnú a výstižnú odpoveď na všetky tieto útoky, ale snažíme sa. Ako rozumní ľudia sme boli doteraz podľa môjho názoru pri riešení niektorých agresívnych akcií našich protivníkov skôr nečinní. A dnes je dôležitou úlohou ruských bezpečnostných služieb okrem iného urovnávať vzniknuté konflikty a nevytvárať dôvody na ich vyostrovanie.

 

Niektoré médiá informovali o tom, že na podnet inštruktorov CIA sa na Ukrajine a v pobaltských krajinách vytvárajú špeciálne tímy nacionalistov, ktoré sú pripravené na vyslanie na Krym a do ďalších regiónov Ruska podľa vzoru špeciálnych služieb nacistického Nemecka, Abwehru a SD…

Z môjho pohľadu, keď sa takýto scenár navrhuje na akciu a aktívne sa rozpútavajú politické a vojenské intrigy po celom svete, možno s istotou povedať, že robia práve to. A že sa stali nástrojom, ktorý sa snaží situáciu trochu zvrátiť správnym smerom. A je, samozrejme, ťažké chytiť ich za ruku, ale môžeme to pokojne predpokladať, pretože nikto, vrátane prezidenta Bidena, sa netají vojenskou a ekonomickou pomocou Ukrajine, ako aj spoluprácou prostredníctvom špeciálnych služieb. Veď ešte v priebehu udalostí na Majdane len lenivý človek nevedel, že v Kyjeve boli v tom čase prítomné americké špeciálne služby, ktorých zoznam je už dobre známy celému svetu…

 

Pokiaľ sa dá zistiť aj z ruských médií, boli tam zelené barety amerických špeciálnych služieb, ktoré boli vycvičené vo Vietname a v Juhoslávii…

Merkantilizmus je jednou z tém, v ktorých nenachádzame spoločnú reč. K tomuto druhu činnosti musíme pristupovať čestne a úprimne, bez dvojitých štandardov. Niekto opäť vytvára nové horúce miesto tým, že do tohto prebiehajúceho konfliktu zapája Rusko. Podľa môjho názoru by sa Rusko nemalo zapájať do tejto škaredej hry a teraz je potrebné využiť všetky sily, čo ruské orgány napriek invektívam na ich adresu robia, a zachovať si určitú relatívnu neutralitu a nepodľahnúť provokatívnym akciám ukrajinského prezidenta Zelenského.

 

Začalo sa podľa vás ruské vedenie správať správne, keď pomáha národom Blízkeho východu, napríklad Sýrii a prípadne Iránu, brániť ich záujmy?

Ako by mohlo postupovať inak? Samozrejme, je veľmi nešťastné, čo sa stalo líbyjským a irackým lídrom M. Kaddáfímu a S. Husajnovi, najmä prvému z nich, ktorý bol v roku 1986 kvôli slabosti a zradnému politickému kurzu M. Gorbačova dvakrát vystavený náletu amerického letectva na hlavné mesto svojej krajiny Tripolis. Napokon bol jedným z hlavných spojencov ZSSR na Blízkom východe, ktorý aj po roku 1991 bránil USA a Veľkej Británii v “besnení” v regióne. Vďaka nemu PGU dobre vedela o plánoch viacerých vodcov dušmanských gangov v DRA. A tiež o tom, koľko peňazí jednotlivé arabské krajiny – od Saudskej Arábie po Irán – venujú tým istým Dúšmánovým gangom v Afganistane, čo bolo pre sovietske vedenie nemenej dôležité ako spravodajské informácie z krajín Blízkeho východu. Ale vďaka Bohu, že po tridsiatich rokoch ľahostajnosti ruské vedenie pochopilo, aké nebezpečné je nepodporovať svojich najvernejších spojencov na Blízkom východe. Daj Boh, aby sme opäť dosiahli takú spoluprácu a vzájomné porozumenie, aké mal ZSSR s lídrami tzv.rozvojových krajín na Blízkom východe.

Igor Latunsky

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok