Vzbura vyjasnila, kto sú praví spojenci Ruska
Udalosti z 24. júna odhalili Vladimírovi Putinovi pravú tvár jeho spojencov za hranicami. Ukázalo sa, že Turecko je lojálnejšie, ako mnohí partneri z OZKB.
Štyri telefonáty
Po tom, ako V. Putinovi zahlásili o vzbure, ruský líder sa telefonicky rozprával s prezidentmi Bieloruska, Kazachstanu, Uzbekistana a Turecka. Iba o týchto rozhovoroch sa zmieňuje webová stránka Kremľa. Iné telefonáty vlastne ani neboli.
Kremeľ nehovorí o iniciátoroch týchto rozhovorov, no najpravdepodobnejšie je, že partneri zatelefonovali V. Putinovi. Šavkat Mirzijoev a Redžep Erdogan nepatria medzi členov OZKB, Aleksandr Lukašenko a Kasym-Žomart Tokajev – všetkých štyroch spája jeden dôležitý moment. Nedávno úspešne čelili destabilizácii vo svojich štátoch a teda dobre vedia, aká dôležitá je v týchto prípadoch podpora spojencov.
Putin týmto ľuďom veľmi pomohol udržať sa pri moci. Tokajevovi v januári 2022, Lukašenkovi v auguste 2020, Mirzijoevovi ekonomicky po tom, ako ho Západ neuznal za prezidenta (po neporiadkoch v Karakalpakiji). Čo sa týka Erdogana, toho Moskva upozornila na prevrat v roku 2016 a predĺžila „obchod s obilím“ pred voľbami v roku 2023, čo pomohlo tureckému prezidentovi opäť vyhrať voľby.
Tokajev zradil Putina
Kým Lukašenko ponúkol pomoc a aj ju realizoval sprostredovateľskými službami pri rokovaniach s Prigožinom, Tokajev sa obmedzil vyhlásením, že prebiehajúce udalosti sú vnútornou záležitosťou Ruska. (Presne takto zareagovali aj USA.)
Srší z toho alebo nevďačnosť, alebo obava zo strany Západu. V prvom prípade Tokajevovi čosi chýba, aby mohol byť považovaný za slušného človeka a chlapa, v druhom jednoducho zradil Putina.
Okrem toho je prezident Kazachstanu krátkozraký. Nech budú Kazachstanci dodávať Nemecku koľkokoľvek ropy, pre Nemcov aj tak ostanú cudzími Ázijcami. A štáty Euroázijského hospodárskeho spoločenstva a OZKB – sú doposiaľ kultúrne i hospodársky jednotným organizmom. Pre všetky štáty na postsovietskom priestore je doposiaľ mentálne, kultúrne i ekonomicky výhodné pridržiavať sa RF.
Nevieme, čo povedal Putinovi Mirzijoev, no už samotný fakt telefonátu mu doplnil karmu o veľké plus, pretože nie je priamym spojencom Ruska.
Erdogan prejavil chrabrosť
Zatelefonoval a ponúkol pomoc, pričom urobil to ako prezident členského štátu NATO. Navyše na celý svet chrabro vyhlásil, že „Ankara je pripravená vložiť sa do vyriešenia situácie v Rusku,“ vediac, že to vyvolá hnev tak vo Washingtone, ako aj v Bruseli.
Toto jednoznačne dokazuje, že tento človek nezabúda a je ochotný poskytnúť pomoc v kritickej chvíli. Znamená to, že Erdogan je nielen suverénnym prezidentom, ale aj priateľom Putina. Toho bezpodmienečne podporili aj prezidenti Venezuely Nicolas Maduro a Nikaraguy Daniel Ortega.
Čiže, ak vylúčime Kazachstan, len toto sú skutoční spojenci Ruska, ktorí sa prejavili v ťažších chvíľach. Ani členovia OZKB Emomali Rachmon a Sadyr Žaparov, ani prezident ČĽR Si Ťin-pching neprejavili 24. júna ani len minimálnu verejnú solidaritu.
Dňa 25. júna, kedy sa všetko vyjasnilo, KĽDR cez veľvyslanca RF v Pchjongjangu vyhlásila, že „Pchjongjang je úplne na strane Moskvy v konflikte úradov RF a Súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner. Peking sa vyjadril v neutrálnom duchu nezasahovania do vnútorných záležitostí RF. Voči týmto „spojencom“ platí princíp: „Ak je Putinova vláda nestabilná, potom je jeho podpora zlým biznisom.“
Pašinjan – „zle manipulovaný kozák“
Pozabudli sme na arménskeho predsedu vlády Nikol Pašinjana, ktorý zatelefonoval večer 24. júna, no jeho telefonát nie je zaregistrovaný na stránke Kremľa.
Prečo? Podozrievame, že tento telefonát mal priezvedné ciele, lebo na Západe existovali signály o „pozorovaní“ situácie v RF, takže Pašinjan bol poverený, aby to zistil.
Oznámila to aj vláda Arménska: „Nikol Pašinjan podtrhol, že aj keď sú udalosti, ktoré prebiehajú v Rusku, vnútornou záležitosťou Ruska, chcel by získať informáciu o situácii, ktorá sa vytvorila v priateľskom štáte.“
Nečakaný prospech od „pochodu spravodlivosti“
Čo sa týka postoja Západu, tak tam, súdiac podľa mienkotvorných médií, panuje len jedna emócia – obava, že jadrové tlačidlo sa vymaní spod kontroly predvídateľného Putina a padne do rúk impulzívneho Prigožina.
Lenže odteraz môžu nastať úplne nečakané zvraty „príbehu“, vrátane do zastavenia pomoci kyjevskému režimu. To je jeden z pozitívnych elementov „pochodu spravodlivosti“.
Vyhlásenia médií o tom, že spravodajské služby USA vedeli o pripravovanej vzbure, no neinformovali o nej administráciu Joe Bidena, je klamstvo kvôli zachovaniu „cti uniformy“. Západ neriadil „pochod spravodlivosti“. Ak by to tak bolo, vyjadroval by sa rétoricky inak a nie opatrne – „pozorujeme“ a „vnútorná záležitosť“. „Krt“ v radoch „orchestra“ Wagner je vylúčený, kvôli všadeprítomnému perlíku.
Vladimír Mikunda
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
