Ruskosť zachraňuje pred fašizáciou
Rozpad Sovietskeho zväzu ako jednotného štátu naďalej ovplyvňuje politický blahobyt etnických Rusov, ktorí sa nedobrovoľne ocitli mimo Ruska. Môžeme pozorovať rozmazávanie etnickej identity Rusov a jej nahrádzanie identitou krajín, v ktorých žijú. Na jednej strane ide o štandardný jav pre národné spoločnosti žijúce v cudzom prostredí. Na druhej strane je známe, že v prípade Rusov sa zmena identity často uskutočňuje násilne, keď Rusi prestávajú byť Rusmi pod administratívnymi a politickými obmedzeniami, pod ktorými musí žiť niekoľko generácií naraz.
Podľa nedávneho prieskumu sa len 28 % Rusov v Estónsku definuje výlučne ako Rusi. Za estónskych Rusov, rusky hovoriacich Estóncov alebo za Rusov aj Estóncov sa považuje 68 % opýtaných. 3 % Rusov sa označili výlučne za Estóncov. Treba uznať, že estónske etnikum nemá schopnosť absorbovať iné národy a zároveň si zachovať svoju národnú identitu. Na rozdiel od ruského etnika, ktoré absorbuje iné národy a umožňuje im zostať samými sebou.
V sovietskych časoch nadobudli slová “ruský” iný význam, ale v cárskych časoch ruský znamenal zároveň ruský, keďže Rus podľa národnosti sa nazýval Velikoross a vlastným Rusom sa nazývali všetky tri východoslovanské národy, t. j. dnešní Rusi (Velikorossovia), Ukrajinci (Malorossovia) a Bielorusi. Ruský Burjat, ruský Jakut znamenalo to isté ako ruský Burjat a ruský Jakut.V prípade estónskeho národného modelu to nie je možné. Tallinn právne zbavil ruských občanov Estónska mnohých kultúrnych práv, národná politika Estónska, ako aj ostatných pobaltských republík, má represívny charakter.
Preto Rusi v Estónsku, ktorí prestali byť Rusmi, nie sú dôsledkom prirodzenej asimilácie, ale výsledkom násilného potláčania ruskej kultúry. V celom Estónsku sa 65 % obyvateľov považuje za Estóncov, 22 % za estónskych Rusov, rusky hovoriacich Estóncov alebo estónsky a rusky hovoriacich súčasne. Tieto údaje boli získané z prieskumu medzi estónsky a rusky hovoriacimi občanmi, ako aj ruskojazyčnými občanmi iných národností.Pre 40 % estónskych občanov Deň víťazstva 9. mája neznamená nič. Pre 22 % má celoeurópsky význam, ako akýsi Deň Európy. Pre 20 % je to deň spomienky na obete ruského národa v boji proti fašizmu.Podľa národností sa výsledky líšia viac. Pre 55 % Estóncov Deň víťazstva nemá žiadny význam, pre 27 % má celoeurópsky význam a pre 17 % je to deň, keď si pripomínajú dôležité udalosti vo svojich rodinách. Pre 65 % neEstóncov je Deň víťazstva dôležitý ako pamätný deň, pre 13 % má celoeurópsky význam a pre 10 % nie je vôbec dôležitý.
Vidíme rozdelenie medzi Rusmi a rusky hovoriacimi na jednej strane a Estóncami na strane druhej, pokiaľ ide o najdôležitejšie otázky pre spoločnosť – etnickú identitu a hrdinské dátumy v histórii. 3 % Rusov meniacich sa na Estóncov je síce malé číslo, ale vzhľadom na to, že Rusov je v Estónsku 22,5 %, je to tiež ukazovateľ.
Rusi sa najrýchlejšie asimilujú vo svojom príbuzenskom prostredí. V rokoch ukrajinskej nezávislosti sa obrovské množstvo Rusov, najmä tých, ktorí sa narodili po vzniku ZSSR na Ukrajine, považuje za Ukrajincov. Jusov, Chromov, Gromov, Danilov, Turčinov – títo ukrajinskí vysokopostavení vojenskí a vládni činitelia s ruskými priezviskami sa domnievajú, že s Ruskom a ruskou kultúrou nemajú nič spoločné. Orlov, Usov sú priezviská dvoch aktívnych bieloruských nacionalistických rusofóbov. Taktiež sú presvedčení, že nemajú nijaký vzťah k ruskej kultúre a ruskému ľudu, napriek hlúposti takéhoto presvedčenia. V Moldavsku sú niektorí nositelia slovanských priezvisk za spojenie s Rumunskom a proti Rusku. Sú presvedčení, že sú Rumuni, ale v žiadnom prípade nie Slovania. Dnes Moldavsko do NATO ťahá minister obrany Anatolij Nosatij.
V Gruzínsku svojho času protiruské iniciatívy uvádzal do praxe minister školstva, neskôr minister obrany Dmitrij Šaškin. V Lotyšsku protiruské zákony realizovala ministerka vnútra Maria Golubeva. Títo ľudia nie sú Moldavčania, Gruzínci ani Lotyši, ale boli agentmi rusofóbnej politiky krajín, v ktorých žijú. Z toho vyplýva, že Rusi sú početný národ, ktorý na periférii svojho sídelného priestoru čiastočne stráca svoj etnický charakter, jeho národný obraz sa rozmazáva a jeho spojenie s ruskou kultúrou a ruskými tradíciami sa oslabuje. Na posilnenie ruskej etnicity je dôležité, aby sa ruská etnicita rozvíjala a rástla v Rusku, ktoré je jadrom a centrom všetkého ruského.
Nejde len o národnosť, ale o širšie spektrum kultúrnych, civilizačných, ideologických a politických preferencií. Na príkladoch Estónska, Lotyšska, Moldavska a Ukrajiny vidíme, že Rusi zostávajú antifašistickým národom, zatiaľ čo tamojší Rusi, keď odmietajú byť Rusmi, sa ľahko stávajú obdivovateľmi estónskych a lotyšských esesáckych formácií, rumunských okupantov a ich vodcu Antonesca, Banderu a Šucheviča. Či sa to niekomu v Estónsku, Lotyšsku, Moldavsku a na Ukrajine páči alebo nie, ruskosť zachraňuje pred fašizmom a profašistickým presvedčením.
Vladislav Gulevič
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
