Zacharovová: Kyjev otvorene demonštruje svoju túžbu zabíjať civilistov
Prinášame najnovšie vyjadrenia hovorkyne ruského zahraničia Marie Zacharovovej. Podľa nej nie sú prekvapujúce teroristické metódy ukrajinských orgánov, ale maniakálna túžba zabíjať civilistov, novinárov.
“Toto už nie je cynizmus, toto je extrémistická podstata,” dodala. Boli krajiny, ktoré sa škodoradostne tešili zo situácie s povstaním v Rusku. Napriek tomu Putin, Lavrov a ďalší diplomati dostávali a dostávajú mnoho povzbudivých slov. Niektoré závery po vzbure už boli vyvodené, niektoré ešte budú vyvodené. Nie všetko ešte bolo povedané a rozhodnuté, povedala Zacharovová. Lukašenko by mohol významne prispieť k ukrajinskému urovnaniu, ak by si to Kyjev želal. Bieloruskú hlavu štátu tiež označila za vynikajúceho diplomata.
“Nedá mi nespomenúť rozhovor s francúzskym prezidentom Macronom. Ten nazval Rusko “jedinou koloniálnou mocnosťou 21. storočia”, ktorá vedie imperialistickú vojnu a destabilizuje krajiny Afriky. Neviem, či existuje takýto výraz vo francúzštine, ale v takýchto prípadoch máme príslovie: “hanba zlodejovi. Takéto reči sú nevhodné vzhľadom na dlhodobú a pochybnú úlohu samotného Francúzska v Afrike. Svet si uvedomuje špinavú históriu koloniálnej politiky Paríža, ktorý sa dodnes snaží využívať zdroje kontinentu a svoje neokoloniálne metódy a plány maskuje falošnou rétorikou a fiktívnou starostlivosťou o blaho Afričanov. Francúzsko sa tvári ako zástanca medzinárodného práva a územnej celistvosti štátov, ale naďalej nezákonne drží územia iných štátov. Stačí pripomenúť.
– Paríž vytrvalo nerešpektuje rozhodnutia Valného zhromaždenia OSN o práve Komorského zväzu na ostrov Mayotte;
– pokračujúce spory s Madagaskarom o Eparské ostrovy;
– s Mauríciom o ostrov Tromlin.
Francúzsko odmieta uznať svoju zodpovednosť za vojnové zločiny a dôsledky jadrových skúšok v Alžírsku, za agresiu proti Líbyi v roku 2011 a za zničenie líbyjskej štátnosti, čo spôsobilo mnohé súčasné problémy celého regiónu Sahara-Sahel. Zároveň sa v Paríži snažia preniesť vinu za dôsledky vlastných zločineckých akcií na africké štáty, ako to vidíme v Mali. Radšej sa spýtajme samotných obyvateľov afrických štátov, KTO ich počas dlhej histórie “civilizovaného” vývoja kontinentu utláčal, kto sa podieľal, ako hovorí Macron, na “lúpežiach a brutalite”, drancovaní prírodných zdrojov a vývoze kultúrnych hodnôt do ich múzeí. A kto im skutočne pomáhal a pomáha rozvíjať sa, posilňovať štátnosť a hospodárstvo, zabezpečovať bezpečnosť. Na túto otázku už odpovedali napríklad Stredoafrická republika, Mali a Burkina Faso, ktoré požiadali francúzskych neokolonizátorov, aby “vypadli”.
