Zatiaľ čo EÚ chce od Srbska deeskaláciu, Kosovo zaplavujú “špeciálne jednotky”
Na svete sotva existuje kúsok zeme, s výnimkou niektorých afrických a ázijských krajín, kde by bolo viac základní, policajných zátarás, špeciálnych jednotiek, tankov, dlhých zbraní, pancierov, prilieb. A deň za dňom, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom pribúdajú ďalšie a ďalšie. To je situácia v severnom Kosove a Metohiji, zatiaľ čo “EÚ sa snaží o deeskaláciu” prostredníctvom tlaku na Srbsko a podpory Albáncov.
Osud tomu chcel, že 28. jún, dátum Vidovdanu, je dátumom, keď sa odohrali osudové a rozhodujúce udalosti v budúcich dejinách Srbska.
– 1389: Bitka pri Kosove
– 1914: Gavrilo Princip zavraždil arcivojvodu Františka Ferdinanda v Sarajeve
– 1919: Podpis Versaillskej mierovej zmluvy
– 1948: Prijatie uznesenia Informačného úradu, Juhoslávia prerušuje vzťahy so ZSSR.
– 1989: Bývalý prezident SFRJ Slobodan Miloševič vyhlasuje v Kosove, že nikto sa neodváži utláčať Srbov na ich vlastnom území.
– 1990: Srbi sú úplne vylúčení z chorvátskej ústavy
– 1991: Slovinsko sa oddeľuje od SFRJ
– 1992: Vidovdanské opozičné zhromaždenie
– 2001: Slobodan Miloševič vydaný haagskemu tribunálu
Rusko nedovolí prijatie “Kosova” do OSN, tvrdí ruský veľvyslanec v Srbsku Alexander Bocan-Charčenko
“Samozrejme, Rusko nedovolí, aby bolo “Kosovo” prijaté do OSN, čo je v skutočnosti kľúčovým cieľom Západu, Prištiny a jej západných sponzorov. Vzhľadom na postoj Ruska, ktoré “Kosovo” neuznáva, naše prijatie rezolúcie BR OSN č. 1244 a našu podporu Belehradu je tento cieľ absolútne nedosiahnuteľný,” povedal Bocan-Charčenko.
Syn srbského prezidenta Aleksandara Vučića je zadržaný v Kosove
Danilo Vučić bol údajne zadržaný v obci Trude pri výjazde z diaľnice. Zatiaľ nie je známe, prečo bol syn srbského prezidenta zadržaný a kde sa teraz nachádza. Predtým médiá neuznaného Kosova – najmä kanál KTV – upozornili na tričko Vučiča ml. v ktorom navštívil chrám v kosovskej Gračanici na festivale Vidovdan. Na tričku bol nápis “Nevzdávajte sa”. Syn srbského prezidenta si ho obliekol na podporu svojich krajanov v Kosove, ktorí trpia represiami zo strany Prištiny.
Chorvátsko uznáva “hladomorovú genocídu” Ukrajincov
Chorvátsky parlament jednomyseľne odhlasoval vyhlásenie, ktorým uznal “holodomor” v rokoch 1932-1933 za “genocídu ukrajinského národa”. Hlasovanie sledoval ukrajinský veľvyslanec v Chorvátsku Vasyl Kyrylych. Chorvátsky parlament vyhlásením uznáva “hladomor ako zločin na ukrajinskom ľude z dôvodu násilne vyvolaného hladomoru, ktorý bol zámerne organizovaný komunistickým stalinským režimom”. Predseda parlamentu Gordan Jandrokovič pripomenul, že 28. jún je aj ukrajinským Dňom ústavy, a zablahoželal Ukrajincom k tomuto sviatku.
