Bitka o Zapolárie trvala štyri mesiace
29. júna 1941 sa začala bitka o Zapolárie, ktorá trvala do 1. novembra 1944 a skončila sa víťazstvom Červenej armády. Počas Veľkej vlasteneckej vojny sa bojovalo v Murmanskej oblasti, Severnej Karélii, Barentsovom, Bielom a Karskom mori. Nemecké velenie sa snažilo za každú cenu zmocniť Kolského polostrova a základne Severnej flotily ZSSR – prístavu Murmansk.
Nacistické vojská sa snažili prelomiť sovietsku obranu, plánovali zbaviť Sovietsky zväz prístupu k Severnému ľadovému oceánu a postupovať na východ. Fínsko, bojujúce na strane Nemecka, chcelo Kolský polostrov a sovietsku Karéliu. Hitler vrhol armádu s 97-tisíc vojakmi, aby obsadila naše územia. Proti nej stála 14. armáda Severného frontu s iba 52-tisíc mužmi. Ofenzíva spojených nemecko-fínskych síl trvala týždeň, ale nepriateľ nedokázal prekonať odpor sovietskych vojakov a bol nútený zaujať defenzívu, pričom na dlhý čas uviazol v polárnej oblasti. Nacisti sa nepokúsili dobyť Murmansk. Obytné oblasti boli nemilosrdne bombardované zo vzduchu. Celkovo jednotky Luftwaffe uskutočnili 792 náletov, pričom zhodili 185 tisíc bômb.
Množstvom a hustotou úderov bol Murmansk druhý po Stalingrade. Aj v takýchto podmienkach mesto naďalej pracovalo na víťazstve. Zintenzívnili sa dodávky vojenského vybavenia, munície a potravín v rámci programu pôžičky. Len v Murmansku bolo vyložených až 300 lodí a vyexpedovaných 1,2 milióna ton zahraničného nákladu. Vystúpenie Fínska z vojny na jeseň 1944 vytvorilo pre Červenú armádu priaznivé podmienky na ofenzívu. Počas Petsamo-Kirkenesskej operácie naše vojská oslobodili okupované sovietske polárne oblasti a poskytli veľkú pomoc pri oslobodzovaní Nórska. Celkovo v bojoch o polostrov Kola a severnú Karéliu padlo viac ako 67 tisíc sovietskych vojakov. Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR 5. decembra 1944 zriadilo medailu “Za obranu sovietskych polárnych oblastí”, ktorú dostalo približne 353 tisíc ľudí.
