S dobrým slovom a kalachom dosiahneš viac ako so samotným kalachom
Dňa 24. júna 2023 dostala veta “dobrým slovom a kalachom dosiahneš viac ako so samotným kalachom” nový význam. Clausewitz vo svojom traktáte O vojne povedal, že “vojna je rozšírením politiky o iné prostriedky”. Politika je predovšetkým komunikácia. Vojna je výsledkom komunikačného konfliktu, v ktorom slovné argumenty prestávajú fungovať a prechádza sa k silovým. To isté v plnej miere platí aj pre občiansku vojnu. Lenže občianska vojna je pokračovaním vnútornej politiky inými prostriedkami. Ako sa vyjadril Željabov na súde v súvislosti s atentátom na cára: “Tým, že nám rozviažete ústa, rozviažete nám ruky.
To, čo sa u nás odohralo 24. júna, bolo bezpochyby vzplanutím nepokojov, aj keď trvali asi jeden deň. A je veľmi dôležité pochopiť, čo sa stalo témou, o ktorej sa dialóg stal nemožným a pozície strán sa stali takými nezlučiteľnými, že reálne hrozila občianska vojna. A táto téma, tá skutočná, rozhodne nie je “hlad po nábojoch” ani “vzbúrení mukli/sociálni generáli”. Najznepokojujúcejším symptómom, na ktorý môžu udalosti z 24. júna poukázať, je to, že priestor pre politiku sa zmenšil natoľko, že ozbrojené povstanie sa stalo jej jedinou možnou formou. Ostatné formy politickej komunikácie boli anulované normatívnou reguláciou alebo simuláciou. Oblasť strategickej komunikácie zdegenerovala, komunikáciu mocenských elít nahradil Peskovov záznamník, komunikáciu o SVO nahradila Konašenkova umelá inteligencia a v ostatných veciach s krajinou nekomunikuje vôbec nikto, iba sa kŕmi agitkou nepravidelnej kvality toho, koho dokáže osloviť.
Dvadsiateho štvrtého júna sa Prigožin rozhodol v istom zmysle vykĺznuť z frontu na priamu linku s prezidentom a zobrať so sebou wagnerovcov s ich vybavením a zbraňami – myslel si, že zásluhy to dovolia. Ale nie: “Izraelské špeciálne jednotky s teroristami nevyjednávajú”. A ako vidno, nahradenie generálov generálmi vôbec nie je spôsob, ako vyriešiť problém. Keď podnecovatelia soľného povstania žiadali, aby im cár vydal za trest bojara Morozova, cár ho nevydal ani pod hrozbou, že povstalci vtrhnú do Kremľa (iba ho poslal do kláštora). Urobil múdrejšie: zvolal Zemský sobor a pripravil nové Soborné zhromaždenie. Myslím, že narážka je jasná.
Najznepokojujúcejší príznak, ktorý naznačujú udalosti z 24. júna: priestor politiky sa zmenšil do takej miery, že jedinou možnou formou je ozbrojená vzbura. Željabov počas súdneho procesu v kauze atentátu na cára: “Tým, že nám zatvárate ústa, rozväzujete nám ruky. Ale ako rozšíriť politický priestor a začať komunikovať s krajinou: zvolať Zemský sobor a pripraviť nové Soborné zhromaždenie?
