Ekonóm Chazin nepriamo poukazuje na finančných sabotérov okolo Putina
Už viackrát som uverejnil stĺpčeky, v ktorých som vysvetľoval, že Mišustin sa snaží naštartovať priemyselný rast v našej krajine, ale v tejto chvíli naráža na veľké problémy. Uplynulý týždeň ukázal, že sa o to nielen pokúša, ale že to súvisí s pokynmi a projektmi prezidenta, ako to povedal na druhý deň na plenárnom zasadnutí fóra “Silné myšlienky pre novú dobu – 2023” v Moskve. Inými slovami, v tomto prípade máme jasný tandem prezident – premiér. Žiaľ, v krajine je veľa síl, ktoré o to nemajú absolútne žiadny záujem. Najmä menové orgány už nejaký čas hovoria, že centrálna banka by mala kategoricky opäť zvýšiť svoju refinančnú sadzbu. A to aj napriek tomu, že inflácia v krajine bola v posledných mesiacoch mimoriadne nízka a určite nižšia ako súčasná. Tvrdenie, že inflácia sa zvýši, bolo pomerne kontroverzné a neboli preň uvedené žiadne skutočné ekonomické argumenty. A potom sa stali zázraky! Rubeľ sa zrazu prudko znehodnotil! A v našej krajine, ako viete, kvôli takmer prohibičnej sadzbe nie sú pre podniky dostupné bežné úvery. Nie, existujú rôzne preferenčné programy, ale všetky sa realizujú na úkor rozpočtu a z tohto dôvodu sú objemovo obmedzené. A tieto úvery je pomerne ťažké získať, konkurencia je vysoká. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že zvýhodnené úvery ešte môžu podporiť existujúcu výrobu, ale vytvorenie novej, dovozom nahraditeľnej výroby je veľmi ťažké! V súlade s tým rastie podiel dovozu na spotrebe občanov a potrebuje ho aj výroba, pretože dovážané stroje, dovážané nástroje, dovážaný softvér atď. A potom nádherný obraz: pretože rubeľ je devalvovaný, ceny dovozu – rastú! A tak sa začína práve tá inflácia, ktorú sľubovala centrálna banka. A podľa toho začne (uvidíte, že začne!) zvyšovať sadzbu. S cieľom pre istotu uzavrieť možnosti substitúcie dovozu. Samozrejme, všelijakí “experti” začnú kričať, že autor tohto stĺpčeka ničomu nerozumie z makroekonomiky. Nebudem sa hádať, len poznamenám, že moderné “ekonomické” (vrátane makroekonomického) vzdelávanie je z hľadiska názorov 60. rokov obdobou finančnej technickej školy. To znamená, že všetci títo “odborníci” dokážu manipulovať s finančnými ukazovateľmi, ale v zásade nerozumejú tomu, ako funguje reálna ekonomika.
Na ich obranu však môžem povedať, že ide o bežnú situáciu, napríklad predseda amerického Federálneho rezervného systému Powell pred pár týždňami povedal, že niečomu z ekonomických procesov nerozumie. Hádam aj on vyštudoval finančnú školu. Pokiaľ ide o autora týchto riadkov, pracoval na ministerstve hospodárstva v čase, keď existovali priemyselné odbory bývalého Gosplanu ZSSR, a spôsobu fungovania reálnych podnikov porozumel mnohokrát. A preto má plné právo povedať, že rozhodnutie o devalvácii je pre ruskú ekonomiku mimoriadne zlé. Neviem, či bol Mišustin informovaný o plánoch na devalváciu a ako boli argumentované. Ale môžem s istotou povedať – pre úlohy, s ktorými sa šéf vlády borí už niekoľko rokov, je to mimoriadne negatívne. A zdá sa mi, že by sme mali uvažovať o návrate k prístupu, ktorý bol v ZSSR, kde by finančný sektor bol druhoradý voči výrobe. Pretože inak sa akýkoľvek pokus o usporiadanie hospodárskeho rastu (a tentoraz sa to Mišustinovi zrejme podarilo) môže skončiť ďalšou devalváciou. A ja nemám dôveru, že sa priemyselný rast udrží.
Michail Chazin
