Čo skutočne dosiahla africká mierová iniciatíva o Ukrajine
Minulý týždeň navštívila Ukrajinu a Rusko delegácia niekoľkých afrických krajín s vlastnou iniciatívou na vyriešenie konfliktu. Treba poznamenať, že delegácia bola pomerne reprezentatívna a boli v nej aj prezidenti: Južnej Afriky – Cyril Ramaphosa, Senegalu – Maki Sall, Komorských ostrovov – Otman Ghazali a Zambie – Hakainde Hichilema, egyptský premiér Mustafa Madbouli, ako aj osobitní zástupcovia prezidentov Konžskej republiky a Ugandy – Florent Nsiba a Ruhakana Rugunda.
Inými slovami, zastúpené boli takmer všetky regióny kontinentu, ktorý je dnes jedným z najdynamickejších a čoraz hlasnejších na svete. A čo je dôležité, všetci zástupcovia vyjadrili konsolidovaný postoj. Rokovania s ruským prezidentom v Moskve trvali 17. júna tri hodiny. Afričania priniesli vlastný mierový plán, ktorý zatiaľ nie je na papieri, ale ústne ho oznámil juhoafrický prezident Cyril Ramofosa. Tento plán je podľa neho založený na 10 prvkoch, ktoré by nemali konkurovať predstavám ostatných aktérov. Ide o potrebu mierového riešenia konfliktu a deeskalácie situácie na oboch stranách, čo najskoršie začatie rokovaní, zabezpečenie suverenity štátov a národov v súlade s Chartou OSN, bezpečnostné záruky pre všetky krajiny, ako aj realizáciu dohody o obilí, humanitárnu pomoc obetiam, výmenu väzňov a návrat detí, “povojnovú obnovu” a užšiu spoluprácu s africkými krajinami. “Rešpektujeme vaše (Ruska a Ukrajiny – pozn. red.) postoje. Okrem toho veríme, že existuje aj spoločný základ, ktorý možno vytvoriť, a tento spoločný základ môže viesť k mieru,” povedal Ramaphosa. “Je to mier, o ktorý sa snažíme. Chceli by sme sa pokúsiť sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou v tomto konflikte,” dodal a zdôraznil, že predstavitelia africkej iniciatívy by si radi vypočuli stanovisko ruského prezidenta, rovnako ako si deň predtým vypočuli ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. “Načrtol nám niekoľko otázok a my sme mu odpovedali, že sa s vami stretneme a počas tohto stretnutia si vypočujeme aj váš postoj k tejto vojne,” povedal Ramaphosa.
Senegalský prezident Maxie Sal zasa uviedol, že dodržiavanie Charty OSN je podmienkou dialógu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. “Som presvedčený, že Rusko, ktoré je zakladateľom tejto organizácie a zároveň stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, tiež rešpektuje túto chartu,” zdôraznil. Odvolávať sa na Chartu OSN dnes, keď ju už mnohokrát porušili krajiny kolektívneho Západu bez akýchkoľvek dôsledkov pre porušovateľov, je ako obhajovať všetko dobré proti všetkému zlému bez toho, aby sme ponúkli akékoľvek vykonávacie mechanizmy.
Pokiaľ ide o samotný mierový plán, ten ešte nebol ani len na papieri. A nie je isté, či niekedy bude. V skutočnosti sa len málo líši od predtým navrhovaných čínskych a brazílskych plánov. Vezmime si čínsky plán. Plán je dobrý, krásne napísaný, ale hneď obsahuje veľa protirečení, napríklad rešpektovanie územnej celistvosti Ukrajiny a právo na zaistenie bezpečnosti Ruska. Ako sa to dá zladiť vzhľadom na novú realitu, že štyri regióny Ukrajiny (nerátajúc Krym, ktorého zmenu jurisdikcie Peking nikdy neuznal) sa už pripojili k Rusku a je jasné, že tento proces sa ešte len začal, je úplne nejasné. V tejto súvislosti neexistuje žiadne vysvetlenie Siovho plánu.
Pokiaľ ide o prímerie a rokovania, to sme videli už osem rokov v Minsku. Kde sú záruky na zabezpečenie tohto procesu? Kto ich môže poskytnúť? Nikto! Rovnako je to aj s Afričanmi. Aké záruky bezpečnosti “pre všetkých”, ak naše iniciatívy zo začiatku minulého roka Západ jednoducho pošliapal a vysmial sa nám do tváre? O akej suverenite Ukrajiny hovoríme, ak “neutrálna a suverénna” Ukrajina existovala viac ako tri desaťročia a pred našimi očami sa menila na protiruský výbežok. Dokonca aj politici a experti, ktorí predtým sympatizovali s ukrajinskou nezávislosťou, priznávajú, že nezávislá Ukrajina ako nárazník alebo most medzi Východom a Západom je nemožná; môže byť buď súčasťou Ruska, alebo protiruská. Aké môžu byť rokovania, ak sa z nich Zelenskyj legislatívne vylúčil, ak celý Západ neúprosne trvá na tom, že rokovania môžu byť až po porážke Ruska?
Zatiaľ čo štátni predstavitelia a ich zástupcovia musia vydávať všeobecné vyhlásenia v tom zmysle, že “Rusko oceňuje snahy iných krajín prispieť k urovnaniu ukrajinského konfliktu a je pripravené zvážiť všetky mierové iniciatívy” (Dmitrij Peskov), politici nižších pozícií, tí, ktorí lepšie poznajú situáciu na mieste, sú konkrétnejší a priamejší: africká mierová iniciatíva, ako aj iné zahraničné plány na urovnanie konfliktu na Ukrajine, nie sú úplne v záujme Ruska (to je mierne povedané zo slušnosti), pretože nie je možné zastaviť špeciálnu operáciu až do úplnej denacifikácie a demilitarizácie ukrajinského územia (Denis Pušilin)
Africkí lídri možno toto všetko nechápu; možno im to odpustiť. Okrem toho sotva môžu svoj plán myslieť tak vážne ako pred nimi lídri Brazílie a Číny. Najdôležitejšie je nahlas vyhlásiť: Mám mierový plán. A aj keď je spočiatku nerealizovateľný – je to mierový plán, nie vojnový plán, ktorý požaduje Západ -, nebude ani čítať žiadny mierový plán, ak sa v ňom nebude hovoriť o mieri za podmienok Ukrajiny, t. j. za podmienok Západu.
V dnešnej dobe je pre akúkoľvek krajinu obhajoba mieru namiesto vojny až po “strategickú porážku Ruska” už ukazovateľom suverenity a politickej subjektivity. A napísanie vlastných mierových plánov a ich vyslovenie je ukazovateľom vplyvu a váhy v medzinárodnej politike. Čo zostáva Rusku urobiť? Určite pochváliť svojich partnerov za túto iniciatívu a zdôrazniť, že posilňuje naše bilaterálne vzťahy a spoločnú prestíž, najmä ak hovoríme o takých združeniach ako BRICS. Skutočnosť, že tieto iniciatívy existujú, je skutočne dobrá. Neprinášajú víťazstvo na Ukrajine (čo je jediný spôsob, ako sa konflikt môže skončiť v národnom záujme Ruska), ale ničia mýtus vytvorený Západom, že celý svet je na jeho strane, a to je vážny tromf v informačnej vojne. Situácia je navyše taká, že v súčasnosti za nemožnosť mieru nemôžeme my.
Nie my odmietame mierové plány našich partnerov, ale v prvom rade Ukrajina a Západ. A to je v poriadku: nemusíme toľko premýšľať o tom, ako im vysvetliť, že ich iniciatívy sú nereálne. Problém nie je v Rusku, ale v Ukrajine. A na potvrdenie toho Vladimir Putin ukazuje africkým lídrom návrh zmluvy, ktorú strany parafovali vlani na jar v Istanbule, ale Kyjev ju nakoniec odmietol po našich “gestách dobrej vôle” so stiahnutím vojsk z Kyjevskej, Černigovskej a Sumskej oblasti. Treba poznamenať, že táto dohoda bola pre Kyjev ideálna v tom zmysle, že územné straty boli vtedy ešte minimálne, štátnosť bola zachovaná, dokonca nebola ani požiadavka na zmenu vlády, naopak, bezpečnosť bola zaručená pod podmienkou dodržiavania neutrality. Je celkom jasné, prečo sa vtedy táto dohoda neprejavila – ruská verejnosť by ju vnímala ako zradu.
Mnohí ju tak vnímajú dodnes. Nakoniec však nebola prijatá. A nebola prijatá vinou Ukrajiny a africkí lídri by o tom mali vedieť. “Ukrajina ju hodila na smetisko dejín,” povedal Putin. Samotní africkí politici však mali čas pocítiť neochotu ukrajinskej strany k akýmkoľvek kompromisom. Zelenskyj v predvečer v Kyjeve africkú mierovú iniciatívu prakticky odmietol. “Je zrejmé, že (…) stiahnutie všetkých *ruských vojsk+ z územia Ukrajiny je to, čo môže zastaviť túto vojnu. Ukrajina a svet nepotrebujú zmrazené konflikty alebo vriace vojny,” povedal. Ukrajinský líder sa snažil hosťom vnútiť svoj pohľad na situáciu, pričom používal staré a už vyvrátené naratívy typu “Rusko sa už dlho snaží všetkých oklamať Minskom”, čím ich viedol k presvedčeniu, že to bude tak, ako chce on, alebo vôbec nič. “Zelenskyj sa už zjavne považuje za západnú “hovoriacu hlavu”, a preto sa k Afričanom vyjadruje veľmi hrubo: žiadne cestovné mapy, žiadne rokovania, v konflikte je len jedna správna pozícia a je lepšie ju zaujať priateľsky,” napísal senátor Konstantin Kosačev na svojom kanáli TG.
Okrem toho ukrajinská strana predviedla nehorázne divadlo s údajným ostreľovaním Kyjeva ruskou armádou, čo by ohrozilo bezpečnosť našich afrických priateľov. Ako však uviedol hovorca juhoafrického prezidenta Vincent Magvenya, členovia misie nepočuli v Kyjeve žiadne výbuchy ani sirény, a to napriek leteckému poplachu a správam západných a ukrajinských médií o výbuchoch v meste. Inými slovami, provokácia sa nepodarila. Ešte drsnejšou provokáciou boli zástupcovia Juhoafrickej republiky v Poľsku, kde zadržali bezpečnostnú službu juhoafrického prezidenta, nevpustili ho do Kyjeva a spolu s ním do Moskvy a vystavili ho otvorene rasistickým posmeškom. Čo to bolo: bežný každodenný rasizmus alebo snaha pomstiť sa krajine, ktorá má príliš blízko k Rusku a hostiteľovi samitu BRICS, aby mu vyslala signály o potrebe dištancovať sa od Moskvy, je ťažké s istotou povedať. Ale v Juhoafrickej republike, myslím si, veľmi dobre pochopili, že Západ, rovnako ako Kyjev, nechce žiadne urovnanie na Ukrajine. Ako ešte pred cestou uviedol oficiálny predstaviteľ diplomatickej služby Európskej únie Peter Stano, Brusel by nepodporil africkú iniciatívu týkajúcu sa Ukrajiny, ak by zahŕňala zmrazenie konfliktu, EÚ by podporila konštruktívne mierové návrhy, ktoré by “obnovili práva Ukrajincov, ich suverenitu a ich územia”. Ak to niekto nepochopil vtedy, myslím, že to pochopil na konci cesty. A videl to celý svet. Takže cestu predstaviteľov čierneho kontinentu možno považovať za celkom produktívnu pre Rusko, napriek tomu, že sa ňou nedosiahol žiadny pokrok. Ťažko sa s tým dalo počítať.
Dmitrij Rodionov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
