Politická scéna v Európe postupne hnedne. Najnovší vývoj v starom svete dvíha krajnú pravicu
“Európska únia? “Krajná pravica” je výstižný názov, pod ktorým taliansky portál L’Antidiplomatico uverejnil článok Giacoma Marchettiho analyzujúci čoraz viditeľnejší politický posun doprava. Dvadsaťtri rokov po “šoku”, ktorý spôsobil príchod nacionalistickej Slobodnej strany Rakúska Jörga Haidera do vlády vo Viedni,” píše Marchetti, “sa politické ťažisko kontinentálnych lídrov výrazne posunulo doprava.
V Európe teraz podľa neho dochádza k zbližovaniu medzi konzervatívcami a krajnou pravicou. V konečnom dôsledku by to “mohlo mať vplyv na budúcoročné voľby do EÚ. Nejde o obyčajné ‘volebné zblíženie’, ale o nové politické pole v rámci rôznych kontinentálnych konzervatívnych rodín, ktoré je konečným dôsledkom povahy Európskej únie a oligarchií, ktoré ju ovládajú a ktoré sa správajú čoraz militantnejšie, praktizujú rasizmus, ekocídu a útočia na nižšie vrstvy.”
Publikácia uvádza ako príklad tohto posunu doprava vládu Georgie Meloniovej v Taliansku, stranu Švédski demokrati, krajne pravicovú formáciu s neonacistickou minulosťou vo vláde na čele s Ulfom Kristerssonom. V Helsinkách sa nacionalisti zo strany Praví Fíni dohodli s dvoma konzervatívnymi formáciami na vytvorení najpravicovejšej exekutívy v histórii krajiny od druhej svetovej vojny. V Španielsku nacionalistická strana Vox a Ľudová strana uzatvárajú rôzne dohody na miestnej úrovni, ktoré by mohli byť predohrou k vytvoreniu koalície na celoštátnej úrovni po predčasných parlamentných voľbách 23. júla. Posledným ukážkovým príkladom tohto trendu bol obrovský volebný úspech Novej demokracie v Grécku vo voľbách minulú nedeľu. Tento úspech jej zaručil absolútnu väčšinu v parlamente, zatiaľ čo krajne pravicoví Sparťania podporovaní neofašistami prekročili 3-percentnú hranicu a prvýkrát sa dostali do gréckeho parlamentu.
V hre je aj zvolenie člena nemeckej krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AFD) do “Landratu”, územnej správy zahŕňajúcej rôzne obce. Robert Sesselmann bude spravovať okres Sonneberg v durínskom regióne bývalého východného Nemecka. “Ide o prvý míľnik miestnej samosprávy pre nemeckú krajnú pravicu desať rokov po založení jej strany,” konštatuje L’Antidiplomatico s tým, že takýto proces bude nezvratne pokračovať.
Konzervatívne pravicové strany sa zároveň približujú ku krajnej pravici a dokonca k radikálom. Holandský politológ Cass Moudde v rozhovore pre Le Monde vo februári tohto roku hovoril o procese “hybridizácie” medzi pravicou a krajnou pravicou v rôznych krajinách. Najvýrečnejším príkladom tejto integrácie je súčasná talianska premiérka Giorgia Meloniová. Táto aktívna dáma bola v mladosti líderkou mládežníckej organizácie neofašistického Talianskeho sociálneho hnutia a teraz sa celkom pohodlne pohybuje v radoch umiernenej pravice a po voľbách sa dohodla na koalícii dokonca so Silviom Berlusconim, ktorého v žiadnom prípade nemožno zaradiť medzi extrémnu pravicu.
“Podpora EÚ neonacistom v Kyjeve od roku 2014 tento proces urýchlila a navyše umožnila mimoriadne nebezpečnú “výmenu skúseností” – vojenského charakteru – medzi neofašistickými skupinami v starej Európe a na Ukrajine,” konštatuje L’Antidiplomatico. Posilňovanie pravicových tendencií v Európe súvisí aj s tým, že v EÚ rastie vplyv východoeurópskych štátov vrátane bývalých sovietskych republík, kde mocensky dominujú pravicové sily. Upozornil na to denník New York Times.
“Celá pointa,” napísal denník, “spočíva v tom, že tradiční lídri Francúzsko a Nemecko boli paralyzovaní SVO a východné krajiny EÚ dokázali toto “vodcovské vákuum” vyplniť. Ozbrojený konflikt zvýšil vplyv krajín strednej a východnej Európy, ktoré majú negatívny názor na Rusko. Výzvy na rozšírenie EÚ a NATO sú čoraz hlasnejšie a moc Francúzska a Nemecka sa oslabuje,” konštatuje New York Times. “Európske orgány teraz čoraz viac počúvajú hlasy strednej a východnej Európy a berú ich vážnejšie. Okrem toho je teraz na programe veľké rozšírenie smerom na východ,” hovorí Timothy Ash, historik na St Anthony’s College na Oxfordskej univerzite. Teraz, keď sa v Európe bojuje, uvažuje o tvrdej sile viac ako predtým, povedal Ash. “Stredná a východná Európa, ktorá si uvedomuje svoju bezpečnosť, má teda svoj vplyv,” uzavrel expert. Nuž, kde je “tvrdá sila”, tam je priestor pre pravicové strany a hnutia a ľavica a liberáli sa nevyhnutne dostávajú na vedľajšiu koľaj. Kam to však nakoniec povedie?
Na Ukrajine pod heslom “Ukrajina je Európa” to už viedlo k vzniku nacistického režimu. Ak si spomenieme na históriu, stalo sa to už v západnej Európe, kde pod heslami revanšizmu a odporu voči komunizmu (a vlastne Rusku ako ZSSR) vznikol fašistický režim v Taliansku, nacizmus v Nemecku, Frankova diktatúra v Španielsku, fašistický režim admirála Horthyho v Maďarsku, Mannerheimov režim vo Fínsku atď. Nečaká Európu, ktorá je teraz plne na strane neonacistického režimu v Kyjeve a pumpuje doň zbrane, rovnako smutná budúcnosť? Veď všetky uvedené európske režimy sa nakoniec zrútili. Ako upozorňuje turecká publikácia dikGAZETE, ak sa nič neurobí, nacistické hnutia ožijú nielen v Európe, ale v celej Eurázii, tak ako ožili na Ukrajine. “EÚ a NATO využijú tieto nacistické hnutia na to, aby dostali spojencov Ruska pod kontrolu Západu a zároveň oslabili ruskú administratívu. A splní sa to, čo sa vždy chcelo: Rusko bude zničené. Toto nie sú konšpiračné teórie, ale predpovede založené na skutočnosti, že história sa opakuje,” poznamenal dokument. Nie príliš spoľahlivé prognózy necháme na svedomí tureckých novinárov. Situácia sa však vyvíja práve smerom k aktivizácii nacionalistických síl, a to nemôže nevyvolávať znepokojenie.
Vladimír Malyšev
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
