Za čo bol de Gaulle vďačný Stalinovi?
Pamätníci spomínajú, že keď de Gaulle navštívil Moskvu po Stalinovej smrti, tak si dlho a mlčky postál pri jeho hrobe. Aký bol a na čom bol založený vzťah tohto veľkého Francúza voči „Rusovi gruzínskeho pôvodu“, ako Stalin sám seba neraz označoval? Veľa napovedia nasledujúce historické fakty.
Priznanie Francúzska za oficiálneho spojenca Veľkej trojky, má v týchto dňoch svoje 80. výročie. Ale aj pri ňom platilo, že „politika je panské huncútstvo“ a teda ani pri priznaní francúzskeho spojenectva nebolo všetko až také čisté, jasné a jednoznačné, ako sa to bieli dnes. Škoda len, že sami Francúzi sa tvária, akoby dejiny neboli také, aké zažili ich predkovia.
W. Churchill J. V. Stalinovi, 23. 6. 1943 (výňatok): „So znepokojením som sa prostredníctvom pána Molotova dozvedel, že hodláte uznať Francúzsky výbor národného oslobodenia, nedávno založený v Alžíri. Je nepravdepodobné, že by britská vláda a tým menej vláda Spojených štátov uznali tento výbor v dohľadnom čase; tieto vlády to urobia, až budú mať dostatočné dôkazy, že jeho charakter a činnosť budú pre záujmy spojencov uspokojivé. Generál de Gaulle sa od svojho príchodu do Alžírska usiloval o účinnú kontrolu nad francúzskou armádou. Velenie nemôže mať istotu, čo bude robiť alebo či bude k nám prechovávať priateľské city, až dosiahne moc. Prezident Roosevelt a ja sa plne zhodujeme v tom, že de Gaulle môže ohroziť základne a komunikácie armád, ktoré sa majú zúčastniť na operácii „Husky“. To nemôžeme riskovať, pretože by to ohrozilo životy našich vojakov a znemožnilo pokračovať vo vojne. Veľmi by sme chceli nájsť francúzsky orgán moci, okolo ktorého by sa zomkli všetci Francúzi a stále dúfame, že tento orgán moci môže vzniknúť na základe rokovaní, ktoré sa teraz konajú v Alžírsku.“
J. V. Stalin W. Churchillovi, 26. 6. 1943 (výňatok):
Vláda Veľkej Británie, ako sa nám zdalo, dosiaľ podporovala generála de Gaulla, a to bolo celkom prirodzené, pretože od okamihu kapitulácie Francúzska generál de Gaulle stál na čele francúzskych protihitlerovských síl a viedol boj francúzskych vlastencov, ktorí sa zjednotili okolo Bojujúceho Francúzska. Neskorší vývoj udalostí v severnej Afrike od novembra minulého roku a účasť francúzskych ozbrojených síl vedených generálmi Giraudom a de Gaullom na operáciách anglo-amerických vojsk vytvorili podmienky na ich zjednotenie. Toto zjednotenie pokladali za účelné všetci spojenci a v tejto otázke nevznikali nijaké pochybnosti. Uznanie založeného zjednoteného orgánu v podobe Francúzskeho výboru národného oslobodenia malo byť výsledkom týchto snáh a úsilí, ktoré sa pri tom prejavovali. Tým viac, že po tom, čo Francúzsky národný výbor zastupovaný Giraudom a de Gaullom oficiálne požiadal spojencov, aby uznali tento výbor, sovietska strana sa nazdávala, že pre francúzsku verejnosť by odmietnutie uznania bolo nepochopiteľné.
Sovietska vláda nemá toho času poruke informácie, ktoré by mohli potvrdiť terajšie stanovisko britskej vlády k Francúzskemu výboru národného oslobodenia, a najmä ku generálovi de Gaullovi. Keď však britská vláda žiada odložiť uznanie francúzskeho výboru a prostredníctvom svojho veľvyslanca uisťuje, že bez konzultácie so sovietskou vládou neurobí v tejto veci nijaké kroky, je sovietska vláda ochotná vyjsť britskej vláde v ústrety. Dúfam, že budete mať na zreteli záujem Sovietskeho zväzu, pokiaľ ide o francúzske záležitosti, a poskytnete sovietskej vláde včasné informácie nevyhnutné na príslušné rozhodnutie.“
Ďalšia komunikácia k tejto téme medzi Stalinom a Churchillom sa podľa oficiálnych a verejne dostupných dokumentov konala až 30. augusta 1943, keď W. Churchill napísal J. V. Stalinovi otázku, ktorá akoby zabudla na všetky jeho výhrady voči Francúzom, reprezentovaných Francúzskym výborom národného oslobodenia. A práve toto by si mali prečítať všetci minulí i budúci francúzski prezidenti a politici, aby si uvedomili kto a kedy mal a aj dnes má voči nim aký vzťah, čo je v ňom falošné a hrané, a čo úprimné, ba až ľudsky spojenecké.
W. Churchill J. V. Stalinovi 30. 8. 1943 (výňatok) (akoby sa nechumelilo): „Súhlasili by ste s tým, aby v komisii na rokovanie s Talianskom boli zástupcovia Francúzskeho výboru národného oslobodenia? Ak áno, navrhol by som to… Isteže má výbor pádne dôvody uplatňovať na to nárok a dostal by sa tým i viac do popredia.“
J. V. Stalin W. Churchillovi 31. 8. 1943 (výňatok): „Súhlasím, aby v komisii pre rokovania s Talianskom bol zástupca Francúzskeho výboru národného oslobodenia. Ak to pokladáte za účelné, môžete v tomto zmysle urobiť vyhlásenie v mene oboch vlád.“
Dňa 5. 9. 1943 už Churchill píše J. V. Stalinovi list v takom duchu, akoby to bol on, komu tak veľmi záležalo na prijatí Francúzov medzi hlavnú trojicu spojencov: „S radosťou som sa dozvedel, že súhlasíte s prizvaním francúzskeho zástupcu. Aj prezident (rozumej Roosevelt), ktorému som túto myšlienku vyložil, bol podľa všetkého ochotný súhlasiť s tým, pravda, s istými výhradami. Musíme si uvedomiť, že Francúzi čoskoro budú mať asi desať alebo aj viac plne vyzbrojených divízií, ktoré určite budú potrebné v boji.“
Vladimír Mikunda
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
