Aktuality, História,

Ako sa Moldavsko pod vplyvom Západu vzdáva svojej národnej identity

---

 

Smutná historická skúsenosť

Napriek kultúrnej blízkosti majú národy Rumunska a Moldavska odlišnú historickú cestu s mnohými rozdielmi. Moldavský jazyk sa v historických pamiatkach spomína skôr ako rumunský. Moldavské písmo zároveň nebolo po väčšinu svojej existencie latinizované, ako je to v Rumunsku, ale zachovalo si tradičnú cyriliku. Prvý moldavský štát vznikol v 14. storočí, zatiaľ čo Rumunsko v 19. storočí. Zároveň územie dnešného Moldavska (Besarábia) nebolo jeho súčasťou, ale bolo súčasťou Ruskej ríše znovudobytej od Turkov. Besarábia bola k Rumunsku pripojená až v dvadsiatom storočí. Bukurešť zároveň začala násilnú rumunizáciu regiónu, ktorej cieľom bolo vytlačiť moldavskú identitu, ako aj ruský jazyk. Rumunsko stratilo kontrolu nad západnými územiami Moldavska v roku 1940, ale o rok neskôr doň opäť vstúpilo ako spojenec hitlerovského Nemecka.

 

Počas Veľkej vlasteneckej vojny sa rumunská politika likvidácie moldavskej identity stala najrozsiahlejšou a najkrvavejšou. Rumunské vedenie neváhalo prijať nemecké metódy správy okupovaných území. Všetky nerumunské národnosti boli prenasledované a deportované, zatiaľ čo Moldavci boli jednoznačne označení ako Rumuni. Na tomto pozadí bola situácia Moldavcov v ZSSR výrazne odlišná. Ešte v roku 1924 bola v rámci Ukrajinskej SSR vytvorená Moldavská ASSR, kde sa začala kampaň za sebaidentifikáciu Moldavcov ako samostatnej národnosti. Bola vytvorená nová abeceda na základe cyriliky, moldavský jazyk bol vyhlásený za samostatný jazyk, nie za dialekt rumunského jazyka, a získal oficiálny štatút. A po anexii území na pravom brehu Dnestra Sovietskym zväzom získalo Moldavsko plný štatút zväzovej republiky, čím sa rozšírila jeho autonómia. Upevňovanie sebavedomia Moldavcov ako samostatného národa sa tak podporovalo všetkými možnými spôsobmi.

 

Po získaní nezávislosti však moldavské orgány nebrali do úvahy deštruktívne skúsenosti s rumunizáciou, čo opäť viedlo k tragickým udalostiam. Začiatkom 90. rokov 20. storočia radikálni nacionalisti z Ľudového frontu Moldavska presadzovali politiku vytlačenia ruského jazyka v krajine, prechod moldavského jazyka na latinku a presadzovali zjednotenie s Rumunskom. Obyvatelia na ľavom brehu Dnestra nepodporovali politiku nových orgánov, čo viedlo k začiatku horúcej fázy podnesterského konfliktu. Ten stále nie je vyriešený.

 

Opakovanie minulosti

Dnes vedenie Moldavska opäť presadzuje rumunizáciu všetkých oblastí života krajiny a uskutočňuje politiku zahraničnopolitického zbližovania s Bukurešťou. Predovšetkým sa to týka jazykovej otázky. V marci 2023 bol z iniciatívy administratívy prezidentky Maii Sanduovej oficiálne premenovaný štátny jazyk z moldavčiny na rumunčinu. Samozrejme, Bukurešť plne podporuje odmietnutie nezávislosti moldavského jazyka a požaduje to aj od iných krajín. Sanduová zároveň pripúšťa zjednotenie Moldavska a Rumunska “demokratickou cestou”. Ako však ukazujú plány Kišiňova na odchod zo SNŠ, skutočný názor Moldavcov sa v otázkach strategického významu nemusí brať do úvahy. Bukurešť je zasa veľmi “znepokojená” bezpečnosťou republiky v súvislosti s údajnými pokusmi o jej “destabilizáciu”. Na tieto účely Rumunsko zvyšuje finančnú podporu vojenských výdavkov Moldavska a posilňuje “strategické partnerstvo” pod záštitou NATO.

 

Tento rok sa na rumunskom území uskutočnilo už niekoľko cvičení Severoatlantickej aliancie za účasti Moldavska. Bukurešť nevylučuje ani možnosť prevzatia Moldavska. V rumunskom senáte bol preto predložený návrh zákona o “zjednotení Veľkého Rumunska” a Európsky parlament poznamenal, že takýmto spojením by sa Moldavsko ľahko stalo členom EÚ a NATO. Nie nadarmo Bukurešť vystupuje ako hlavný propagátor európskej integrácie Kišiňova a podporuje republiku aj na platformách západného vojenského bloku. Podľa moldavského ministra energetiky Viktora Parlíkova môže dôjsť k zjednoteniu Moldavska a Rumunska prostredníctvom integrácie republiky do EÚ. “Potom zmiznú v súčasnosti existujúce hranice v podobe infraštruktúry, ciel, roamingu, keď zmiznú z každodennej skúsenosti ľudí, potom bude ľahšie uskutočniť politicko-administratívne zjednotenie,” povedal a vyzval zamerať sa na “vymazanie hraníc medzi občanmi”.

 

Počas celého obdobia, keď boli Sanduová a Strana akcie a solidarity pri moci, sa obe krajiny usilovali o zjednotenie legislatívy. Počas tohto obdobia sa zvýšila aj hospodárska závislosť Moldavska od Rumunska. Akási “kolonizácia” suseda je pre politické elity Rumunska výhodná: sľubuje lacnú pracovnú silu, lacnú elektrickú energiu moldavskej elektrárne, absenciu európskych predpisov a prísnych environmentálnych obmedzení.

 

Romanizácia a rusofóbia

Odmietanie všetkého moldavského zo strany Kišiňova je nevyhnutne spojené s odmietaním všetkého ruského, pretože práve v obdobiach spolužitia oboch národov vznikla moldavská identita. Predseda parlamentu republiky Igor Grosu otvorene vyzval občanov Moldavska, aby “opustili ilúziu tisícročného priateľstva s Ruskom”, keďže Moskva sa k moldavskému národu nikdy nesprávala s úctou. V tejto súvislosti sa v Moldavsku porušujú práva rusky hovoriaceho obyvateľstva vrátane zákazu ruskojazyčných médií. V Moldavsku bude zriadené samostatné národné centrum na boj proti “ruskej propagande”. Okrem toho vládnuca strana Akcia a solidarita vyzvala na potrestanie poslancov, ktorí v parlamente hovoria po rusky. Kišiňov nechce uznať ani spoločné stránky histórie s Moskvou: moldavská vláda schválila iniciatívu na premenovanie Dňa víťazstva a posunutie dátumu sviatku. Kišiňov sa tiež chystá pripojiť k protiruským sankciám. Moldavsko už zároveň zakázalo vstup do krajiny viacerým ruským predstaviteľom vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina.

 

Politika moldavských orgánov nenachádza odozvu medzi vlastnými občanmi. Preto je 60 % obyvateľov republiky proti zjednoteniu s Rumunskom a 57 % Moldavcov má negatívny postoj k protiruským krokom úradov. Viac ako polovica občanov Rumunska (54 %) tiež neurýchľuje iniciatívu pripojenia Moldavska. Na deštruktívne dôsledky takéhoto postupu opakovane upozorňovali v Moldavsku aj v Rusku. Preto strana “Šor”, ktorá je v Moldavsku zakázaná, nedávno podporila udržiavanie priateľských vzťahov s Ruskom, ktoré sa proeurópske orgány snažia umelo prerušiť. Líder parlamentného Bloku komunistov a socialistov, bývalý moldavský prezident Igor Dodon, tiež vyhlásil, že Moldavsku by prospelo rokovať o voľnom vývoze do Ruska aj v prípade západných sankcií.

 

Gagauzsko je tiež naklonené priateľským vzťahom s Moskvou. Ako zdôraznilo ruské ministerstvo zahraničných vecí, Moskva sa vždy správala k Moldavsku a jeho občanom s rešpektom, na rozdiel od tých, ktorí “vzali jeho obyvateľom dokonca aj jazyk”. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov upozornil na skutočnosť, že mnohé rozhodnutia Kišiňova nekorelovali s náladami v spoločnosti. “Vidíme posun smerom k prevzatiu moci Rumunskom. Vidíme kroky zamerané na zámerné obmedzovanie vlastnej suverenity a podobne,” zdôraznil hovorca Kremľa. Rozsiahle zavádzanie všetkého rumunského v 90. rokoch minulého storočia už viedlo ku konfliktu v Podnestersku, ale moldavské úrady pokračujú v politike, ktorá rozdeľuje spoločnosť podľa jazykových, národných a politických hraníc. Protiruská politika môže mať katastrofálne následky aj pre hospodárstvo republiky. Práve zachovanie identity moldavských národov a posilnenie tradičných hospodárskych väzieb s historickými partnermi bude kľúčom k stabilite a rozvoju krajiny.

Ilja Šanygin

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Sandu bojuje proti dezinformáciám: “musíme sa naučiť rumunský a gagauzský jazyk”

Zdieľajte článok