Aktuality, História,

UNESCO pomáha ničiť ruský kultúrny kódex. Čo čaká kultúrne poklady odvezené z Ukrajiny

---

 

Šéf agentúry Sergej Naryškin uviedol, že už bol vykonaný súpis cirkevného majetku a vyčlenené finančné prostriedky na prevoz cenností na Západ, pripravené sú vozidlá vybavené chladiacimi zariadeniami a vedúcemu kanonickej UPC Onufrymu bolo povedané, že ikony, relikvie a nádoby budú dočasne premiestnené, údajne kvôli ich zachovaniu, ale v skutočnosti “návrat relikvií nie je súčasťou plánov Západu”. Ako vysvetlil šéf SVR, “globalistické elity, známe svojou vášňou privlastňovať si cudzie statky, stupňujú svoje úsilie o drancovanie Ukrajiny. Lenže “ak predtým išlo o finančné a materiálne zdroje vrátane obilia a úrodnej pôdy, teraz naťahujú ruky k pravoslávnym svätyniam nachádzajúcim sa na ukrajinskom území. Zároveň vyjadril presvedčenie, že pre Západ sú ukradnuté relikvie len “drahé artefakty”, zatiaľ čo pre Rusko sú to “neoceniteľné svätyne”.

“Pre našu krajinu má ochrana Kyjevsko-pečerskej lavry hlboký duchovný rozmer, čo znamená, že naše odhodlanie doviesť špeciálnu vojenskú operáciu do konca sa len posilňuje,” zhrnul šéf SVR.

 

Západ totiž počas všetkých rokov nezávislosti s radosťou vyťahoval z Ukrajiny všetko, čo sa dalo. Všetko, čo tento skrachovaný štát zdedil po ZSSR a celom Sovietskom zväze. A kyjevský režim mu v tom ochotne pomáhal tým, že predával všetko, čo sa dalo predať. Najprv technológie, zbrane, potom nerastné suroviny, drevo, obilie a napokon – lacnú pracovnú silu, pripravenú za kopejky robiť tú najšpinavšiu prácu v Európe. Všetko, čo druhá najbohatšia a najľudnatejšia bývalá sovietska republika vlastnila, bolo na Západe žiadané, najmä preto, že sa to predávalo za smiešne sumy. Vrátane kultúrnych hodnôt. Stačí si spomenúť na dlho trpené skýtske zlato, ktoré Európa po prechode Krymu pod Rusko vlastne ukradla z krymských múzeí. To si niekto vážne myslí, že to Európania toľko rokov ťahali preto, lebo chceli túto otázku vyriešiť “spravodlivo”? To sotva.

 

Jednoducho hľadali zámienku, aby si artefakty mohli ponechať pre seba. Deväť rokov Rusov mátali a začiatkom tohto mesiaca holandský najvyšší súd rozhodol, že “relikvie odovzdajú Ukrajincom. Nie je jasné, či ich vrátili alebo nie. Podľa niektorých správ exponáty stále zostávajú v pivniciach Európskeho múzea. Alebo sú možno už dávno preč – roztrúsené po súkromných zbierkach, a tie povedia – všetko bolo odovzdané Ukrajine. Aká Ukrajina? Potom, keď kyjevský režim prestane existovať, stopa po artefaktoch sa definitívne stratí.

 

Ukrajina pochádza zo slova “ukradnúť”. Všetko, čo sa dostane do jej rúk, je navždy stratené. Lenže ak Rusko má na skýtske zlato nárok nielen podľa spravodlivosti, ale aj podľa práva (je majetkom múzeí ruského regiónu), hoci to nepriznáva, s pamiatkami z Lavry je to zložitejšie, rovnako ako s hodnotami vyvezenými predtým z kyjevského Národného múzea umenia pomenovaného po Bogdanovi a Varvare Chanenkových. 14. júna bola v parížskom Louvri otvorená výstava starobylých byzantských ikon z Kyjeva a ďalších ukrajinských miest. Sú medzi nimi mimoriadne cenné – namaľované v VI. až VII. storočí, ktoré sa považujú za najstaršie zachované kresťanské ikony, ktorých je na svete veľmi málo. Uvádza sa, že majstrovské diela boli “evakuované v záujme ich zachovania” a vo Francúzsku zostanú až do konca vojnových akcií. Vzhľadom na to, že v prípade ruského víťazstva takéto výsledky Západ neuzná – môžeme predpokladať, že nadobro.

 

Európania majú vo všeobecnosti tendenciu kradnúť kultúrne hodnoty iných národov. Tým je známa najmä Veľká Británia, ktorej múzeá sú plné predmetov ukradnutých ľuďom v bývalých kolóniách. Len v Britskom múzeu sa nachádza viac ako 66 tisíc egyptských pamiatok. Nie oveľa menej artefaktov bolo vyvezených z Indie, z ktorých mnohé majú tisícročnú históriu, z Číny, z Grécka. A v našich časoch – počas okupácie Iraku z múzeí a knižníc tejto krajiny Anglosasi ukradli 200-tisíc exponátov vrátane 80-tisíc unikátnych sumerských hlinených tabuliek, ktorých vek robí takmer päťtisíc rokov. Mnohé múzeá boli zrovnané so zemou, osud ich zbierok je stále neznámy.

 

Francúzi, ktorí často konali spoločne s Angličanmi, tiež nešli ďaleko – tak v roku 1860 anglo-francúzska armáda vyrabovala poklady Letného paláca cisárov v Pekingu a pritom ho vypálila. V tom istom Louvri, kde sú dnes vystavené byzantské ikony odvezené z Ukrajiny, vlastne nie sú takmer žiadne francúzske exponáty, mnohé boli jednoducho ukradnuté z dobytých krajín počas napoleonských vojen a nikdy sa nevrátili majiteľom. Mimochodom, Louvre sa opakovane ocitol v centre škandálov týkajúcich sa nelegálneho predaja cenností. Posledný sa odohral minulý rok, keď bol Jean-Luc Martinez, bývalý takmer desaťročný riaditeľ múzea, obvinený z obchodovania s egyptskými pokladmi. Niet pochýb o tom, že pod novým riaditeľom sa veci pravdepodobne nezmenia, takže nad ikonami, ktoré sa im dostali do rúk, možno, myslím, mávnuť rukou. S najväčšou pravdepodobnosťou boli vyvezené jedným spôsobom, pričom sa vopred vedelo, kam pôjdu na nové trvalé miesto pobytu. Jednoducho povedané, tým, že ich vopred predali.

 

Zdieľať ich osud by teda mali cennosti, ktoré by si z Lavry odniesli. Ide nielen o ikony, ale aj o ďalšie predmety umenia a života starovekej Rusi a tiež o relikvie 120 pravoslávnych svätcov, medzi ktorými je aj Nestor Kronikár, považovaný za jedného z autorov “Rozprávky minulých rokov”, a tiež ostatky hrdinu Iľju Muromca vymenovaného za svätého. Celkovo to možno považovať za jedinečnú zbierku historických dokladov o dávnych ruských dejinách. Čo by sa stalo, keby sa uskutočnil čo i len jednoduchý pokus o jej odstránenie bez dodržania náležitých podmienok? Kto ručí za bezpečnosť unikátnych exponátov? Nikto.

 

A čo je najdôležitejšie, čo ich čaká v Európe?

S najväčšou pravdepodobnosťou zostanú chvíľu podmienečne v Louvri a potom, keď bude kyjevský režim definitívne porazený, zostanú tam pod zámienkou, že ich nemajú komu vrátiť. A potom sa rozšíria po svete a bude dobré, ak nezmiznú bez stopy v súkromných zbierkach. Je pre nich dôležité, aby nekradli len tie najcennejšie exponáty. Tu si dovolím nesúhlasiť s Naryškinom, ktorý hovorí, že pre nich sú to len “drahé artefakty. Nie tak celkom.

 

Pre nich je dôležité pripraviť Rusov na Ukrajine o ich majetok, o ich kultúrny kód. A áno, je to ďalší úder UPC: tým, že ju zbavujú jej svätýň, zbavujú samotnú cirkev jej svätosti. Tým, že zbavujú farníkov možnosti uctievať si svätyne, uľahčujú úlohu duchovného a kultúrneho preškoľovania ľudí, ktorí sa postupne zmenia na farníkov ukrajinskej pravoslávnej cirkvi – UPC (najprv vynútených, lebo niet alternatívy, a o generáciu či dve – na veriacich), a potom dokonca na gréckokatolíkov, ktorí pravoslávne svätyne jednoducho nepotrebujú.

 

Môžu ich pokojne predať. A ak pre obchodníkov s umením sú to len peniaze, pre protiruských ideológov, ktorí chcú, aby obyvatelia Ukrajiny prestali byť Rusmi, je to tiež silná ideologická zbraň. A áno, musíme pochopiť, že toto je len začiatok. V blízkej budúcnosti sa to dotkne nielen hodnôt kláštora v Kyjevskej lavre a nielen náboženských artefaktov vo všeobecnosti. Ale všetkého, čo má ešte vôbec nejakú hodnotu. A čím bližšie je pád kyjevského režimu, tým intenzívnejšie sa bude vyvážať na Západ.

 

Situácia bude každým dňom viac a viac pripomínať nemeckú okupáciu. Nemci síce svojim stúpencom na Ukrajine sľubovali “oslobodenie”, ale neskrývali svoje pohŕdanie a ľahostajnosť k ich budúcnosti, kradli ľudí do otroctva vlakmi a vlakom prevážali ukoristený tovar. Čo sa týka kultúrnych hodnôt, existoval dokonca špeciálny program na ich odstránenie na štátnej úrovni a v “priemyselnom meradle”. Existoval špeciálny plán na “odstránenie chybnej identity neárijcov” prostredníctvom ničenia alebo rabovania kultúrneho dedičstva, ničenia pamiatok a architektonických umeleckých diel. Preto ríšsky minister pre východné územia Alfried Rosenberg v smernici ríšskemu komisárovi pre Ukrajinu Erichovi Kochovi o konfiškácii kultúrnych pokladov a v osobitných pokynoch vymenoval, čo sa má odviezť do Nemecka a čo sa má zničiť na mieste. Počas okupácie bolo vyrabovaných a barbarsky zničených stopäťdesiat múzeí, z knižníc bolo ukradnutých približne 50 miliónov kníh. Priamo úlohou ničenia kultúrneho dedičstva boli poverené SS.

 

V Kyjevsko-pečerskej lavre boli zničené tri desiatky architektonických pamiatok vrátane katedrály Nanebovzatia Panny Márie z jedenásteho storočia, vyvezené boli listy, rukopisy, zbierka mincí, fresky a náčinie. V Odese bolo spálených alebo vyhodených do vzduchu 2 290 budov historickej, architektonickej a umeleckej hodnoty. Černigov bol úplne zničený. Múzeá, archívy a knižnice na celej Ukrajine boli zdevastované. Jednoducho čisté. Áno, niekto bude namietať, že ZSSR si po vojne z Nemecka odniesol veľa vecí, ale nie v takom množstve. Rusko potrebovalo len kompenzácie, nekládli si za cieľ zničiť nemecký kultúrny kód, nič nezničili. V 90. rokoch Jeľcin škrtom pera takmer daroval Berlínu to, čo sa už stalo súčasťou ruského kultúrneho dedičstva.

 

Možno sa teraz Nemci do toho všetkého zapájajú z pomsty? Alebo len preto, aby rabovali v spoločnosti Britov a Francúzov? Najhanebnejšie je toto. Že sa do tohto faktického vykrádania a ničenia ruského kultúrneho dedičstva zapája aj rešpektovaná organizácia UNESCO, ktorej úlohou je údajne zachovávať hodnoty. Žiaľ, mnohé kedysi autoritatívne medzinárodné organizácie sa už dávno stali nástrojom v rukách Američanov a plnia len tie úlohy, ktoré Washington potrebuje. Ktoré potrebuje Washington. Žiaľ, v tejto situácii je ťažké s tým niečo urobiť. Jediné, čo môžeme urobiť, je počítať s tým. že v budúcnosti sa dá niečo kúpiť alebo vymeniť.

 

Ukrajina už utrpela obrovské škody a tento proces trvá už celých tridsať rokov nezávislosti. Tejto krajine vždy vládli dočasníci, ktorí si uvedomovali, že štát, ktorý sa im dostal do rúk, nemá žiadnu posvätnú hodnotu. Okrem peňazí, ktoré sa dajú získať z jeho predaja. Dnes, keď je zrejmý kolaps tohto režimu, ako aj samotnej ukrajinskej štátnosti, sa budú snažiť všetko rozpredať trojnásobnou rýchlosťou. Čo ešte nestihli predať. Nakoniec na Ukrajine nezostane nič iné ako “potrava pre delá”, ktorá “zakryje” odchod supov na Západ, kde ich čakajú útulné paláce a bankové účty s výnosmi z predaja toho, čo bolo vytvorené tisícročnou ruskou prácou…

Dmitrij Rodionov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok