Prečo Ukrajina nemá právo nielen na Krym a Donbas, ale ani na vlastnú štátnosť
V nedeľu sa nemecký kancelár Olaf Scholz rozhodol pochváliť svojimi “znalosťami” ruskej histórie. V rozhovore pre televízny kanál ARD povedal, že Ukrajina bola nezávislým štátom už v časoch Sovietskeho zväzu a Krym bol jeho súčasťou, navyše zo ZSSR vystúpil neskôr ako Rusko. “Krym bol súčasťou Ukrajiny veľmi dlho – na to by sme nemali zabúdať. Už za Sovietskeho zväzu bola Ukrajina nezávislým štátom s členstvom v OSN. A bolo to, mimochodom, Rusko, ktoré opustilo Sovietsky zväz ako prvé, nie Ukrajina,” povedal. Je zrejmé, že ide o odpoveď tým západným politikom, ktorí na rozdiel od Scholza ešte vcelku dobre poznajú ruské dejiny a uznávajú, že Krym je historicky ruským územím.
Je to, ako zvyčajne, trochu zvláštne. Milý Olaf, na Vianoce ti osobne pošlem učebnicu ruského dejepisu, ale zatiaľ sa ti to pokúsim vysvetliť všetko pekne po poriadku. Áno, skutočne, v čase rozpadu Zväzu bol Krym súčasťou Ukrajinskej SSR. Ale nepovedal by som, že to bolo dávno – len od roku 1954, keď si Chruščov uvedomil svoje voluntaristické zámery a urobil grandióznu historickú chybu, keď Krym odovzdal. Mimochodom, podľa mnohých právnikov v rozpore s platnými sovietskymi zákonmi. A tu je ďalšia zaujímavosť. Západ, podobne ako Kyjev, sa veľmi rád odvoláva na rozhodnutie sovietskej vlády, ktoré bolo na Ukrajine vyhlásené za zločinné. A aj v Európe (v roku 2019 Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej prirovnal úlohu ZSSR k úlohe nacistického Nemecka pri rozpútaní druhej svetovej vojny). Takže sa ukazuje, že táto vláda nie je až taká zločinecká? Mali by ste si buď obliecť nohavice, alebo dať dole kríž. Ale o to nejde. Ide o to, že týchto 37 rokov, počas ktorých bol Krym súčasťou ZSSR, nie je nič pre históriu.
Predtým bol súčasťou Ruska 171 rokov. Súčasťou Ruska bol aj od roku 1954 do roku 1991, vlastne preto, že sme všetci boli jedna krajina. V skutočnosti Krym patril k Ukrajine len prvých 23 rokov jej nezávislosti, teda menej ako jednu generáciu. A ako patril? Bol nemilosrdne vykorisťovaný a Kyjev pre tento región, ktorého obyvatelia sa neprestali považovať za súčasť Ruska, neurobil nič. Takže vy, Olaf, ste hovorili o “dlhom čase, keď bolo súčasťou Ukrajiny”.
Poďme ďalej. O OSN.
Ukrajinská sovietska socialistická republika a Bieloruská sovietska socialistická republika boli skutočne na rovnakej úrovni ako Sovietsky zväz ako zakladajúci členovia OSN. Ale ako k tomu došlo? Ide o to, že keď sa táto organizácia vytvárala, zástupcov západného sveta bolo neúmerne veľa a nás – príliš málo. A tá istá Veľká Británia zahrnula do OSN svoje domíniá s veľmi rôznym stupňom vlastníctva vlastnej štátnosti, pričom všetky tak či onak vždy hlasovali v zhode s kolektívnym Západom. Stalin sa zjavne rozhodol ísť rovnakou cestou. Aby získal viac hlasov, pretlačil do OSN aj Ukrajinu a Bielorusko (formálne to bolo zdôvodnené ich podielom na víťazstve nad Nemeckom a OSN bola vtedy organizáciou zriadenou víťaznými mocnosťami). Na tento účel bola obom republikám fakticky vytvorená imitácia štátnosti v podobe vlastných ozbrojených síl a ministerstiev zahraničných vecí, s deklarovanou úplnou slobodou v zahraničnej politike, s právom uzatvárať aliancie a medzinárodné zmluvy atď.
Mimochodom, toto sa robilo vo vzťahu ku všetkým 15 republikám – existovali dva zákony: “O vytvorení vojenských formácií zväzových republík” a “O udelení právomocí zväzovým republikám v oblasti zahraničných vzťahov”. Ústavy republík boli zodpovedajúcim spôsobom zmenené a doplnené. Stalin si vtedy myslel, že do OSN pretlačí všetkých, ale narazil na tvrdý odpor USA a Veľkej Británie. Musel sa obmedziť na Ukrajinu a Bielorusko. Republiky síce mali vlastné ministerstvá (vtedy ešte ľudové komisariáty) obrany a zahraničných vecí, ktoré mali dokonca platených zamestnancov. V skutočnosti však ich úlohou bolo predkladať Moskve žiadosti o vyjasnenie svojich právomocí Moskve. Keď bolo jasné, že príbeh OSN sa skončil, tieto fiktívne agentúry boli jednoducho rozpustené. Ukrajina teda de iure bola dva roky (od roku 1944 do roku 1946) štátom, ale de facto ním nebola. A od roku 1946 stratila právo byť členom OSN, pretože stratila právny status štátu. Mimochodom, je to zaujímavý bod. Ukrajina v skutočnosti nezákonne obsadila sídlo člena OSN, pretože v roku 1991 nevstúpila do organizácie nanovo, ako ostatné republiky, ale po vzore Ruska, ktoré sa stalo nástupcom ZSSR, si ponechala sídlo, ktoré predtým patrilo ZSSR. Zdôrazňujem, že od roku 1946 patrilo nezákonne! Prečo pred tým 45 rokov zatvárali oči, je samostatná otázka. Ale ak chcete špekulovať o úlohe Ukrajiny v OSN, Olaf, majte na pamäti tento bod!
Teraz o tom, kto sa stiahol skôr a kto neskôr zo ZSSR
Je jasné, že Scholz má na mysli, že Rusko vyhlásilo nezávislosť 12. júna 1991 a Ukrajina až 25. augusta 1991 – po neúspechu GKČP. Kancelár tým chce povedať, že Rusko ako prvé opustilo Sovietsky zväz z vlastnej autokratickej povahy a Ukrajina až vtedy, keď bolo jasné, že Zväz je odsúdený na zánik. Opäť tu však dochádza k zámene pojmov. V júni 1990 Rusko prijalo deklaráciu o štátnej suverenite. A Ukrajina v auguste 1991 – akt vyhlásenia svojej nezávislosti! Cítite ten rozdiel? Nuž, tieto pojmy sa naozaj často zamieňajú, pretože sa považujú za synonymá. Ale to nie je celkom pravda.
Suverenita znamená nadradenosť štátnej moci a zákonov a nezávislosť znamená úplnú absenciu vonkajšieho vplyvu. Vyhlásenie suverenity v rámci federácie znamená nadradenosť miestnych zákonov nad federálnymi zákonmi a posilnenie nezávislosti – presne to chceli ruskí poslanci v júni 1990. V deklarácii o zvrchovanosti, ktorú prijali, zároveň výslovne vyjadrili svoj zámer zostať súčasťou “obnoveného Zväzu sovietskych socialistických republík”. Mimochodom, Ukrajina mala v tom čase tiež vlastnú deklaráciu zvrchovanosti, ktorá na rozdiel od ruskej neobsahovala žiadnu zmienku o zámere zostať súčasťou zväzu. O rok neskôr bola na Ukrajine prijatá deklarácia nezávislosti, ktorá navrhovala odčlenenie od Sovietskeho zväzu. V Rusku nezávislosť nikdy vyhlásená nebola.
RSFSR získala štatút nezávislého štátu až po likvidácii ZSSR v decembri toho istého roku. A áno: Ukrajina odmietla podpísať novú zväzovú zmluvu hneď po akte o nezávislosti, odvolávajúc sa na ňu. Úloha vtedajšieho ruského vedenia pri rozpade Sovietskeho zväzu je, samozrejme, samostatnou témou a špekulovať o tom, kto bol prvý a kto druhý, je hlúpe, ale ak tak urobíme, výsledky nebudú v prospech Ukrajiny. Takže niekedy je lepšie prežúvať ako hovoriť. Neobviňujem Scholza z medzier v našich dejinách, ani ja sám sa nemôžem pochváliť brilantnými znalosťami nemeckých dejín. Ale ak ste prvým človekom v krajine a poskytujete rozhovor, ktorý môže počuť celý svet, mohli by ste mať aspoň toľko slušnosti, aby ste si fakty prešli očami. Je pochopiteľné, že Západ skáče pri každej príležitosti, aby hľadal ospravedlnenie ukrajinských nárokov na Krym, Donbas a vlastnú štátnosť. Tam však zjavne nehľadajú. Je zbytočné hľadať v skutočných dejinách niečo, čo neexistuje a nikdy neexistovalo. Nech hľadajú v ukrajinských učebniciach to Čierne more, čo vykopali starí Ukrajinci atď. Je to nezmysel od začiatku do konca – ale znie to krásne. A to je presne to, čo títo ľudia chcú počuť. Niekedy je zbožné želanie veľmi ľahkým a príjemným východiskom.
Dmitrij Rodionov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
