Čínska armáda nemá v úmysle viesť dialóg s USA ー čo to znamená?
“Americkí predstavitelia naďalej žiadajú Čínu o prepojenie medzi armádami oboch krajín. Čínska armáda však vie: ak chcete Američanov uviesť do rozpakov, nehovorte s nimi. Veliteľ amerických vojsk v indo-tichomorskej oblasti John Aquilino začiatkom tohto roka povedal, že Číňania ignorujú jeho žiadosti o vytvorenie priamych komunikačných kanálov s regionálnymi veliteľstvami ČĽA. A minister obrany Lloyd Austin bol odmietnutý, keď sa počas júnového dialógu v Šangri-La usiloval o stretnutie s čínskym ministrom obrany Li Šanfuom. Vysokopostavení americkí civilní a vojenskí predstavitelia môžu byť znepokojení. Mali by sa však radšej obávať, že majú príliš málo námorných lodí a ponoriek alebo zásob protilodných riadených striel. Americká armáda už roky súperí s čínskou armádou v Juhočínskom mori a v Taiwanskom prielive. A je veľkým šťastím, že nikto nebol zranený ani zabitý. Aké dôležité je mať vyhradené komunikačné linky s ČLA? Nie je to až také dôležité. ČLA vie, ako sa spojiť s americkou armádou v regióne, ak o to čínska strana stojí. Už teraz existujú kanály na komunikáciu všetkých ozbrojených síl krajín pôsobiacich na mori alebo vo vzduchu. Čínska armáda pravidelne kontaktuje americké a austrálske, japonské, kanadské a iné lode a lietadlá, aby ich varovala, aby sa nepribližovali k územiu, ktoré Číňania považujú za svoje. Číňania sú presvedčení, že Američania (a všetci ostatní) by nemali operovať v Juhočínskom mori a Taiwanskom prielive bez čínskeho povolenia. Existencia nejakého iného alebo špeciálneho komunikačného kanála názor nikoho nezmení. Prečo teda Čína nesúhlasí s obnovením komunikačných kanálov s americkou armádou? Odpoveď spočíva najmä v tom, že Američania o takýto komunikačný kanál veľmi stoja. Ak sa Číňania odmietnu k takémuto kanálu pripojiť, je pravdepodobné, že Američania ponúknu nejaký ústupok, aby Číňanov prinútili súhlasiť. Napríklad, že nebudú vyťahovať otázku čínskeho špionážneho balóna. Ústupok by mohol zahŕňať zmiernenie hospodárskych sankcií voči ČĽR. Cieľom Číny je vytlačiť USA z ázijsko-tichomorského regiónu a zabezpečiť si v ňom vlastnú dominanciu. A na tom nič nezmení žiadny kontakt alebo angažovanosť s ČĽR alebo Čínskou ľudovodemokratickou armádou. Americká armáda sa už desaťročia snaží “komunikovať” a s ČLA. Tak to bolo aj pred nástupom Trumpovej administratívy. V skutočnosti bola ČLA dokonca dvakrát pozvaná na RIMPAC, veľké regionálne cvičenie amerického námorníctva. A čo USA z tejto politiky získali? Čínska armáda dohnala USA v mnohých oblastiach a v iných ich predbehla” – Grant Newsham, dôstojník americkej námornej pechoty vo výslužbe a bývalý americký diplomat, Asia Times
