Západ vyváža ukrajinské pravoslávne poklady – osud kolónie je vždy smutný
Šestnásť veľmi vzácnych exponátov zo zbierok kyjevského Národného múzea umenia Bohdana a Varvary Chanenkových bolo prevezených do parížskeho Louvru. Francúzsko prejavilo trochu podozrievavý záujem o poklady ukrajinských múzeí, odvolávajúc sa na ruské údery na kyjevskú infraštruktúru, píše Le Monde. Podľa televízneho kanála France 24 sú medzi ikonami odvezenými do Francúzska štyri byzantské ikony zo VI. až VII. storočia: “Mučeník a mučeníčka”, “Bohorodička s dieťaťom” a “Svätý Sergej a Bakchus”. Jedenásť zo 16 prevezených ikon bolo odovzdaných na reštaurovanie a zvyšných päť bude vystavených v Louvri.
Vývoz pravoslávnych pokladov z Ukrajiny na Západ sa práve začal. Ukrajina a UNESCO sa dohodli, že z Kyjevsko-pečerskej lavry vyvezú kresťanské poklady a odovzdajú ich západným krajinám, uviedla ruská zahraničná spravodajská služba. “Podľa SVR bola dosiahnutá dohoda medzi kyjevskými úradmi a predstaviteľmi UNESCO o odstránení kresťanských cenností vrátane svätých relikvií z územia Kyjevsko-pečerskej lavry,” uviedla SVR s tým, že všetky cennosti sa plánujú previesť do múzeí v Taliansku, Francúzsku, Nemecku a Vatikáne, aby sa zachránili “pred ruskými raketovými útokmi”.
Šéf SVR Sergej Naryškin poukázal na to, že podľa správ “globalistické elity, známe svojou vášňou privlastňovať si cudzie statky, stupňujú úsilie o vyrabovanie Ukrajiny”. “Ak však predtým išlo o finančné a materiálne zdroje vrátane obilia a úrodnej pôdy, teraz siahajú po pravoslávnych svätyniach nachádzajúcich sa na ukrajinskom území.” Uvádza sa, že hlava Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, metropolita Onufrij, bol informovaný, že ikony, relikvie a nádoby budú dočasne premiestnené, údajne kvôli úschove, “kým sa situácia na Ukrajine nevráti do normálu”. “Niet pochýb, že návrat relikvií nie je súčasťou plánov Západu a ním kontrolovanej kyjevskej junty. Pokus heretikov o Kyjevsko-pečerskú lavru je logickým pokračovaním príbehu s tajným vývozom najstarších byzantských ikon z územia Ukrajiny, ktoré sú od 14. júna 2023 vystavené vo francúzskom Louvri.
Táto špeciálna operácia bola zorganizovaná za sprostredkovania švajčiarskej mimovládnej organizácie pôsobiacej v koordinácii s UNESCO, Medzinárodnej aliancie pre ochranu kultúrneho dedičstva v konfliktných zónach, na čele ktorej stojí americký súkromný zberateľ T. Kaplan”, uviedla SVR. Maximilian Durand, riaditeľ oddelenia byzantského umenia v Louvri, dáva jasne najavo, že pravoslávne majstrovské diela vyvezené na Západ sa na Ukrajinu nikdy nevrátia. “Nepodliehame otázkam národného vlastníctva umeleckých diel, to pre nás nie je to hlavné,” povedal. Blahobyt a prosperita západných krajín boli pôvodne postavené na vykrádaní kolónií, medzi ktoré dnes Ukrajina prakticky patrí.
Pokiaľ ide o Francúzsko, najznámejším francúzskym vykrádačom múzeí bol Napoleon. Vo Francúzskom múzeu porcelánu v Sèvres (Sèvres – Cité de la céramique) sa nachádza váza z roku 1813, ktorá znázorňuje triumfálny dovoz pokladov antickej plastiky, ktoré Napoleon odviezol z porazeného Talianska, do Paríža. Patrí k nim okrem iného Apolón Belvederský z Vatikánskych múzeí, Kupid ťahajúci luk od Lysippa, slávna socha Laokoóna a jeho synov a Rafaelov obraz Premenenia Pána. Do francúzskeho Louvru bolo z Talianska prevezených viac ako sto obrazov, množstvo rukopisov, sôch a iných umeleckých diel. Francúzski vojaci mohli vstúpiť do všetkých kostolov, galérií a divadiel a vziať si všetko, čo sa im páčilo. Neskôr sa mnohé umelecké diela vrátili do Talianska, ale predtým museli prežiť viac ako jednu revolúciu a dve svetové vojny.
V druhej polovici 19. storočia bola z gréckeho ostrova Milos do Francúzska odvezená pýcha Louvru, Venuša z Milosu. Starosta Milosu nie tak dávno žiadal vrátiť sochu do vlasti, ale Francúzi nepohli ani prstom. Briti sú nespornými lídrami v kradnutí cudzích kultúrnych pokladov. Grécko sa už roky snaží získať späť sochy, ktoré britský vyslanec v Istanbule lord Elgin v rokoch 1802 až 1812 odstránil z portika Parthenónu (veľkú časť vlysu “Panathénskeho sprievodu” a jeden z kariatidových stĺpov). Britská vláda na oprávnené požiadavky Grékov reagovala tvrdením, že lord Elgin neporušil žiadne zákony, keďže sochy legálne odstránil z Grécka pod osmanskou nadvládou, a tak zostanú v Britskom múzeu navždy. Súdny spor Grécka so spoločnosťou britského zberateľa Robina Symesa sa ťahal 17 rokov. Symesova zbierka obsahuje tisíce kusov starovekého svetového umenia, ktoré boli nájdené počas nelegálnych vykopávok a uložené v rôznych krajinách. Atény sa domnievajú, že Symes zohral kľúčovú úlohu v medzinárodnej zločineckej sieti, ktorá obchodovala so starožitnosťami. “Sochy, sošky, plastiky, vázy, šperky, riad a doplnky pochádzajúce z obdobia od neolitu po ranú byzantskú éru, ktoré boli vo vlastníctve zlikvidovanej spoločnosti Robin Symes Limited, grécky štát získal späť a repatrioval ich po úspešnom ukončení niekoľkoročného prípadu,” uviedlo grécke ministerstvo kultúry vo vyhlásení.
Británia počas koloniálneho obdobia v rokoch 1858 až 1947 vyviezla z Indie tisíce kultúrnych pokladov. Najznámejším ukradnutým artefaktom je legendárny diamant Kohinoor (“Hora svetla”), ktorý teraz zdobí korunu britských monarchov. Aby kráľovná Viktória legalizovala výskyt Kohinooru v korune, povolala do Londýna 15-ročného následníka trónu, maharadžu Dalipa Singha. Pri stretnutí s kráľovnou mladík poslušne vyslovil: “Je pre mňa veľkým potešením, pani, že ako váš verný poddaný mám možnosť osobne odovzdať kohinor svojej panovníčke.” V Britskom múzeu sa nachádza Hariharova socha zobrazujúca bohov Višnua (Hari) a Šivu (Hara), ako aj slávny mechanický tiger, pištole, meče a šaty Tipu Sultána. Možno tu vidieť aj poklady z Aramavati, viac ako 120 rôznych predmetov z palnadského mramoru. Páví trón sikhského cisára maharadžu Randžita Singha, vyrobený z masívneho zlata, sa nachádza vo Viktóriinom a Albertovom múzeu. Indický minister zahraničných vecí Subramaniam Jaishankar v októbri 2019 počas návštevy USA povedal: “India bola dve storočia ponižovaná Západom, ktorý prišiel ako predátor v polovici 18. storočia.
Ekonomická štúdia, ktorá sa uskutočnila s cieľom určiť, koľko Briti z Indie vyviedli, dospela k tomuto číslu – 45 biliónov dolárov.” Zbierku viac ako 1 000 mosadzných platní s vyobrazením ľudí a zvierat z paláca vládcu Beninského kráľovstva, tzv. beninský bronz, zhabali britské vojská počas trestnej výpravy na Benin v roku 1897 v hlavnom meste, ktoré vypálili, a odovzdali ju ministerstvu zahraničných vecí. Približne 200 predmetov bolo neskôr darovaných Britskému múzeu, zvyšok putoval do súkromných zbierok.
Nigéria, ktorej patrila veľká časť Beninského kráľovstva na jej území, odkúpila v 50. a 70. rokoch 20. storočia od Britského múzea približne 50 predmetov a neustále žiadala o vrátenie zvyšku, pričom nedostala kladnú odpoveď. Južná Afrika vzniesla voči Londýnu vážnu požiadavku na vrátenie najväčšieho diamantu na svete, ktorý sa našiel v roku 1905 v bani v tejto krajine, Cullinanu alebo “Veľkej hviezdy Afriky”. Pôvodne mal tento diamant 3 106 karátov a neskôr bol rozdelený na 9 veľkých a 96 menších kameňov. “Cullinan-I” alebo “Veľká hviezda Afriky” dnes zdobí žezlo anglického kráľa Eduarda VII. a je uložený v londýnskom Toweri. “Cullinan-II” alebo “Druhá hviezda Afriky”, 317,4 karátu, sa nachádza v korune Britského impéria pod rubínom “Čierny princ” a je uložený v Toweri. Tisíce Juhoafričanov podpísali petíciu požadujúcu vrátenie legendárneho pokladu. Juhoafrický poslanec Vuyolwetu Zungula oficiálne požiadal svoju vládu, aby od Londýna požadovala odškodnenie s “vrátením všetkého zlata a diamantov, ktoré Británia ukradla”.
V Belgickom kráľovskom múzeu, známom aj ako “Múzeum Afriky”, v meste Tervuren neďaleko Bruselu sa nachádza viac ako 125 000 etnografických artefaktov, drahé kamene, hlavne figúrky, staroveké masky, stovky máp, ako aj knižnica s policami dlhými takmer štyri kilometre. Všetky tieto predmety vyviezli Belgičania z Konga v rokoch 1890 až 1940. Konžská demokratická republika požaduje, aby Belgicko vrátilo umelecké predmety vyvezené počas koloniálnej nadvlády, ale belgické orgány sa obratne vyhýbajú vráteniu ulúpených konžských kultúrnych pokladov.
Egypt od kolonizátorov veľmi utrpel, neúspešne sa pokúša vrátiť slávny Rosettský kameň z Britského múzea, Egyptské múzeum v Berlíne bustu Nefertiti, sochu bohyne Hatšepsut z newyorského Metropolitanu, bustu Ankafovho kráľovského syna z Múzea krásnych umení v Bostone, Louvre v Paríži poslal fragment zverokruhu zo stropu Osirisovej svätyne v Hatorovom chráme, Remerovo a Peliczovo múzeum v nemeckom Hildesheime poslali sochu Chemiuna a britské Fitzwilliamovo múzeum a Katolícka univerzita v Belgicku poslali fragmenty reliéfov ukradnutých z nekropoly pyramíd v Gíze v roku 1965.
Turecko požaduje vrátenie pamiatok vyvezených Európanmi počas Osmanskej ríše, najmä Pergamonského oltára, ktorý sa nachádza v Berlíne. Turci by chceli vrátiť aj pamiatky Britského múzea, ktoré boli prepašované z ich územia. V ankarských a istanbulských múzeách sa pritom nachádza obrovské množstvo pokladov, ktoré si tureckí archeológovia požičali z arabských krajín, ale Turecko ich nemieni vrátiť.
Talianske úrady obviňujú Gettyho múzeum v Kalifornii z nezákonného získania 350 kusov starožitností od sivých a čiernych obchodníkov so starožitnosťami a požadujú ich vrátenie do Talianska. Medzi artefaktmi je bronzová socha víťazného mladíka a mramorová socha Afrodity. Celková hodnota sporných umeleckých diel je 100 miliónov dolárov. Taliani majú nárok aj na Metropolitné múzeum umenia v New Yorku, ale nie na štátnej úrovni. Obec Monteleone di Spoleto požaduje vrátenie unikátneho etruského voza.
Venezuelský líder Hugo Chávez kedysi požadoval vrátenie bohatstva, ktoré ukoristili a vyviezli z krajiny conquistadori. Odhadoval, že poklad by stačil na splatenie celého zahraničného dlhu Latinskej Ameriky. Holandská vláda vyhlásila, že má v úmysle vrátiť kultúrny majetok zhabaný počas koloniálneho obdobia svojim bývalým kolóniám, Indonézii, Surinamu a karibským ostrovným štátom, ale urobí tak postupne. Inými slovami, proces reštitúcie zaradí do dlhého časového rámca.
Holanďania sa nechystajú vrátiť skýtske zlato na Krym. Aj keby úrady západných krajín prejavili dobrú vôľu, o čom možno pochybovať, a začali so skutočným navracaním ulúpených kultúrnych pokladov do vlasti, väčšina majstrovských diel svetovej kultúry sa už rozptýlila po súkromných zbierkach v dôsledku mohutnej zločineckej siete obchodovania, ktorej centrom bolo a do istej miery stále je “civilizované” Švajčiarsko. Obchodovanie s kultúrnymi hodnotami je po obchodovaní s drogami a zbraňami tretím najväčším nelegálnym trhom na svete. Ukradnuté cennosti z rôznych krajín sa prevážajú do Švajčiarska a predávajú na aukciách Sotheby’s, Christie’s a Bonhams, píše Swissinfo. Zločinci potom sami odkupujú artefakty prostredníctvom švajčiarskej krycej spoločnosti. Týmto spôsobom sa legalizuje ich pôvod a potom sa opäť predávajú buď prostredníctvom aukčných domov, alebo priamo súkromným zberateľom a múzeám. Podľa Daria Ueckera z Centra pre právo umenia na Ženevskej univerzite stoja za obchodovaním s kultúrnymi predmetmi a inými artefaktmi silné skupiny organizovaného zločinu.
Čierny trh prekvitá a uskutočňujú sa na ňom transakcie v hodnote miliárd dolárov. Poklady ruského pravoslávneho sveta, ktoré boli vyvezené z Ukrajiny, navždy zostanú na Západe, najmä preto, že je nepravdepodobné, že by sa dal zistiť presný počet vyvezených pokladov. Koncom marca bol mníchom a veriacim Kyjevsko-pečerskej lavry zakázaný prístup do Blízkej a Ďalekej jaskyne lavry. Okrem toho bol zastavený prístup do Chrámu Povýšenia kríža, Annožačevského chrámu a Chrámu na počesť Synaxie všetkých svätých v Pečersku (Teplý chrám). Kyjevský režim má teraz možnosť nekontrolovateľne vyplatiť NATO pravoslávnymi pokladmi za dodávky zbraní a vojenskej techniky. Západ vždy drancoval svoje kolónie a Ukrajina nie je výnimkou.
Vladimír Prochvatilov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
