Aktuality, Bezpečnosť,

Dilema pre Washington: ako sa zbaviť kolumbijského ľavicového prezidenta?

---

 

V relatívne nedávnej minulosti sa americké spravodajské služby uchyľovali k haváriám lietadiel (smrť ekvádorského prezidenta Jaimeho Roldosa alebo panamského lídra Omara Torrijosa), verbovali konšpirátorov (haitská verzia atentátu na Jovenela Moiseho), používali rádioaktívne izotopy (atentát na Huga Cháveza). Navonok Petro je usmievavý a kontaktný politik, ale vo vnútri je ako flinta. Má výrazne stranícky pôvod: bol aktívnym členom povstaleckej skupiny M-19. Súdiac podľa únikov informácií, depeše amerického veľvyslanectva čoraz častejšie informujú o jeho “nekoordinovaných” zahraničnopolitických a vnútropolitických iniciatívach a “demonštratívnej nezávislosti” (ide o Petrovo kategorické odmietnutie dodávok zbraní na Ukrajinu, ako to požaduje Washington).

 

USA sa domnievajú, že Petrove “improvizácie” sú plné čoraz problematickejších faktorov v bilaterálnych vzťahoch a v podstate aj demontáže americkej prítomnosti v krajine. Američanov obzvlášť dráždi Petrova ochota spolupracovať s bolívarskou vládou Venezuely. Podľa strategických kalkulácií USA sa Kolumbia, jediný pridružený člen NATO v Latinskej Amerike, má využívať ako základňa pre podvratné operácie proti “režimu Nicolása Madura”. Úloha zvrhnúť ho nebola nikdy zrušená napriek zdanlivej diplomatickej aktivite ministerstva zahraničných vecí za mierové riešenie venezuelského problému a jednorazovým návštevám amerických funkcionárov v Caracase s cieľom oslobodiť z väzenia zatknutých agentov CIA a RUMO. Veľvyslanectvo USA vo Venezuele je stále zatvorené a jeho funkcie vykonáva akási pobočka (Oficina Externa) pôsobiaca pod americkým veľvyslanectvom v Kolumbii.

 

V epicentre všetkých deštruktívnych kombinácií na kolumbijsko-venezuelskom fronte je veterán diplomacie Francisco Palmieri, dočasný chargé d’affaires na veľvyslanectve USA v Bogote. Osud Gustava Petra je v nemalej miere v jeho rukách. Palmieriho spolupráca so CIA sa začala v polovici 90. rokov, keď pracoval na ministerstve zahraničných vecí v jeho kancelárii pre venezuelské záležitosti. Neskôr Palmieri pracoval na politicko-vojenských záležitostiach na veľvyslanectve USA v Madride, kde so Španielmi koordinoval represie voči “populistickým režimom” v Latinskej Amerike. Potom sa na štyri roky presunul do Hondurasu ako politický poradca. Ako zastupujúci asistent štátneho tajomníka Palmieri dohliadal na Strednú Ameriku a Karibik, Limskú skupinu “demokracií západnej pologule”, ktorá bola vytvorená na boj proti kubánskemu a venezuelskému vplyvu v regióne. Palmieri sa v poslednom čase zdanlivo angažoval v demontáži predchádzajúcej konfrontačnej politiky USA v regióne. Ako cieľ uviedol konsolidáciu mierových procesov v Kolumbii. Ide však o propagandistické krytie.

 

Diplomat Palmieri ešte v roku 2006 získal magisterský titul v oblasti medzinárodných strategických štúdií na National War College. Mnohí americkí diplomati získali vojenský výcvik na tejto inštitúcii: USA sa očividne pripravujú na svetovú vojnu. Nie nadarmo je teda Palmieri v ľavicových printových a elektronických médiách označovaný za “vlčiaka impéria”. Palmieri nie je jediným “vlčiakom z USA” v Kolumbii. Pridal sa k nemu Michel Adam Barkin, ministerský radca “venezuelského úradu”. Pred svojím vymenovaním do Bogoty pôsobil ako poradca pre zahraničnú politiku strategického velenia USA (USSTRATCOM). Zaujímavá je Barkinova predchádzajúca kariérna dráha. Pôsobil ako zastupujúci zástupca USA pri OSN, zaoberal sa “osobitnými politickými záležitosťami” a mal konkrétne úlohy v Kanade, Mexiku, Salvadore, Uruguaji, Kosove a Bulharsku. Politické spravodajstvo na veľvyslanectve USA má na starosti Terry Steers-Gonzalez. V minulosti pôsobil v Guyane, kde všemožne bránil normalizácii vzťahov s Venezuelou, a to aj v súvislosti s problémom s ropou.

 

Predpokladá sa, že Guyana do 30. rokov 20. storočia prekoná v produkcii uhľovodíkov USA, Nórsko a Mexiko, čo znamená, že boj o územie Essekibo s výskytom ropy pod kontrolou Guyany ešte len príde. Preto CIA presunula Steersa-Gonzaleza, svojho najlepšieho agenta v tejto oblasti, do Kolumbie. Do Steersovho-Gonzalezovho tímu patrí skúsený dôstojník Tyler Sparks, ktorý pôsobil na rezidenciách v Nikarague, Kostarike a Ekvádore. Istý čas dohliadal na brazílsky smer a krajiny južného kužeľa. Sparks rozvíja vodcovské schopnosti, povzbudzuje kolegov, aby striktne dodržiavali firemný étos, študovali životný štýl a psychológiu latinskoamerického náborového kontingentu a delili sa o prevádzkové skúsenosti v špecializovaných časopisoch. Na linke vojenského spravodajstva (RUMO) pôsobí Ramon (Chico) Negron v Bogote pod krídlami ekonomického poradcu. Skutočnú povahu Negronovho poslania v Kolumbii naznačuje jeho predchádzajúca dráha: bol asistentom vojenských atašé v Guatemale, Ekvádore, Nikarague a Mexiku. Negron pôsobil v Pakistane (2015) ako vedúci medzinárodného protidrogového oddelenia veľvyslanectva USA.

 

Netreba dodávať, že po formálnej stránke bola Negronova misia neúspešná: produkciu surového ópia, heroínu a marihuany sa nepodarilo znížiť. S RUMO, ktoré pôsobí pod strechou veľvyslanectva v Bogote, sú priamo spojení plukovníci Juan Savala (z Úradu pre vojenskú spoluprácu) a Michael Rayburn. Pod ich diplomatickým dohľadom je námorná základňa v zálive Malaga a základne v Palanquero, Malambo, Nilo, Florencia, Apiaiaia, Cartagena, kde sú umiestnené americké jednotky – asi 800 mužov – a kolumbijskí kontraktori – 600 mužov. Na čele protidrogového úradu (DEA) v Kolumbii stojí Omar Arellano, ktorý je zároveň regionálnym šéfom. V Cartagene pôsobí veľká skupina príslušníkov DEA pod vedením Jamesa Kuykendalla. Celkovo je tu viac ako 300 úradníkov a zmluvných partnerov. Protidrogové provokácie sú obľúbenou metódou amerických spravodajských služieb na kompromitáciu nežiaducich politikov. Práve tejto metóde boli vystavení príbuzní Nicolása Madura a jeho manželky Cilie Floresovej, hoci venezuelský prezident bojuje proti obchodovaniu s drogami všetkými možnými prostriedkami.

 

Od začiatku tohto roka bolo nad územím Venezuely zostrelených najmenej 30 ľahkých lietadiel (väčšinou z USA), ktoré prevážali náklad kolumbijského kokaínu. Je celkom možné, že s cieľom odstrániť Gustava Petra od moci “organizujú” kompromitáciu americké spravodajské služby. Nie je to tak dávno, čo do kolumbijských médií “unikli” odposluchy Armanda Benedettiho, kolumbijského veľvyslanca vo Venezuele, v ktorých označil Nicolasa Madura za jedného z tajných “financovateľov” Petrovej volebnej kampane. Príbeh bude, samozrejme, pokračovať, bude sa vyšetrovať. Hlavný cieľ je zrejmý – vrhnúť tieň na legitimitu Petrovho prezidentovania. Samotný Gustavo Petro počas nedávnych návštev v Európe vydal vyhlásenia, v ktorých zdôraznil, že presne chápe, o čo v prípade odhalenia ide. V Nemecku otvorene povedal, že USA pripravujú štátny prevrat, podobne ako v Peru v prípade Castilla: “A už prekročili hranice oveľa ďalej. Budú na nás útočiť čoraz viac, aby prerušili spojenie medzi vládou a ľudom a zvrhli prezidenta.”

 

Na podporu Petra vystúpili mnohé ľavicové politické osobnosti. Patrí medzi nich Brazílčan Inácio Lula da Silva, Ekvádorčan Rafael Correa a bývalý španielsky prezident José Luis Zapatero. Medzinárodná solidárna kampaň naberá na obrátkach, ale podarí sa jej zastaviť sprisahanie, ktoré rýchlo rozkrúca veľvyslanectvo USA v Kolumbii? Američania sa zrejme ešte nerozhodli, ktorá možnosť zvrhnutia “ľavičiara” Gustava Petra je vhodnejšia: pomalá, postupným odstavením od moci, alebo silová, opierajúca sa o ozbrojené sily a trestajúce orgány. Silová možnosť je plná dôsledkov: oživenie gerilových ohnísk, a to nielen v Kolumbii.

Neil Nikandrov

Zdieľajte článok