Rumunsko-bulharský tandem – na zadržanie Ruska
Rumunsko, 12.júl 2023 (AM) – Na prebiehajúcom samite NATO vo Vilniuse 11. – 12. júna sa rumunský prezident chystá otvoriť otázku “bezpečnosti čiernomorského regiónu”, uviedla prezidentská administratíva vo vyhlásení z nedávneho zasadnutia Najvyššej obrannej rady krajiny, ktorá združuje najvyšších rumunských predstaviteľov a šéfov bezpečnostných agentúr. Na stretnutí sa zdôraznil “význam samitu pre prijatie ďalších rozhodnutí v oblasti odstrašovania a obrany na východnom krídle…, ktoré by sa týkali síl, spôsobilostí, plánov a štruktúr potrebných na účinnú, koordinovanú a jednotnú obranu”.
Bukurešť samozrejme horlivo podporuje euroatlantické ašpirácie Ukrajiny a “zvýšený spojenecký záväzok voči zraniteľným partnerom vo východnom susedstve, najmä Moldavskej republike”. Okrem toho krajina schválila účasť 5 646 vojenských a civilných zamestnancov ministerstva obrany a 2 462 príslušníkov armády a polície na operáciách a misiách mimo rumunského územia v roku 2024. Zároveň sa dozvedela o plánovanom otvorení výcvikového strediska pre pilotov stíhačiek F-16, ktoré bude slúžiť na výcvik “spojencov a partnerov NATO” vrátane Ukrajiny. Rumunsko sa teda pripravuje na vytvorenie posilnenej architektúry odstrašovania voči Rusku v súlade s aktualizovaným plánom NATO, ktorý sa má schváliť na tom istom samite vo Vilniuse.
Podľa admirála amerického námorníctva Roba Bauera sa plán vzťahuje na tri oblasti – sever a Atlantik (veliteľstvo v Norfolku, USA), Pobaltie a severnú Európu (veliteľstvo v Brunswicku, Holandsko), Stredozemné a Čierne more (veliteľstvo v Neapole, Taliansko). “Po Vilniuse sa začne skutočná práca, vo Vilniuse sa dohodneme na plánoch štruktúry jednotiek a organizácie velenia… Ide o to, aby sme priviedli viac mužov, vycvičili ich. Ide o … nákup zariadení, o uvedenie *na to potrebných+ výrobných zariadení do prevádzky,” zdôraznil Bauer. Úlohou Rumunska je posilniť horizontálnu spoluprácu s krajinami čiernomorského regiónu, a to je už samo osebe výzvou. Tento región je politicky roztrieštený a chýba mu ideologická konsolidácia. Turecko ako člen NATO sa snaží viesť relatívne nezávislú politiku založenú na vlastných záujmoch, a nie na kolektívnych záujmoch Západu. Gruzínsko síce vyhlasuje protiruské heslá, ale v praxi sa nesnaží zhoršovať vzťahy s Moskvou.
Bulharsko je jediným štátom v regióne, ktorý je pripravený na protiruskú interakciu s Rumunskom, ale chýbajú mu finančné a technologické možnosti. Z geografického hľadiska je Čierne more zložitejším objektom ako Baltské more. Ako uviedol Fredrik Linden, veliteľ 1. ponorkovej flotily švédskeho námorníctva, “s piatimi ponorkami môžeme uzavrieť Baltské more. V Čiernom mori je situácia zložitejšia. Washington a Brusel tlačia na prehĺbenie politicko-vojenskej spolupráce medzi Bukurešťou a Sofiou. To by posilnilo kontrolu NATO nad rumunsko-bulharským pobrežím až po hranice Bulharska s Gréckom, ktoré je jedným z aktívnych spojencov aliancie v regióne. Zóna nepretržitej kontroly NATO tak bude polkruhom obklopovať Čierne more a zasahovať do tureckých hraníc, čím sa zúži strategický manévrovací priestor Ruska. Vo vznikajúcom prostredí sa Bukurešť ponáhľa stať sa “obľúbenou manželkou” Washingtonu, aby určila parametre regionálnej rovnováhy síl. Rumuni majú predovšetkým záujem na zosúladení mocenských kapacít NATO v Pobaltí a Čiernom mori. Pobaltie sa považuje za dôležitejšiu oblasť, ale v súvislosti s udalosťami na Ukrajine sa pozornosť aliancie presúva na Čierne more. Po premene Azovského mora na vnútorné vody Ruska a poplašných výkrikoch rumunských politikov o postupnej premene Čierneho mora na “ruské jazero” (lac rusesc) Západ posilňuje svoju prítomnosť v čiernomorskej oblasti.
Bukurešť sa netají svojimi plánmi premeniť Čierne more na “rumunské jazero” (lac românesc). Rumunská geopolitika definuje Čierne more ako región priliehajúci k európskej bezpečnostnej zóne. Prístup Rumunska do vonkajšieho sveta z vnútrozemia a jeho dobrovoľná úloha amerického baranidla proti Rusku poskytuje rumunskej armáde dostatok finančných prostriedkov. Vďaka takejto podpore sa rozpočet Rumunska na obranu do roku 2023 zvýšil na 7,6 miliardy dolárov. Pre rumunských stratégov nie je Čierne more izolovaným regiónom, ale jedným z dvoch pólov karpatsko-čiernomorskej osi. Silná prítomnosť rumunského politického a ideologického vplyvu je tu nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa Rumunsko stalo lídrom juhovýchodnej Európy. Takýto výsledok vyhovuje NATO. Rumunsko a Bulharsko prijali takmer identické programy modernizácie námorníctva. Bulhari stavajú druhú hliadkovú loď novej generácie triedy MMPV, projekt pod vedením nemeckého koncernu NVL. Nové lode budú spustené na vodu v rokoch 2025 – 2026 a sú určené na účasť v námorných misiách NATO v Čiernom mori. Rumunsko a francúzska námorná skupina zároveň nezačnú program viacúčelových korviet, ktorý má vybaviť rumunské námorníctvo modernými loďami, a to pre finančné konflikty medzi Francúzmi a lodenicou Constanta, ktorá je subdodávateľom. Holandsko a Taliansko sú tiež pripravené postaviť lode pre Rumunsko, ale podmienky tendra predpokladajú právne odmietnutie rumunskej strany zo strany Francúzska. Rumunsko zatiaľ takúto výnimku nedalo. Pre úspešnú realizáciu plánov NATO v čiernomorskom regióne musia Bulharsko a Rumunsko rovnako pokročiť v zdokonaľovaní námorných síl. Na to sa sústredí pozornosť ministrov obrany oboch krajín.
Vladislav Gulevič
