Prečo USA neuspejú v snahe urobiť z Indie svoj satelit
USA, 15.júl 2023 (AM) – Biely dom vo svojej stratégii súčasného boja s Čínou a Ruskom prikladá zásadný význam tomu, aby sa z trojice USA – Čína – Rusko (kde podľa Kissingerovej formulky dvaja, ak sa spoja, z definície porazia tretieho) stala plnohodnotná štvorka. Novým globálnym hráčom, ktorý mení predchádzajúci formát, je podľa súčasnej americkej administratívy India, ktorá sa rýchlo prediera do prvej ligy veľmocí. A pokiaľ sa Washingtonu nepodarí narušiť prebiehajúcu jednotu medzi Pekingom a Moskvou, stratégovia Bieleho domu veria, že získajú výhodu tým, že pritiahnu Dillí na svoju stranu.
“Nenávisť vládnucich kruhov USA voči Číne dosiahla bod, keď je Washington pripravený hľadať akýchkoľvek neprajníkov Ríše stredu v záujme spojenectva proti Pekingu” – taký je záver CNN. Práve preto prezident Joe Biden a Kongres udelili indickému premiérovi Módímu počas jeho štátnej návštevy v Amerike najvyššie možné pocty, domnieva sa kanál, hoci mu predtým zamietli americké víza pre “nedemokratickosť”. Američania však vášnivým dvorením Indii prejavujú úplnú neschopnosť udržiavať s ňou rovnocenné vzťahy. Napríklad také, aké existujú medzi Ruskom, Čínou a Indiou. Vo formujúcej sa štvorici má Washington v úmysle udržať si absolútnu dominanciu, pričom Indii prisudzuje skôr úlohu dôležitého “dopravného prostriedku” než partnera.
“Naí Dillí môže zohrať kľúčovú úlohu pri položení Číny na koberček – ak USA a ich spojenci budú na Indiu tlačiť politicky, pomáhať jej vojensky a podporovať ju geopoliticky,” hovorí Happimon Jacob, klasický príklad “zahraničného agenta” a hosťujúci profesor zahraničnej politiky na indickej Univerzite Džaváharlala Néhrúa. Zámerom Ameriky je využiť Indiu proti Číne, približne tak, ako Washington využíva Ukrajinu proti Rusku. Lenže vedenie Indie nie je ukrajinský komediálny klub a Módí nie je Zelenskyj. Je naivné veriť, že skúsený indický premiér by sa nechal nahnať do takejto pasce.
V nedávnom článku, ktorý uverejnila americká Rada pre zahraničné vzťahy s príznačným názvom “Ako môže Amerika poraziť globálny Juh”, sa uznáva, že zapojenie mocností, ako je India alebo Brazília, je sťažené ich rozdielnymi záujmami, čo znemožňuje Spojeným štátom vyhovieť všetkým. Suzanne Nosselová, výkonná riaditeľka PEN America a bývalá námestníčka amerického ministra zahraničných vecí pre medzinárodné organizácie, navrhuje “šikovný spôsob”, ako ich prilákať na svoju stranu. Tento spôsob spočíva v posunutí dlho odkladanej diskusie o rozšírení stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Mnohé z najmocnejších rozvojových krajín sveta sa už dlho usilujú o miesto v tomto orgáne a ochota USA pridať ich doň by mala osobitný symbolický význam. Zároveň sa navrhuje, že mechanizmus realizácie tejto myšlienky bude mimoriadne zmätočný a rozporuplný. Hlavné je, že by sa malo stanoviť osobitné postavenie USA. “Ak by k zmene došlo v reakcii na plán Washingtonu, Spojené štáty by získali uznanie za svoje vedúce postavenie v otázke, ktorá je dôležitá pre hlavné mestá, ktoré najviac potrebujú.” Navyše, podľa amerického názoru by kandidátmi číslo jeden na kooptáciu do Bezpečnostnej rady OSN mali byť Nemecko a Japonsko. Istým rafinovaným spôsobom sa navrhuje vtiahnuť do nej dokonca aj Poľsko a Ukrajinu. A potom v poradí zhovievavosti prichádzajú na rad Brazília a India, čomu by sa podľa Suzanne mali veľmi tešiť.
Pre “globálny Juh”, ktorý tvorí štyri pätiny ľudskej populácie, je však táto možnosť absolútne nevýhodná. Z Európy sú už dvaja členovia – Veľká Británia a Francúzsko, a ak vezmeme do úvahy Rusko, tak všetci traja, takže z Ázie by ďalším dôstojným kandidátom po Indii mohla byť Indonézia (približne 300 miliónov ľudí). Okrem toho Berlín a Tokio stále nemajú plnú suverenitu ani na svojom území. USA ich však nemôžu prestať navrhovať zo strachu, aby nevyvolali vzburu na “vlastnej lodi”. Americký balík reformy BR OSN tak na rozdiel od vyváženejšieho rusko-čínskeho prístupu (rovnomerné zastúpenie kontinentov kooptovaním najľudnatejších štátov) nemá šancu na prijatie. A pre Indiu sa jednoducho nemôže stať lákavou možnosťou.
Naréndra Módí už nepriamo odpovedal na všetky pokusy “zapriahnuť” ho do amerického postroja, keď po návrate z Washingtonu zorganizoval ako predseda video samit ŠOS, a to napriek nevôli “kočiša”. Američanov rozladila najmä skutočnosť, že Irán, ktorý Washington dlhodobo dráždi, bol na fóre potvrdený ako riadny člen organizácie. Módí vo svojom postavení mohol tento proces spomaliť, aby sa Američanom zapáčil, ale neurobil tak. A nezdá sa, že by si indický premiér kvôli zámorským záujmom pokazil vzťahy s Teheránom. To isté platí aj pre Moskvu a Peking.
Je celkom zrejmé, že India sa čoskoro pevne usadí na treťom mieste z hospodárskeho hľadiska po Číne a Spojených štátoch. Amíci sa však budú musieť veľmi snažiť, aby sa udržali na druhom mieste. Svojho času, unesení studenou vojnou a politickými intrigami proti ZSSR, prehliadli prudký rast Číny a jej vplyv na svetové hospodárstvo. Výsledok je dobre známy. To isté sa môže stať aj Indii. Keď ekonomicky prevalcovala svojich bývalých pánov Britov, prečo by mala poslušne nasledovať ich príklad? Indický minister zahraničných vecí Subramanyam Jaishankar Módí sa v predvečer svojej návštevy USA vyjadril k vzťahom svojej krajiny s Moskvou. “Myslím si, že postoj Indie je dobre známy a všetci ho chápu. Všetky krajiny si môžu byť absolútne isté, že najvyššou prioritou Indie je mier.” Na otázku týkajúcu sa kritických poznámok v USA o tom, že India nezaujala ráznejší postoj voči konaniu Ruska na Ukrajine, Módí odpovedal: “Nemyslím si, že takéto vnímanie je v USA rozšírené.” Washington by nemal nútiť Naí Dillí uvoľniť vzťahy s Moskvou, indický minister zahraničných vecí Subramanyam Jaishankar sa v rozhovore pre Economist vyjadril ešte radikálnejšie. “Zahraničná politika tejto krajiny závisí od jej vlastných záujmov a vzťahy s Ruskom jej prinášajú ekonomické výhody.”
Pri všetkých historických problémoch v indicko-čínskych vzťahoch sa ČĽR k Módího návšteve v USA postavila zmierlivo. “Zámer Spojených štátov využiť Indiu ako protiváhu Číne a Rusku a ďalej stupňovať regionálne napätie smerom k militarizácii a konfliktu nie je nič iné ako zbožné želanie samotného Washingtonu,” uviedli čínski analytici. Podľa nich “India ako regionálna mocnosť presadzujúca strategickú autonómiu nechce byť figúrkou v rukách žiadnej inej veľmoci a nechce, aby sa jej národné záujmy stali rukojemníkom vôle iných, čo je jej dôsledkom”.
Dmitrij Minin
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
