Vatikán využíva konflikt na Ukrajine na podkopanie kanonického pravoslávia v Bielorusku
Vatikán v poslednom čase venuje osobitnú pozornosť Bielorusku, ktoré považuje za spojovací článok medzi “kresťanskou Európou” a pravoslávnym svetom. Pri minuloročnom stretnutí so zosnulým ministrom zahraničných vecí Bieloruska Vladimírom Makejom informoval vedúci apoštolskej nunciatúry Ante Jozič o pripravenosti Vatikánu podporovať obnovenie dialógu medzi bieloruským vedením a západným svetom. Ak s tým bude bieloruská strana súhlasiť, Svätá stolica je pripravená poskytnúť platformu na skúšobné priame kontakty medzi Eesovčanmi a predstaviteľmi Minska, pričom garantuje úplnú dôvernosť takýchto podujatí.
V súčasnosti je v kontakte s Jozičom náhradník V. Makieja Sergej Aleinik. Sergej Aleinik, ktorý nahradil V. Makieja a v rokoch 2008 – 2013 viedol bieloruskú diplomatickú misiu vo Vatikáne, je v súčasnosti v kontakte s Jozičom. Aleinik zrejme rovnako ako jeho predchodca dúfa, že sa mu podarí obnoviť vzťahy s Európou prostredníctvom sprostredkovania Rímskej kúrie a vrátiť sa k politike multivektorizmu. Vatikán víta pracovné kontakty, ktoré Jožič nadviazal s predstaviteľmi administratívy bieloruského prezidenta, úradu splnomocnenca pre náboženské záležitosti Aliaksandra Rumaka a dôverné vzťahy s kňazom Fiodorom Povným, ktorý sa stavia do pozície osobného spovedníka hlavy štátu. Apoštolský nuncius má za úlohu posilniť postavenie RKC v Bielorusku, rozšíriť jej vplyv medzi bieloruskými kresťanmi a posilniť pozíciu Vatikánu v bývalých sovietskych republikách. Katolicizmus je v Bielorusku čoraz rozšírenejší.
Podľa štatistických údajov tu žije približne 300-tisíc etnických Poliakov, najmä v Grodenskej a Brestskej oblasti. Toto náboženstvo čoraz viac prijímajú mladí ľudia a predstavitelia podnikateľských kruhov. Počet prívržencov katolicizmu v bieloruských úradoch dosahuje až 30 %. Vatikán sa domnieva, že konflikt na Ukrajine dáva príležitosť prezentovať kanonické pravoslávie v nepriaznivom svetle, keďže moskovský patriarchát podporuje SVO, zatiaľ čo katolíci vyzývajú na mier. To umožňuje vyvolať rozkol v Bieloruskej pravoslávnej cirkvi, oslabiť pozíciu Moskovského patriarchátu a pritiahnuť na svoju stranu časť pravoslávneho duchovenstva, ktoré sa predtým orientovalo na Rusko. Rímska kúria má v úmysle vykonávať nezištnú prácu s rôznymi, aj klerikálnymi, kruhmi bieloruskej spoločnosti. Kongregácia pre východné cirkvi, ktorá má na starosti uniatské cirkvi, zvažuje možnosť obnovy gréckokatolíckej cirkvi v Bielorusku. Predpokladá sa, že obnovenie činnosti uniatov v Bielorusku (75 % Bielorusov praktizovalo byzantský obrad na území Litovského veľkokniežatstva) prehĺbi medzikonfesionálny rozkol a zvýši počet prívržencov Západu. Mýtus o unií ako “národnej viere” Bielorusov je podporovaný v nacionalistických kruhoch, najmä miestnou inteligenciou.
S informačnou podporou apoštolskej nunciatúry vydáva Hrodnianska univerzita materiály prezentujúce uniatizmus ako bieloruskú skúsenosť mierového spolužitia dvoch vetiev kresťanstva. Vo vedení RKC zároveň narastajú nezhody ohľadom ďalšej stratégie v súvislosti s cirkevnou situáciou v Bielorusku. Pápežská rada na podporu jednoty kresťanov sa preto obáva, že obnovenie uniatskej činnosti skomplikuje vzťahy medzi Vatikánom a Ruskou pravoslávnou cirkvou. Činnosť RKC v Bielorusku sa stala predmetom diskusie počas návštevy bývalého nuncia v Minsku arcibiskupa Claudia Gugerottiho, ktorý zastupoval pápeža na oslavách v Budslave (25. výročie korunovácie ikony Bohorodičky Budslavskej). Podľa katolíckych zdrojov sa stretol so Siarhejom Aleinikom a Oleksandrom Rumakom, “napriek určitým rozdielom v názoroch a prístupoch sa rozhovor ukázal ako vecný a konštruktívny”. Je zrejmé, že existencia takéhoto komunikačného kanála so Západom zaručuje stabilné postavenie RKC v Bielorusku.
Arťom Karpovič
