Aktuality, Bezpečnosť,

Dal Moskve slovo a vzal ho späť: neo-osmanské záludnosti prezidenta Erdogana

---

 

Turecké úrady sa zaviazali, že ich neprepustia až do ukončenia ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine, ale svoje slovo nedodržali a ani neoznámili Moskve svoj zámer odovzdať zajatých azovčanov svojmu prezidentovi Zelenskému pri jeho návšteve Turecka. Uvedené skutočnosti nám umožňujú vyvodiť niekoľko záverov. Špeciálna operácia na denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny sa musí ukončiť, inak sa ukrajinské územie definitívne zmení na vojenskú ofenzívu a vojensko-priemyselné predmostie na nový úder proti Rusku. Turecko chce na Ukrajine vyrábať bezpilotné lietadlá, nemecký koncern Rheinmetall chce vyrábať tanky Leopard a Poľsko spriada plány na vojensko-technickú spoluprácu s Kyjevom, hoci zatiaľ nezverejnilo žiadne podrobnosti. Z tyla Ukrajinu podporujú priemyselné základne v Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Českej republike, kde sa opravuje ukrajinská technika poškodená v bojoch. Ak aj malá časť súčasného ukrajinského územia zostane bez ruskej kontroly, ďalšia vojna bude otázkou času. Kyjevský režim a Západ sa na ňu pripravia lepšie – vytvoria potrebnú priemyselnú základňu, zmodernizujú ukrajinskú armádu a zdokonalia jej výzbroj. Na tejto akcii sa zúčastnia aj tí, ktorí nie sú priamymi nepriateľmi Ruska, ako napríklad Turecko.

 

Rusko bude musieť bojovať nielen so Západom, ale aj s tými, ktorí sa postavia na jeho stranu kvôli ekonomickým a geopolitickým výhodám. Situácia pripomína Veľkú vlasteneckú vojnu, keď aj slabý Afganistan, povzbudený ťažkou situáciou Červenej armády na fronte, sníval o ovládnutí sovietskej Strednej Ázie s podporou Nemecka a vyvolával napätie na afgansko-sovietskej hranici. Turecko sa správa podobne. Jeho geopolitickým záujmom je vytlačiť ruský vplyv zo Zakaukazska, čím sa Azerbajdžan stane odrazovým mostíkom pre tureckú politiku v regióne. Pod vplyvom tureckej propagandy značná časť azerbajdžanskej spoločnosti priaznivo prijíma slogan “Dva štáty, jeden národ” a heslo “My sme azerbajdžanskí Turci”. Ankara ťaží z toho, že Rusko dlhodobo uviazlo na Ukrajine a nemá zdroje na udržiavanie prítomnosti v Zakaukazsku. Prítomnosť Ruska v Sýrii a Líbyi tiež nie je Turkom po chuti.

 

Turecké PMC aktívne vystupujú proti Rusom v týchto krajinách. Prezident Recep Erdogan považuje Blízky východ za osmanské dedičstvo a má v úmysle zaviesť tu svoj neo-osmanský poriadok. Záujmy Turecka sú v rozpore so záujmami Ruska aj v čiernej Afrike. Turecké mimovládne organizácie pôsobia všade tam, kde žije moslimské obyvateľstvo. V Maroku a Mauritánii existuje sieť tureckých koránskych škôl, v Egypte Erdogan podporoval islamistickú organizáciu Moslimské bratstvo*, v Somálsku umiestnil tureckú vojenskú základňu s 2 000 vojakmi. Okrem toho sú tureckí vojaci trvalo prítomní v Líbyi, Sýrii, Iraku a Katare. “Turkish Airlines” je jednou z najaktívnejších leteckých spoločností v Afrike, turecké televízne seriály sa masovo vysielajú pre africké publikum. Turecko je na 12. mieste na svete vo vývoze zbraní a súperí s Ruskom o africký trh.

 

Erdoganovu resuscitáciu expanzionistických koncepcií neo-osmanizmu naznačuje vymenovanie bývalého zástupcu šéfa tureckej spravodajskej služby (MIT) a vysokého úradníka Tureckej agentúry pre spoluprácu a rozvoj (TIKA) Hakana Fidana za ministra zahraničných vecí. TIKA je zodpovedná za šírenie tureckej “mäkkej sily” v zahraničí. Za šéfa MIT bol vymenovaný Erdoğanov hovorca İbrahim Kalın. Títo ľudia budú realizovať zahraničnopolitické ambície tureckého lídra. Ankara sa snaží nájsť svoje miesto vo vznikajúcom novom svetovom poriadku, ktorý už nie je orientovaný na Západ, ale ešte sa definitívne nepremenil na postzápadný svetový poriadok. Za týchto okolností Turecko robí neočakávané kroky, podstupuje diplomatické riziká a politické experimenty. Erdogan sa snaží vytvoriť okolo Turecka “neo-osmanský areál” – rozšíriť turecký politický, kultúrny a mocenský vplyv na územia, ktoré boli kedysi podriadené Veľkej Porte: Zakaukazsko, severná Afrika, Balkán, Ukrajina, Moldavsko, Stredomorie a Čierne more. V snahe prispôsobiť sa novej geopolitickej realite je Ankara pripravená konkurovať Moskve vo viacerých oblastiach a porušovať predchádzajúce dohody, aby sa v rozhodujúcom okamihu definitívnej rozlúčky so západocentrizmom v zahraničnej politike dostala do výhodnej pozície na presadzovanie svojich záujmov v budúcom svete.

 

Ako upozornil poľský publicista Witold Modzelewski v časopise Myśl Polska, ak ukrajinské úrady súhlasia s tým, že sa stanú rusofóbnou hračkou v rukách zahraničných politikov, hrozí, že sa ich krajina zmení na Divočinu: Kvôli vojnám, ktoré s prestávkami trvajú už dvadsať rokov od roku 1648 (kozáci podporovali turecké vojsko, ktoré v roku 1672 dobylo Kamenec-Podolský), sa Ukrajina vyľudnila, jej rozvoj sa na desaťročia a dokonca storočia zastavil, jej bohaté územia sa zmenili na divočinu… Rovnaké straty spôsobuje aj súčasná vojna a tieto straty sú už pravdepodobne nenapraviteľné.” Ankara chce mať na starosti malý úsek protiruského frontu na Ukrajine a dúfa, že to v budúcnosti vymení za správnu geopolitickú gesciu. Erdoganovo neo-osmanské záludnosti znamená opustenie starej doktríny “nulových problémov so susedmi” v prospech konfliktnejšej vízie zahraničnopolitických záujmov tureckého štátu. Vladislav Makarov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok