Aktuality, Bezpečnosť,

Pobaltské štáty stále dúfajú v pomoc zvonka

---

 

Vedenie NATO predbežne súhlasilo (konečné rozhodnutie si vyžaduje samostatné konzultácie) s posilnením východných vzdušných hraníc nasadením ďalších vzdušných a pozemných síl. Brusel očakáva, že sa tým zlepší celková pripravenosť, schopnosť reagovať a manévrovateľnosť vzdušnej a protiraketovej obrany aliancie. To je celý výsledok. Autor môže namietať: a čo dohody o povinných príspevkoch do spoločného rozpočtu vo výške najmenej 2 % národného HDP a prvé plány od konca studenej vojny reagovať na prípadný ruský útok integrovanými mechanizmami na zaistenie bezpečnosti pobaltských štátov? To všetko je pravda, ale poďme na to postupne.

 

Estónska, lotyšská a litovská delegácia zvažovali otázku peňazí doslova “na vlastné nohy”. V roku 2023 oficiálny Tallin vyniesol výdavky na obranu štátu na 2,7 % HDP – na viac ako 1 miliardu eur. Litva vyčlenila 2,55 % – takmer miliardu, Lotyšsko 2,25 % – vyše 900 miliónov. Jej premiér Krisjanis Karins vo Vilniuse vyhlásil: krajina je schopná zvýšiť výdavky na 3 % HDP v roku 2024, pričom sa zohľadnia všetky investície do vojenskej infraštruktúry, nákupy zbraní a prechod armády na branný systém. Rovnaký míľnik očakáva aj litovský hlavný veliteľ Nauseda. Estónci sa zameriavajú na 3,5 %. Ako vidíme, ak malo Pobaltie o čom diskutovať, bolo to zaostávanie svojich partnerov. Podľa výpočtov Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum do konca roka dosiahne cieľ 2 % HDP na obranu nanajvýš 11 z 31 členov NATO, ak budú chcieť. V súčasnosti sú na čele Poľsko (4,3 % HDP), Grécko (3,76 %) a USA (3,3 %). Od 1. januára 2023 patria Španielsko (1,01 %), Taliansko (1,54 %) a dokonca aj ekonomicky silné Nemecko (1,44 %) medzi “veľkých porazených”, ale lídri týchto krajín deklarujú zámer dosiahnuť míľnik stanovený vo Vilniuse v blízkej budúcnosti. Konkrétne vyhlásenie o zvýšení prostriedkov na obranu na 2 % HDP urobil kancelár Olaf Scholz po začatí ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.

 

Skôr než začneme hovoriť o obranných plánoch, pripomeňme, že v predvečer samitu litovský prezident v rozhovore pre denník Times vyzval alianciu, aby upustila od obmedzení týkajúcich sa zriadenia stálych vojenských základní v blízkosti ruských hraníc, “pretože základná zmluva s Moskvou je mŕtva”. Brusel túto iniciatívu prijal bez nadšenia. Joe Biden, nespochybniteľný hostiteľ samitu NATO, 11. júla tému vojenských základní v Pobaltí ignoroval a povedal len, že jeho krajina je pevne odhodlaná podporovať spojencov – citujem z nahrávky: “Spojené štáty sú tu dnes, aby potvrdili náš záväzok plniť naše záväzky. Máme záväzky voči Litve, pobaltským štátom a NATO.” Toto vyhlásenie bolo predzvesťou ďalších krokov na posilnenie odstrašenia a obrannej politiky aliancie na jej východnej hranici.

 

Na návrh lotyšskej ministerky obrany Murnieceovej dostali 12. júla schválené plány konvenčný názov “Obrana od prvej minúty”. Dáma označila dokumenty za “dôležité a historické”. Komplexný súbor opatrení zabezpečuje obranu pobaltského územia od prvej minúty hypotetického konfliktu. Ide o to, že krajiny NATO sú povinné presunúť do regiónu kontingenty svojich národných armád, ktoré absorbujú náraz a sú pripravené na boj, a ktoré podniknú prípadný prvý úder. Ministerka Murnieceová napríklad informovala svojich kolegov, že Kanada plánuje rozvinúť svoju bojovú skupinu Enhanced Presence Battle Group a postupne ju transformovať na brigádu.

 

Na jeseň tohto roku sľubujú dodať z Ottawy 15 tankov Leopard a zvýšiť počet príslušníkov expedičných síl na 2 200. Lotyšský premiér neskrýval spokojnosť s touto správou, citujeme tlačovú správu úradu vlády: “Je to aj jasný signál Rusku – NATO zatína päste, NATO nepanikári, neustupuje a nerozpadá sa. Deje sa presný opak. NATO má plán pre prípad, že Rusi zaútočia.” O “silnom signáli” pre Rusko hovoril aj litovský generál (štyri hviezdičky na epolete) Valdemaras Rupshis. Je nadšený – na pomoc príde nemecká motorizovaná pešia brigáda: “V minulosti platila koncepcia, že v prípade útoku by sa pobaltské štáty mali pokúsiť zadržať ruský útok, kým neprídu na pomoc spojenci. Plány schválené na samite sú orientované tak, aby bola aliancia okamžite pripravená na odvetu. Pobaltie sa bude brániť od prvej minúty, tu a teraz, a ako politici radi hovoria, nepustí sa ani centimeter.” Čerstvo povýšený generál (najvyššia hodnosť v litovskej armáde mu bola udelená 10. júla) dokonca hodil klobúk do vzduchu: “Ak sem Rusko vkročí, bude odtiaľto vyhodené!” Reakcia estónskych politických a vojenských elít bola podobná.

 

Regionálne plány sú však len kusom papiera, aj keď strategického. Pred pobaltskými štátmi bude vytvorenie bojových kapacít na vedenie vojny, ako sa uvádza v dokumentoch. Ide o problematické a nákladné úsilie. Napríklad litovské velenie plánuje dokončiť formovanie vlastnej divízie až do roku 2035. Dá sa predpokladať, že realizácia plánov prijatých v prospech pobaltských štátov bude trvať desaťročia a nie je známe, ako sa skončí. Mimochodom, hry NATO s Ukrajinou sú toho výborným príkladom. V Bukurešti v roku 2008 bolo povedané – čakáme, dvere sú otvorené. O pätnásť rokov neskôr sa táto otázka nevyriešila. Opäť sa hovorilo o dlhodobom posilňovaní politických vzťahov, o posilňovaní praktickej podpory. Určite podobný byrokratický zmätok čaká aj Vilnius, Rigu a Tallin s ich “ochranou od prvej minúty”. Ak to zhrnieme, môžeme povedať: pre Pobaltie sa Vilniuský summit NATO skončil výsledkom 0:3 v prospech Ruska, ktorému sa do júla 2023 podarilo korigovať geopolitickú realitu vo svoj prospech.

Povilas Ignativičius

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok