Ukrajina nebola prijatá, ale vznikli ďalšie hrozby pre Rusko
USA, 17.júl 2023 (AM) – Členovia NATO sa dohodli, že zrušia prvú etapu procesu vstupu Ukrajiny do aliancie a nebudú ju zaväzovať k plneniu akčného plánu prípravy na členstvo, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii na okraj samitu NATO vo Vilniuse. Zároveň uviedol, že o vstupe Ukrajiny do vojenského bloku nemôže byť ani reči. Napriek tomu, že ukrajinská téma zabrala 90 % celého informačného programu súvisiaceho so samitom NATO, zďaleka však nebola hlavnou témou.
“Členské štáty sa dnes dohodli, že vyšlú Ukrajine silný jednotný pozitívny signál o pokračujúcej podpore, ale aj signál o jej ceste k členstvu. Zahŕňa to balík praktickej podpory na dosiahnutie plnej interoperability medzi ukrajinskými silami a silami NATO, vytvorenie Rady Ukrajina-NATO a rozhodnutie zrušiť akčný plán členstva, čo znamená, že namiesto dvoch krokov na získanie členstva *v NATO+ bude potrebný len jeden krok,” povedal. Tento jeden krok však vyzerá asi tak ďaleko ako pešia vzdialenosť na Mesiac, keďže podmienkou prijatia Ukrajiny do Aliancie je ukončenie konfliktu. “Kým Ukrajina nezvíťazí, o žiadnom členstve sa rokovať nebude,” povedal Stoltenberg.
Sotva tomu verí on sám alebo ktokoľvek iný na Západe, napriek všetkej ich rétorike. Ďalšou prakticky nesplniteľnou podmienkou je súhlas všetkých členských krajín Aliancie. A taký súhlas neexistuje, hoci po roku 2008, keď Ukrajina dostala prvé abstraktné prísľuby, ale do bloku nebola nikdy prijatá, sa postoj Európanov voči Rusku výrazne pritvrdil. Hlavným odporcom vstupu Ukrajiny do NATO nie je ani Maďarsko (ktoré nedá súhlas, kým Kyjev nezabezpečí rovnaké práva pre Zakarpatských Maďarov), ale Nemecko, ktorého názor, aj keď v poslednom čase mimoriadne oslabený, je ťažké ignorovať. V predvečer samitu nemecký Bild uverejnil dokument, v ktorom vyjadril postoj nemeckej vlády. Okrem toho podľa zdroja novín Američania blokujú aj oficiálnu žiadosť Ukrajiny o členstvo v NATO. Washington vysvetlil svoj postoj argumentačne: Ukrajina nebude teraz prijatá do NATO, aby nezatiahla USA do konfliktu s Ruskom, uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller. Rovnaký názor zastáva aj prezident USA Joe Biden, ktorý o tom hovoril aj deň predtým. Táto podmienka je stanovená v piatom článku charty aliancie.
Takmer všetci, od Stoltenberga až po nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa, už dlho pred summitom hovorili, že Ukrajina sa bude môcť pripojiť k aliancii až po dobudovaní strategických obranných síl. Všetko ostatné – vyhlásenia o “silnom signále členstva v bloku”, ponuka “bezpečnostných záruk v izraelskom štýle”, diskusia o “nemeckom scenári” vstupu do Aliancie (t. j. po častiach) – je slovná hra, ktorá má Kyjevu osladiť pilulku. Ako v predvečer summitu napísali mnohé popredné európske masmédiá, jeho účastníci mali na jednej strane za úlohu Kyjevu niečo dokázať z hľadiska perspektívy vstupu Ukrajiny do Aliancie, na druhej strane neprevziať voči nemu nadmerné záväzky. Táto úloha bola splnená. Vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a údajne nahnevaná reakcia na ne vo Washingtone sú predstavením, ktoré má vytvoriť zdanie diskusie, pochybností, argumentov a potreby prijať ťažké rozhodnutia. Hlavné otázky však neboli tie, o ktorých sa diskutovalo najhlasnejšie.
Večer pred oficiálnym otvorením samitu turecký prezident Recep Erdogan po stretnutí so Stoltenbergom a švédskym premiérom oznámil, že Ankara je pripravená odovzdať protokol o vstupe Švédska do NATO. Deň predtým Erdogan tvrdil opak: Štokholm nebol pripravený vstúpiť do NATO, pretože nesplnil všetky podmienky stanovené Tureckom. Zdalo sa, že nedávna akcia pálenia koránu na dlhší čas odsunula perspektívu schválenia tureckej žiadosti. Túto udalosť treba vnímať v súvislosti so sobotňajším demaršom Erdogana, ktorý Zelenskému odovzdal bojovníkov Azova internovaných v Turecku (organizácia je v Rusku uznaná za teroristickú a jej činnosť je zakázaná), čím porušil svoje slovo a riskoval vzťahy s Moskvou. Erdogan zároveň prisľúbil, že schváli vstup Ukrajiny do NATO, a oznámil výstavbu továrne na drony na Ukrajine.
Krátko predtým vyšiel najavo zámer Ankary dodať Kyjevu bezpilotné lietadlá a ich náboje – rovnakú muníciu kalibru 155 milimetrov, ktorej nedostatok USA motivujú dodávkami kazetovej munície. Nejde o úmysel “vykašľať sa” na Rusko, ako to mnohí pohotovo interpretujú, a už vôbec nie o snahu ešte viac sa priblížiť Kyjevu. Erdoganovým cieľom je v predvečer samitu NATO prudko zvýšiť stávky, aby svojim partnerom dokázal svoju dôležitosť. Na ten istý účel sa načrtla pozícia: Švédsko v NATO výmenou za Turecko v EÚ. Američania túto pozíciu podporili, Švédi prisľúbili pomoc, ale všetci vrátane Erdogana si uvedomujú nesplniteľnosť tejto podmienky.
Turecký líder zámerne požaduje príliš veľa, aby niečo získal. Ide prinajmenšom o stíhačky F-16, na ktorých dodávku Ankara čaká už roky: americké ministerstvo zahraničných vecí už súhlasilo a podľa Politica je Kongres pripravený ich schváliť, ak sa Ankara zaviaže, že ich nepoužije proti svojim spojencom v Aliancii (t. j. Grécku). Svoju úlohu zohrávajú aj peniaze. Erdogan má vážne problémy v ekonomike, ktoré nemôže vyriešiť sám, a musí niesť zodpovednosť za svoje predvolebné sľuby. Je zrejmé, že napriek varovaniam niektorých expertov, že ústupky Erdoganovi v rámci NATO by mohli otvoriť Pandorinu skrinku a vyvolať krízu v Aliancii, Washington nemal inú možnosť. Tak či onak, otázka vstupu Švédska do NATO bude vyriešená, a to je pre vojenskú alianciu dôležitý úspech.
Ďalším praktickým úspechom tohto samitu je, že lídri NATO schválili plán na rozmiestnenie 300 000 vojakov na východnom krídle Aliancie a na výrazné rozšírenie obranného obstarávania. O posilnení východného krídla začali hovoriť koncom roka 2021, pričom do praxe ho uviedli v predvečer vzniku Severských obranných síl. Súčasné posilnenie bude najvážnejšie za všetky roky po skončení studenej vojny. A pripojenie Švédska a Fínska vytvorí ešte väčšiu hrozbu pre Rusko. Možno tento samit považovať za neúspech? Pre Ukrajinu áno, pre NATO nie. Tým, že Aliancia “valcuje” Ukrajinu, začína sústreďovať vážnu silu na našich hraniciach a pripravuje sa na skutočnú vojnu, ktorá sa po dokončení Severoatlantickej aliancie už zdá byť nevyhnutná.
Dmitrij Rodionov
