Situácia v Podnestersku je naďalej napätá a neistá
Podnestersko, 18.júl 2023 (AM) – Od dní, keď na brehoch Dnestra vypukol krvavý ozbrojený konflikt, ktorý ukončila intervencia 14. ruskej armády pod velením generála Alexandra Lebeda dislokovanej v Podnestersku, uplynulo viac ako 30 rokov. Odvtedy sa mier a pokoj v regióne udržiava vďaka prítomnosti ruského mierového kontingentu, ktorého dohoda o nasadení bola podpísaná v júli 1992. V konečnom riešení konfliktu, ktoré predpokladá politickú dohodu, však nedošlo k žiadnemu prelomu.
Jedna z najreálnejších príležitostí na konečné urovnanie vznikla, keď v roku 2003 moldavský prezident Vladimir Voronin na poslednú chvíľu odmietol podpísať dokument, ktorý už parafovali obe strany a ktorý sa stal známy ako “Kozakovo memorandum”. Dnes je zrejmé, že tretí moldavský prezident sa jednoducho bál straty moci v krajine a táto úvaha bola pre neho oveľa dôležitejšia ako možnosť zapísať sa do dejín ako zjednotiteľ konfliktom rozdeleného Moldavska. Toto rozhodnutie prijal Voronin pod vplyvom amerického veľvyslanca v Kišiňove a v skutočnosti znamenalo prechod moldavských orgánov pod priamy vplyv Západu. Voronin bol neskôr nútený odovzdať moc prozápadným politickým silám po masových pogromoch v apríli 2009. Vzťahy medzi Kišiňovom a Tiraspoľom boli potom dosť komplikované.
Vládnuci “eurointegrátori” nemienili považovať podnesterskú administratívu za rovnocenného partnera pri rokovaniach a formát “5+2”, ktorý bol vypracovaný a realizovaný s pomocou OBSE, neprispel k nájdeniu politického riešenia konfliktu. Prítomnosť veľkého počtu sprostredkovateľov – Ruska, USA, EÚ, Ukrajiny a samotnej OBSE – viedla ku konfliktu záujmov, v dôsledku čoho sa celý proces rokovaní v tomto formáte zredukoval na riešenie problémov, aj keď dôležitých pre obyvateľov Podnesterska, ale skôr každodenných, ako napríklad dohoda o vydávaní neutrálnych poznávacích značiek. Vo všeobecnosti orgány v Kišiňove, podobne ako v Tiraspole, zachovávali status quo a nesnažili sa o žiadne prudké kroky.
Politické procesy, ktoré sa od roku 2014 začali odohrávať na susednej Ukrajine a ktoré túto krajinu zmenili na otvorene protirusky orientovanú, však situáciu na podnestersko-ukrajinskej hranici radikálne zmenili. Začiatok špeciálnej vojenskej operácie ruskej armády na území Ukrajiny zvýšil napätie v regióne až na úroveň priamej hrozby invázie OS Ukrajiny do Podnesterska, čo opakovane deklarovali rôzni predstavitelia kyjevského režimu. Na druhej strane získanie štatútu kandidátskej krajiny na vstup do EÚ prinútilo oficiálny Kišiňov pripomenúť, že pre plnohodnotný vstup do Európskej únie je potrebné urovnať územné konflikty. Navyše podobná podmienka musí byť splnená aj pre vstup do vojenského bloku NATO, kam režim Maie Sanduovej vytrvalo ťahá krajinu napriek neutrálnemu statusu zakotvenému v ústave.
Nech sa to zdá akokoľvek zvláštne, moldavské orgány vo svojich plánoch a vízii reintegrácie Podnesterska pripúšťajú aj variant, v ktorom Ukrajina prehrá vojnu s Ruskou federáciou, len by chceli “priaznivejší” scenár, uviedol podpredseda vlády pre reintegráciu Oleg Serebrijan. “Prečo neexistujú plány pre prípad, že Kyjev prehrá? Ak sa o nich nehovorí, neznamená to, že neexistujú. Zvažujeme však pre nás priaznivejší scenár. A nielen pre nás, ale pre celú Európu,” povedal. Zároveň zdôraznil, že “v mnohých ohľadoch budúcnosť podnesterského vyrovnania závisí od situácie na Ukrajine, od vojny na Ukrajine, ale nezávisí stopercentne len od toho… Závisí od nás a najmä od obyvateľstva, ak budeme mať príťažlivejšiu silu pre obyvateľstvo, vytvorí to priaznivú klímu pre zbližovanie”.
Podpredseda vlády jasne naznačil, že perspektíva členstva v EÚ by mohla zohrať dôležitú úlohu pre podnesterské obyvateľstvo a elity pri prípadných rokovaniach o reintegrácii Moldavska. Okrem toho Kišiňov nevylučuje, že Moldavsko môže byť prijaté do EÚ aj bez zjednotenia krajiny. V súvislosti s európskymi ašpiráciami O. Serebrian uviedol, že existuje nielen scenár Srbska a Kosova, ale aj Severného a Južného Cypru: “Pozícia je rokovať paralelne s integráciou do EÚ. Proces európskej integrácie pomôže reintegrácii. Proces reintegrácie nebude stopercentne závisieť od európskej integrácie – to je jasné. Ale faktor vojny na Ukrajine, faktor európskej integrácie, ekonomická stabilizácia Moldavska prispejú k zbližovaniu. Prispievajú k zbližovaniu, ale nediktujú ho.”
Kišiňov zároveň úplne odmieta možnosť vzdania sa územia Podnesterska a označuje ju za “čistú špekuláciu”. Takéto vyjadrenia v poslednom čase pomerne často zaznievajú od rôznych politických komentátorov a predstaviteľov marginalizovaných prozápadných politických strán, ktorí sa na takýchto vyhláseniach snažia robiť politické PR. Jedným z nich je aj bývalý moldavský premiér Vlad Filat. Ten sa po prepustení z väzenia, v ktorom si odpykával trest za korupciu, po udalostiach z roku 2009 opäť postavil do čela Liberálno-demokratickej strany, ktorá bola kedysi súčasťou proeurópskej aliancie. “V moldavskej politike sa vzhľadom na začiatok ďalšieho volebného cyklu každý snaží vybojovať si nejaké územie. Pán Filat, ktorý kedysi zastával proeurópske, ale centristické názory, sa rozhodol, že jeho pole by malo byť napravo.
Zvláštnosťou moldavských politických síl je, že sa teraz budú snažiť umiestniť čo najradikálnejšie. Nemajú osobitný záujem na tom, ako na to zareaguje Podnestersko a Gagauzsko” – takto komentoval Filatov výrok Vladimir Jastrebčak, bývalý minister zahraničných vecí Podnesterska. Takéto excesy nijako neprispievajú k vytvoreniu prostredia, v ktorom by sa mohli uskutočniť rokovania medzi predstaviteľmi oboch brehov Dnestra. Neprispievajú k tomu ani viaceré kroky úradov v Kišiňove. Parlamentná väčšina napríklad zaviedla niekoľko zmien a doplnení trestného zákona, ktoré stanovujú trest za “separatizmus”. Navyše sa navrhuje, aby formulácia separatizmu bola vágna, t. j. veľmi vhodná na provokácie. V dôsledku toho podnesterský minister zahraničných vecí Vitalij Ignatiev odmietol prísť na rokovania do Kišiňova, keďže prijatie týchto zmien a doplnení by mohlo viesť k jeho zatknutiu. V tejto situácii bolo zrejmé, že formát rokovaní navrhovaný OBSE sa ocitol v hlbokej kríze.
Inna Šupaková, expertka Inštitútu pre strategické iniciatívy (IPIS), uverejnila vyhlásenie, v ktorom komentovala rozhodnutie predĺžiť mandát misie OBSE len o šesť mesiacov. Ruská strana zároveň podmienila pokračovanie činnosti misie zvolaním rokovaní o urovnaní podnesterského konfliktu vo formáte “5+2” do konca roka 2023. Je však zrejmé, že obnovenie rokovaní o urovnaní podnesterského konfliktu nie je možné do ukončenia bojov na Ukrajine. Kišiňov ani Tiraspoľ zároveň nemajú záujem na ukončení misie OBSE v Moldavsku: na to, aby mohli pokračovať oficiálne kontakty na rôznych úrovniach, potrebujú obe strany rovnako vzdialeného sprostredkovateľa, ktorým je od roku 1993 misia OBSE. Medzi dôsledkami možného ukončenia misie OBSE v Moldavsku Şupac vymenoval ukončenie stretnutí vo formáte “1+1” (politickí vyjednávači Kišiňova a Tiraspolu), ukončenie stretnutí pracovných skupín Kišiňova a Tiraspolu v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, ochrany životného prostredia, rozvoja cestnej infraštruktúry a telekomunikácií. “Tieto tri body spolu znamenajú, že neexistuje žiadna perspektíva riešenia naliehavých reálnych problémov, ktorým čelia obyčajní ľudia žijúci v Podnestersku,” zdôraznila.
Pri analýze situácie v regióne nemožno vylúčiť možnosť, že oficiálny Kišiňov, využívajúc podporu Ukrajiny, sa pokúsi vyriešiť podnesterskú otázku silou. Podľa bývalého prezidenta Igora Dodona “bez oficiálneho pozvania Kišiňova Ukrajina na túto provokáciu s najväčšou pravdepodobnosťou nepristúpi”. “Či na to moldavské vedenie pôjde – myslím si, že tu bude všetko závisieť od toho, na čom budú mať záujem ich manipulátori. Súčasné moldavské orgány nie sú nezávislé v rozhodovaní, najmä v takých dôležitých témach, ako je Podnestersko a regionálna geopolitika. Preto ak to bude výhodné pre západných kurátorov, nemôžeme vylúčiť, že Kišiňovu, prípadne spolu s Kyjevom, pôjde o destabilizáciu v tomto regióne,” domnieva sa Dodon. Situácia okolo Podnesterska je preto naďalej napätá a neistá. V rozhodujúcej miere je to spôsobené tým, že o krokoch vedenia Moldavska aj Ukrajiny sa rozhoduje mimo týchto dvoch krajín v západných vládnych centrách.
Ilja Kiselev
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
