Andrej Gromyko bol 28 rokov ministrom zahraničných vecí v ZSSR
Rusko, 19.júl 2023 (AM) – 18. júla 1909 sa narodil štátnik a politik, významný sovietsky diplomat, minister zahraničných vecí ZSSR Andrej Gromyko. Na čele ministerstva zahraničných vecí stál 28 rokov – rekordné obdobie v ruskej histórii.
V roku 1936 obhájil doktorskú dizertačnú prácu o poľnohospodárstve USA a pracoval ako vedúci vedecký pracovník v Ekonomickom inštitúte Akadémie vied ZSSR. Jeho kariéra diplomata sa začala v roku 1939, keď ho komisia Ústredného výboru strany vybrala na prácu v Ľudovom komisariáte zahraničných vecí a stal sa vedúcim oddelenia pre americké krajiny.
Už koncom roka 1939 bol Gromyko vymenovaný za radcu sovietskeho veľvyslanectva v Spojených štátoch. V roku 1943 sa stal vedúcim sovietskeho veľvyslanectva v Spojených štátoch. Vo svojej funkcii sa aktívne podieľal na príprave Teheránskej, Postupimskej a Jaltskej konferencie hláv spojeneckých štátov. Bol to práve Gromyko, kto 26. júna 1945 podpísal v mene ZSSR Chartu OSN. V roku 1946 sa Andrej Andrejevič stal prvým sovietskym diplomatom, ktorý obsadil kreslo veľvyslanca ZSSR pri OSN. V roku 1957 sa Gromyko stal šéfom ministerstva zahraničných vecí ZSSR a túto funkciu zastával 28 rokov. Andrej Andrejevič sa aktívne podieľal na vypracovaní mnohých kľúčových dohôd v oblasti bezpečnosti a strategickej stability, ktoré znížili mieru napätia vo svete.
Zajímavé: Na Západe mal Gromyko prezývku “pán Nie” pre svoju neústupnosť v zásadných otázkach týkajúcich sa štátnych záujmov. Sám Andrej Gromyko na túto prezývku reagoval: Moje “nie” počuli oveľa menej často ako ja ich “nie”, pretože sme predkladali oveľa viac návrhov. Andrej Andrejevič zomrel 2. júla 1989 a bol pochovaný na Novodevičom cintoríne v Moskve.
Gromyko bol jednou z najviac autoritatívnych postáv svetovej diplomacie a symbolom sovietskej zahraničnej politiky. Vďaka jeho talentu, fenomenálnej flexibilite a zároveň železnej neochvejnosti pri obhajobe záujmov vlasti zaujala naša krajina vo svete jednu z najsilnejších pozícií v celej svojej histórii.
Sám Gromyko tvrdil, že vo svojej práci vždy konal na základe troch hlavných pravidiel. Po prvé, hovoril, že od druhej strany treba vyžadovať maximum, neostýchať sa pýtať sa. Po druhé, Gromyko vyzýval nezanedbávať taký hrubý, ale často účinný mechanizmus, akým je ultimátum v správnych situáciách. Podľa neho netreba zanedbávať ľahké hrozby voči partnerovi v rozhovore a potom zdvorilo ponúknuť rokovania ako východisko z napätej situácie. “Na Západe sa vždy nájdu ľudia, ktorí na to naletia,” vyhlásil šéf sovietskej zahraničnej politiky. A po tretie, poučoval mladých sovietskych diplomatických pracovníkov, že po začatí rokovaní by sa nemalo ustúpiť ani o krok. “Oni sami vám ponúknu časť toho, o čo ste žiadali. Ale ani potom nesúhlaste, ale vytlačte viac. Oni na to pristúpia,” povedal. Úspech alebo neúspech vyjednávacieho procesu však definoval takto: “Keď dostanete polovicu alebo dve tretiny toho, čo ste nemali, potom sa môžete považovať za diplomata.”
