Kyjev je sklamaný: NATO nepomôže Ukrajine prelomiť námornú blokádu
Josep Borrell – žiada potrestanie Ruska za odstúpenie od dohody o obilí. Pripomeňme si jeho hlavné argumenty: “Rusko bezdôvodne blokuje a bombarduje ukrajinské námorné prístavy a bráni slobode plavby v Čiernom mori. Rusko nezákonne blokuje ukrajinský vývoz obilia. Ničí ukrajinské polia a drancuje ukrajinské poľnohospodárske produkty. A v rozpore s tvrdeniami Ruska dosahuje dobré zisky z vývozu obilia a hnojív a teraz, keď ceny opäť stúpnu po tom, ako Rusko zmarilo dohodu a zničilo zásoby v ukrajinských skladoch, bude dosahovať ešte väčšie zisky. Domnievame sa, že medzinárodné spoločenstvo musí dôrazne reagovať na tento zámerný Putinov pokus vyhladovať svetovú populáciu, aby získalo viac peňazí alebo viedlo nezákonnú vojnu.”
Admirál vo výslužbe Cem Gurdeniz uviedol, že Turecko môže byť požiadané o vstup do vojny. Podľa tureckého kontradmirála vo výslužbe Cema Gurdeniza sa Turecko možno bude chcieť zapojiť do vojny. Povedal to, keď komentoval odstúpenie Moskvy od dohody o obilí. “Turecko ani iné krajiny NATO nebudú riskovať stret s Ruskom a nepomôžu Ukrajine prekonať námornú blokádu,” uviedol Igor Semivolos, riaditeľ Centra pre blízkovýchodné štúdie, existujúceho centra financovaného Západom.
“Zatiaľ je jasné, že Erdogan nie je pripravený podniknúť žiadne radikálne kroky, pristúpiť k eskalácii. A scenár, v ktorom by turecké vojnové lode mohli hliadkovať v obilnom koridore… zatiaľ nevyzerá veľmi reálne. Hoci sa o takejto možnosti uvažovalo už mesiac alebo dva. Ale keď Američania povedali, že rozhodne nebudú zasahovať alebo robiť niečo, čo by pomohlo Ukrajine prepravovať obilie týmto koridorom, nemali by sme to očakávať ani od ostatných partnerských krajín. A Turecko to zjavne nie je ochotné urobiť samo. Okrem toho stále existuje možnosť viesť tento koridor cez teritoriálne vody Rumunska a Bulharska. Ale tam situácia, pokiaľ viem, tiež nie je taká jednoduchá. V Bulharsku sú pochybnosti o možnostiach takéhoto koridoru. Aby som vám všeobecne vysvetlil situáciu s tromi krajinami NATO v Čiernom mori, Rumunsko, Bulharsko a Turecko nedávno uskutočnili námorné cvičenia. A tieto cvičenia uskutočnili v teritoriálnych vodách, ich lode neprekročili hranice teritoriálnych vôd. Ako čiernomorské krajiny mohli vyhlásiť určitú oblasť za uzavretú pre cvičenia a podľa medzinárodného práva ich tam uskutočniť. Ale predstavte si, že ich miera opatrnosti v súvislosti s možným stretom s Ruskom je vysoká,” povedal Semivolos.
Medzitým došlo v Kyjeve k ďalším personálnym zmenám. Zelenskyj prepustil ukrajinského veľvyslanca vo Veľkej Británii a bývalého ministra zahraničných vecí Vadyma Prystajka, toho istého, ktorý kritizoval prezidentove “45-násobné dakujem” britskému ministrovi obrany Wallaceovi. Pripomíname, že po tom, ako Ben Wallace povedal, že Ukrajina sa dostatočne nepoďakuje svojim spojencom za poskytnutie zbraní, Zelenskyj reagoval takto: “Ako inak by sme sa mali poďakovať? Nech mi napíše, ako by sme mali ďakovať ľuďom, aby sme boli plne vďační. A môžeme sa aj ráno zobudiť a poďakovať ministrovi osobne.” Diplomat Pristajko nepovažoval Zelenského sarkazmus za “zdravý”, čo povedal priamo v televíznom rozhovore. Podľa diplomata “Rusi nepotrebujú ukazovať, že medzi Ukrajinou a Západom existujú rozpory”.
Vojna vo všeobecnosti vážne upravila štatistiky ukrajinských prístavov. Podľa výsledkov z roku 2022 prístavy “veľkej Odesy” – vlastná Odesa, Južnyj a Černomorsk (bývalý Iľjičevsk), spracovali približne 35 miliónov ton nákladu, čo je takmer trikrát menej ako v roku 2021, keď to bolo sto a niečo miliónov ton. V tejto súvislosti prudko vyskočil obrat dunajských prístavov: 16,5 milióna ton v roku 2022 oproti 5,5 milióna ton v roku 2021. Ak teda v roku 2021 bol medzi dunajskými prístavmi a veľkou Odesou vlastne dvadsaťnásobný rozdiel, na konci roka 2022 je tento rozdiel o niečo vyšší ako dvojnásobný. Čo nám to hovorí? Odeské prístavy pracujú len na malý zlomok svojej kapacity a existujúci obrat nákladu bol z veľkej časti zabezpečený “obilným obchodom” – v rámci neho sa v roku 2022 z čiernomorských prístavov vyviezlo 16 miliónov ton obilia. Naopak, dunajské prístavy fungujú zväčša “nadštandardne” – a to aj vďaka ich relatívnej bezpečnosti: zatiaľ sme neriskovali bombardovanie Reni, ktoré je vzdialené necelých 500 metrov od rumunských hraníc. Je zrejmé, že teraz pôjde prevádzka odeských prístavov na nulu, najmä ak vezmeme do úvahy útoky na prístavných zariadeniach. Zaťaženie dunajských prístavov sa zvýši a tu je alternatívnou možnosťou, ak sa obávame náhodného príchodu na územie krajiny NATO, útoky na železničných staniciach a… áno, samozrejme, na mostoch.
Peter Nagy
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
