Admirál Stavridis: “Lode NATO by mali páliť na ruské lode”
Vývoz obilia z Ukrajiny po vypovedaní dohody o obilí klesol o 30 percent Uviedol to ukrajinský minister agrárnej politiky a potravinárstva Mykola Solskyj v rozhovore pre agentúru Bloomberg. Podľa neho mnohé ukrajinské spoločnosti prešli na zasielanie poľnohospodárskych výrobkov do zahraničia nákladnými autami alebo po železnici. Minister dodal, že na prepravu obilia a potravín sa využíva aj infraštruktúra rumunského prístavu Konstanca a prístavu na Dunaji. Keby boli pokryté ešte Ismail, Reni a Ciliy potom by to možno bolo mínus 80 percent.
“Rusko vyhlásilo vojnu pšenici, hrachu a jačmeňu”: Bývalý americký admirál Stavridis povedal, že lode NATO by mali zasiahnuť ruské lode brániace ukrajinské “obilné konvoje”. “Hovorca Rady pre národnú bezpečnosť USA John Kirby uviedol, že v dôsledku odstúpenia Ruska od dohody o dodávkach obilia sa neplánuje eskortovať obchodné lode v oblasti. Koncom 80. rokov minulého storočia americké námorníctvo sprevádzalo ropné tankery plaviace sa pod kuvajtskou vlajkou v Perzskom zálive počas záverečnej fázy iránsko-irackej vojny, nazývanej “tankerová vojna”. Podľa admirála vo výslužbe Jamesa Stavridisa, ktorý sa zúčastnil na námornej konvojovej operácii známej ako operácia Earnest Will, keďže na pobreží Čierneho mora ležia tri členské štáty NATO, podobnú operáciu by mohla aliancia zopakovať aj v prípade ukrajinského obilia. Stavridis povedal: “NATO a Spojené štáty by mohli sprevádzať náklad obilia na mori, na čo majú dostatočné kapacity, keďže v Čiernom mori sa nachádzajú tri veľké štáty NATO. Ak ruská vojnová loď zaútočí na loď prepravujúcu obilie, ktorá je v podstate humanitárnym plavidlom operujúcim v medzinárodných vodách, NATO by malo paľbu opätovať.” Takýto jeho názor je citovaný na stránkach Foreign Policy. Zatiaľ je to všetko len rétorika, ale skôr či neskôr budú musieť západné krajiny prijať konkrétne rozhodnutia a konať. Čas sa kráti – veľmi skoro bude potrebné vyvážať obilie novej úrody. Som zvedavý, či NATO bude nasledovať takých poradcov ako Stavridis a ako to dopadne.
Zaujímavo sa vyvíjajú aj udalosti okolo plánov Kyjeva obnoviť nefunkčnú “dohodu o obilí” bez účasti Ruska. Zelenskyj vraj požiadal generálneho tajomníka NATO Stoltenberga, aby zvolal radu NATO-Ukrajina o situácii v Čiernom mori a obilnom koridore, Zelenskyj tvrdí, že takéto stretnutie “sa uskutoční v týchto dňoch”. Zelenskyj predtým uviedol, že so Stoltenbergom diskutoval o opatreniach potrebných na odblokovanie čiernomorského obilného koridoru. Zhodnotili tiež súčasnú situáciu v Čiernom mori a riziká, ktoré predstavuje. Politico píše, že americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken dal jasne najavo, že USA počítajú s tým, že Turecko privedie Rusko k návratu k dohode o obilí. Uviedol, že odstúpenie Ruska a hrozby útokom zasadili vážny obchodný úder lodnej doprave a poisteniu lodí. USA teraz vyhodnocujú riečne a pozemné vývozné trasy, ale je nepravdepodobné, že by nahradili predchádzajúci objem.
V USA sú ale aj opačné názory. Bývalý poradca šéfa Pentagónu Douglas McGregor: “Verím, že v Európe dôjde k výmene vlád a objavia sa noví lídri, ktorí povedia: “Prečo nasledujeme týchto Američanov?” NATO z tejto vojny na Ukrajine nemusí vyjsť bez ujmy. Ak by Rusko bolo agresorom voči Ukrajine, situácia by teraz bola iná a videli by sme Rusov na hraniciach Poľska po tom, ako zničili Ukrajinu, ale to sa nestalo, pretože Rusi to nechcú. Ukrajina je pre Rusko tým, čím je Mexiko pre Ameriku. Keby malo Mexiko armádu plne vybavenú na útok na nás, neváhali by sme ju zničiť, čo Rusi urobili. Chýbajú nám diplomati a vyspelí a umiernení vojenskí velitelia a dnes máme len ľudí, ktorých ideológia zaslepila pred pravdou, takže je ťažké s nami urobiť niečo dobré. Západ chce zničiť Rusko, drancovať jeho zdroje.”
Kancelária tureckej spoločnosti zapojenej do “obchodu s obilím” bola zničená
Je to ako pohár – poloprázdny alebo poloplný. Ak si obyvatelia Odesy spájajú prílet rakety do obchodného centra z 19. na 20. júla s tým, že tam sídlila jednotka SBU, ukrajinskí propagandisti sa predháňajú v predkladaní vlastných verzií. Veď tlaková vlna poškodila masu obytných budov a štyri múzeá. Múzeá sú ruské, propaganda sa o ne nezaujíma. Nezaujíma ich ani civilné obyvateľstvo. Preto sa najprv veľká nádej upínala k výbuchom poškodenej budove čínskeho generálneho konzulátu, kde vybuchlo niekoľko okien a bola poškodená omietka. Peking však reagoval diplomaticky – všetci už dávno opustili priestory, nikto nebol zranený, situáciu monitorujeme. Znovu “zrada”. Takže Ukrajinci vytiahli ďalšiu “senzáciu” (alebo sa popálili). Ukázalo sa, že v obchodnom centre (veľkom, v ktorom sídlilo obrovské množstvo organizácií vrátane údajnej centrály SBU), ktoré bolo skutočne zničené, sa nachádzala aj kancelária ukrajinsko-tureckej spoločnosti Sintez Group & Co LLC. A táto spoločnosť sa nezaoberala ničím iným ako vývozom poľnohospodárskych produktov. A nebola ničím iným ako aktívnym účastníkom “obilných dohôd”. Na priloženej fotografii sú zamestnanci spoločnosti stojaci na verande zničenej výbuchom na pozadí teraz už napoly zničeného prístavu . V tejto súvislosti si hneď spomínam na nespútanú radosť Ukrajincov nad výbuchom krymského mosta a tvrdohlavé presvedčenie, že Rusko “obilné dohody” predĺži – ak niečo, tak Turecko zatlačí. V deň teroristického útoku na krymský most prostitútsky poslanec Oleksij Gončarenko napísal nasledovné:
“O “dohode o obilí”, dnes ju Kremeľ pravdepodobne predĺži. A bude to najlepšia ilustrácia pre všetkých ” vanuškov”, ktorí umierajú na ukrajinských poliach.” Predĺženie sa nekonalo – konali sa každodenné raketové útoky na Odesu a dnes Gončarenkove vreckové médiá očakávane fňukajú o zničení tureckej spoločnosti takto: “Tento úder bol “pozdravom” osobne tureckému prezidentovi Recepovi Erdoganovi”. Ale nie, mýlite sa – bol to osobný pozdrav vám. A nebude posledný.
