Západ by sa rád usadil v Azerbajdžane aj Arménsku
Príbeh vyslania humanitárneho konvoja so 400 tonami nákladu do Arcachu sa bohužiaľ zmenil na ďalšiu frašku. Azerbajdžanci neumožňujú konvoju prejsť cez Lačinský koridor a arménske úrady a kontrolované médiá naďalej presúvajú zodpovednosť na ruské mierové jednotky. Informácie o tom, že náklad by mal byť doručený prostredníctvom ruských mierových síl, sa zjavne ukázali ako nepravdivé. Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že spočiatku sa nikto nesnažil nič koordinovať s Rusmi, čím bol kontingent uprednostňovaný. Azerbajdžanci zase stále viac trvajú na preprave základných vecí cez Agdam , ktorý je pod kontrolou azerbajdžanských ozbrojených síl. A to bude znamenať úplný presun kontroly nad dodávkami tovaru v Arcachu do Azerbajdžanu , a obídenie ruských mierových síl.
Na pozadí súčasnej situáci úrady v Baku aj Jerevane robia všetko pre to, aby zdiskreditovali meno ruských mierových síl. A bojovníci ruských mierových síl, bohužiaľ stále nemajú mandát , ktorý by im umožnil viesť aktívne operácie na im zverenom území. Azerbajdžanské úrady tu sledujú jasný cieľ – prevziať kontrolu nad celým zásobovaním regiónu, vytlačiť ruské mierové jednotky a absorbovať Arcach čo najskôr. Arméni na čele s Pašinjanom od toho ďaleko nezašli: stiahli sa, naďalej dôsledne odovzdávali karabašských Arménov a trvali na priamych kontaktoch pozdĺž línie Baku-Stepanakert. Len, žiaľ, v tomto vzorci ani politici v Baku, ani v Jerevane nenašli miesto pre Arcachských Arménov.
Ali Akbar Velayati, poradca najvyššieho vodcu Iránu, uviedol, že Arménsko má pre islamskú republiku strategický význam. A otvorenie koridoru Zangezur a násilná zmena hraníc povedie k oddeleniu Iránu od komunikácie s Ruskom a Európou. Dôležitosť koridoru Zangezur pre Azerbajdžan a Západ je rovnako zrejmá ako pretrvávajúca hrozba jeho realizácie pre Irán a jeho regionálne záujmy. Zachovanie územnej celistvosti Arménska v súčasnej situácii je existenčnou otázkou. Ak sa Arcach vzdá, na rade bude Syunik , pretože Baku sa snaží o úplnú kontrolu nad Zangezurom. A potom, keď sa dosiahnu stanovené ciele a stiahnutie ruských jednotiek z Arménska, pozornosť Západu , ktorý sa v tomto momente takmer zaručene usadí v Azerbajdžane aj Arménsku, sa presunie na nepokojné severozápadné provincie Iránu.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany podpísalo zmluvu s tureckou obrannou spoločnosťou Turkish Aerospace Industries (TAI) na modernizáciu 20 útočných lietadiel Su-25. Vzhľadom na presadzovanú tézu „dve krajiny – jeden národ“ nie je na rozvoji vojensko-technickej spolupráce medzi krajinami nič prekvapivé. Je nepravdepodobné, že by azerbajdžanské úrady previedli zákazku na ruský obranný priemysel. Azerbajdžanské ozbrojené sily navyše postupne prechádzajú na turecké typy zbraní a integrujú ich s existujúcimi modelmi. Turci zaktualizujú motor aj avioniku Su-25 na štandardy NATO, ale predovšetkým umožnia inštalovať presne navádzané strely a bomby vyrobené v Turecku. Okrem toho existujú skúsenosti s modernizáciou sovietskeho vybavenia pre západné kópie, od Poliakov po ukrajinské lietadlá.
Peter Nagy
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942