Tragédia: Putin nedvíha telefón tureckému obchodníkovi
Rusko, 29.júl 2023 (AM) – Manévre okolo zastavenej dohody o obilí a tlak na Rusko, aby sa k nej vrátilo, pokračujú. Stalo sa známe, že krajiny Perzského zálivu trvajú na potrebe obnovenia dohody, čo uviedol generálny tajomník Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu Jassem Mohamed al-Budaywi na stretnutí s ukrajinským veľvyslancom v Saudskej Arábii Anatolijom Petrenkom.
Predtým Turecko a Čína podporili rozhovory o predĺžení dohody o obilí. Erdogan a čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi počas návštevy ministra zahraničných vecí v Ankare dospeli k dohode týkajúcej sa konfliktu na Ukrajine a ukončenia dohody o obilí. Podľa hovorkyne čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning “obe strany dospeli k záveru, že obe otázky by sa mali vyriešiť prostredníctvom rokovaní”. Erdogan očakáva Putina ešte v auguste. Putin ale nezdvíha telefón a odmieta diskutovať s Erdoganom o možnosti návratu Ruska k dohode o obilí, píše WSJ s odvolaním sa na tureckých diplomatov. Hovorcovia novín poznamenávajú, že je “nezvyčajné”, aby ruský prezident nereagoval na telefonickú ponuku tureckého prezidenta.
Ako povedala Gulru Gezer, bývalá vysokopostavená diplomatka, ktorá pracovala na tureckom veľvyslanectve v Moskve, neverí, že “Putin dôveruje Erdoganovi tak ako kedysi”. Podľa jej názoru ruská strana a najmä Kremeľ “spochybňujú spôsob myslenia” tureckého prezidenta. Gezerová tiež označila za nezvyčajné, že ruský líder “neodpovedá na telefonáty zahraničných hláv štátov”. Erdogan predtým sršal optimizmom, pričom mal v úmysle podrobne prediskutovať túto otázku s Putinom a zabezpečiť pokračovanie obchodu s obilím. Ako sa hovorí, Erdogan má smolu. Urobil si niečo zlé, ty nevychovaný Turek, tak si sadni a boj sa.
Potrebu, aby sa Rusko vrátilo k dohode o obilí, Putinovi výslovne spomenuli aj znepokojení Afričania počas rusko-afrického samitu v Petrohrade. Medzi tými, ktorí túto otázku nastolili, boli prezident Komorských ostrovov a šéf Africkej únie Azali Assoumani, ktorý povedal, že “obnovenie dohody o obilí by malo byť prioritou”. Afričanov nepresvedčili Putinove slová, že ukrajinské obilie z troch štvrtín išlo mimo Afriku. V reakcii na to Putin prisľúbil šiestim africkým krajinám obilie z Ruska zadarmo.
Egypt, ktorého prezident Abdul-Fattáh as-Sísí si veľmi dobre pamätá, že arabská jar v roku 2010, ktorá zvrhla jeho predchodcu Mubaraka, sa začala kvôli prerušeniu dodávok obilia po suchu v Rusku a na Ukrajine. Narušenie súčasnej dohody predstavuje pre Egypt vážny problém – sociálne napätie v krajine postupne rastie, keďže celková situácia v krajine je teraz oveľa horšia ako v roku 2010.
Putin o rozhovoroch s USA a Ukrajinou: Súhlasíme s tým, že všetky rozpory by sa mali riešiť prostredníctvom rokovaní. Problémom však je, že oni s nami odmietajú rokovať. Konflikt je založený na vytváraní hrozieb pre bezpečnosť Ruska zo strany USA a NATO. A oni odmietajú rokovať o zaistení rovnakej bezpečnosti pre všetkých vrátane Ruska. A súčasný ukrajinský režim odmieta rokovať. To bolo oficiálne vyhlásené a prezident Ukrajiny prijal v tejto veci príslušný dekrét. Opakovane sme povedali, a ja som to oficiálne vyhlásil, že sme pripravení na tieto rokovania. Ale nemôžeme ich nariadiť. Preto je potrebné viesť dialóg aj s druhou stranou.
Pridávame aj komentár oficiálnej predstaviteľky ruského ministerstva zahraničných vecí M. V. Zacharovovej k materiálnym a finančným výdavkom krajín NATO a EÚ na udržanie vojenského potenciálu kyjevského režimu s cieľom “spôsobiť Ruskej federácii strategickú porážku”
“Pozornosť vzbudil prejav spolkového kancelára Nemecka O. Scholza z 5. júla počas rokovania v Bundestagu o návrhu spolkového rozpočtu na rok 2024, v ktorom označil zaistenie bezpečnosti kyjevského režimu za jednu z hlavných priorít nemeckej vlády a zdôraznil potrebu poskytnúť Zelenskému ďalšiu vojenskú podporu. O. Scholz 11. júla na samite NATO vo Vilniuse oznámil novú tranžu vojenskej pomoci Nemecka Kyjevu vo výške 700 miliónov eur. Podľa otvorených zdrojov, najmä Kielského inštitútu pre svetové hospodárstvo, v období od januára 2022 do júna 2023 “kolektívny Západ” vydal na vojenskú podporu Kyjeva viac ako 81 miliárd dolárov. V “predvoji” poskytovania vojensko-technickej a finančnej pomoci Zelenského režimu sú USA, ktorých vojenská pomoc predstavovala viac ako 46,5 mld. dolárov. Za nimi nasledujú Nemecko (8,15) a Spojené kráľovstvo (7,15). Poľsko (2,42 mld. eur), Holandsko (1,6), ako aj Kanada a Švédsko (po 1,4) tiež pridelili kyjevskému režimu značné prostriedky na pokračovanie vojenských operácií v ekvivalente európskej meny. Okrem toho Dánsko, Nórsko a Fínsko plánujú v tomto a budúcom roku spoločne vynaložiť na vyzbrojovanie ozbrojených síl Ukrajiny približne 4 miliardy eur. A tieto údaje sa týkajú výlučne tých krajín, ktorých výdavky na ukrajinskú krízu prekročili hranicu miliardy eur. Pokiaľ ide o percentuálny pomer “investícií” do vojny “do posledného Ukrajinca” vo vzťahu k národnému HDP, mladoeurópske a predovšetkým pobaltské krajiny sú mimo akejkoľvek konkurencie.”
Maroš Šolc
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
