Kapitál využíva všetky formy ľudskej existencie ako parazit
Slovensko, 29.júl 2023 (AM) – Mnohí ľudia nechápu, čo sú peniaze. A čo je to zlato a menové rezervy. Všetci si myslia, že sú to špeciálne, univerzálne cenné veci. V skutočnosti sú to však abstrakcie. Peniaze ako také neexistujú a zlato a menové rezervy tiež nie. Sú to sľuby jedných ľudí iným a je veľmi ťažké určiť, kto komu dlhuje, vzhľadom na nejasnosť svetového finančného systému. Bankári a podnikatelia radi hovoria: “dajme niekomu peniaze alebo si od niekoho peniaze zoberme”. Dávať a brať peniaze je pritom jedno a to isté. Pretože neexistujú, nemajú bytie. O tom je nádherné dielo Georga Simmela “Filozofia peňazí”. Peniaze sú niečo ako móda, náhodné a osudové zároveň. Nie je náhoda, že ten istý Simmel napísal Filozofiu módy.
Každý suverénny subjekt (nebudem hovoriť štát, pretože nie každý štát môže byť v našich podmienkach suverénny) môže vyhlásiť toľko peňazí, koľko chce. Menové rezervy nikdy nikam zo štátu neodišli vo forme zlatých prútov, tovaru alebo vecí. To len vláda podpísala papiere, v ktorých sľúbila, že prijme do obehu iné papiere výmenou za ďalšie papiere, zdôvodnené opäť nejakými papiermi. Celá súčasná svetová ekonomika je bublina a prázdnota. Je to finančný nihilizmus. Móda.
Preto šťastie nie je v peniazoch. Je v slobode duše. Duša je schopná zhromaždiť svojho ducha a poprieť peniaze – ako náboženskú dogmu. To je mamon. Peniaze sú moderné pseudonáboženstvo, modla, halucinácia. Tradičné náboženstvá sú založené na transakciách milosti. Prijaté požehnanie sa. Mince kedysi tlačili kňazi ako stelesnenie tejto substancie milosti. Satanizmus New Age začal vydávať fiktívne peniaze – duté, založené na svojvôli nejakého medzinárodného svinstva, napríklad Rothschildovcov. Ide o planetárnu hypnózu, ktorú je ľahké rozptýliť. Stačí, ak majiteľom peňazí napľujete do tváre. A vydať vlastné – skutočné peniaze. Sväté zlaté. Ako štandard požehnania.
Peniaze nemajú bytie v kresťanskom, ľudskom zmysle, ale sú nositeľom nejakého antibytia. Peniaze sú pokusom hmoty (ktorá sama osebe nie je ničím a stáva sa skutočnou vo forme vecí až po pôsobení mysle, ducha) stať sa nezávislou a skutočnou. Vkladaním úsilia do rozmnožovania peňazí ako takých neusporadúvame svet okolo seba, ale pomáhame kapitálu usporiadať svet tak, ako chce. Ak si na chvíľu predstavíme, že kapitál je niečo ako osobnosť s vlastnými cieľmi a túžbami (podobne ako subjekt), a pozrieme sa na svet jeho očami, je zrejmé, že slúži len sám sebe a robí to celkom účinne. Platí to pre psychiku jeho “majiteľov”, pre spoločenské vzťahy, pre politiku a dejiny. Kapitál využíva všetky formy ľudskej existencie ako parazit, až kým z hostiteľa nezostane vyschnutá mŕtvola. Kapitál zničil spoločnosť (zánik vo vyspelých krajinách), kultúru (popkultúra), civilizácie (kolonializmus). Nikto nechce byť bohatý, každý chce byť šťastný. A šťastie je “vedľajší produkt” existencie.
