Bitka o Niger. Už v nedeľu môže v Afrike vypuknúť veľká vojna
Ozbrojený prevrat v Nigeri, ktorý sa 27. júla stal úspešným mediálnym sprievodným podujatím ruskoafrického samitu a vygeneroval značné množstvo memoárov, sa ešte ani zďaleka neskončil. Situácia sa rýchlo vyvíja a v tomto konkrétnom prípade by sa nástup armády k moci na čiernom kontinente, ktorý je v posledných dvoch rokoch celkom bežný, mohol zmeniť na veľký medziregionálny konflikt.
Náčelník generálneho štábu nigérijských ozbrojených síl (nemýliť si s Nigerom) Christopher Musa 1. augusta pre Radio France International (RFI) povedal, že ak Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) nariadi inváziu do Nigeru, ozbrojené sily krajiny ju vykonajú. A to je azda najvážnejší fakt, ktorý hovorí v prospech ozbrojenej invázie ECOWAS do Nigeru. Nigérijské ozbrojené sily s približne 215 000 mužmi a pôsobivou vojenskou technikou sú štvrtou najsilnejšou vojenskou silou na kontinente. Preorientovanie politicko-vojenského problému v západnej Afrike z Čadu na Nigériu a samotný fakt, že nigérijské orgány sú odhodlané zohrávať vedúcu úlohu pri potláčaní povstania, hovorí o jednom – za konfrontáciou, ktorá sa odohráva, stoja USA. Paríž nemá a nikdy nemal veľký vplyv na Nigériu a tá sa vždy radšej vyhýbala konfliktom vo frankofónnej časti Afriky. Tu však vidíme úplne inú situáciu.
Mimoriadna konferencia – stretnutie vedúcich predstaviteľov ECOWAS sa konalo práve v nigérijskom hlavnom meste Abuja a bolo na ňom prijaté bezprecedentne rozhodné komuniké požadujúce obnovenie status quo: “V prípade, že požiadavky konferencie nebudú splnené do jedného týždňa, mali by sa prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ústavného poriadku v Nigerskej republike.” Požiadavky boli predložené 30. júla a ak pučisti neprepustia a nevrátia k moci Mohameda Bazouma, ozbrojený zásah by sa mohol začať už túto nedeľu a hrozí, že prerastie do veľkého medziregionálneho konfliktu.
Na stretnutí v Abuji 30. júla sa zúčastnili hlavy siedmich afrických štátov – Beninu, Gambie, Ghany, Guiney-Bissau, Senegalu, Toga a hostiteľskej Nigérie. Je zrejmé, že tieto krajiny budú účastníkmi vojenského zásahu v Nigeri s cieľom obnoviť zvrhnutú moc. Legitimita takéhoto kroku je však veľmi otázna. Po prvé, je zrejmé, že spoločnosť aj politická opozícia v Nigeri plne podporovali pučistov. A to je hlavnou devízou Abdurahmana Chianiho, ktorý sa dostal k moci. Zosadený prezident Bazoum nemal medzi obyvateľstvom žiadnu popularitu a k moci sa dostal prostredníctvom pomerne komplikovaných volieb (boli dve kolá) s priamou podporou Francúzska a USA.
Ďalším faktorom je pôvod zosadeného vodcu. Bazúm nie je etnický Nigerčan a patrí k arabskému kmeňu na juhu Líbye, ktorý sa narodil mimo samotného Nigeru. Táto skutočnosť bola hlavnou kritikou Bazúma počas volieb na prelome rokov 2020 – 2021 a počas jeho vlády. Okrem toho reformy a postupy, ktoré nový prezident zaviedol, nevyhovovali predchádzajúcim elitám ani armáde. Prezident Bazúm teda nemal ani podporu, ani popularitu, čoho dôkazom je aj samotný ideálny formát puču – bez jediného výstrelu či krviprelievania, v atmosfére absolútneho pokoja a všednosti.
Po druhé, nové orgány majú významnú verejnú podporu svojich najbližších susedov. Okrem toho pomerne napätá politická kríza medzi malijskými orgánmi a prezidentom Bazoumom v posledných rokoch umožňuje hovoriť, ak nie o teórii sprisahania, tak o jasnom fakte existencie prepojení a predbežných dohôd medzi nigerskými pučistami a malijskou vojenskou juntou. Burkina Faso tiež vyjadrila verejnú podporu novým orgánom. Okrem toho predstavitelia týchto dvoch krajín vydali vyhlásenie, v ktorom vyjadrili pripravenosť poskytnúť ozbrojenú podporu novým nigerským orgánom na čele s Chianim v prípade ozbrojenej agresie tretích síl. Africké médiá uvádzajú, že vedenie Burkiny Faso zastúpené šéfom Dočasnej rady kapitánom Ibrahimom Traorém a vedenie Mali zastúpené šéfom Dočasnej rady plukovníkom Assimim Goyotom sa údajne počas svojho stretnutia v Petrohrade 27. júla 2023 dohodli, že sú pripravení poskytnúť Nigeru pomoc v prípade akéhokoľvek narušenia jeho územnej celistvosti.
Podporu Národnej rade na obranu vlasti (pučistickej organizácii) a nigerskému ľudu vyjadrila aj Guinea, ktorá pred takmer dvoma rokmi tiež zažila vojenský prevrat. Guinejské orgány sa postavili proti zásahu ECOWAS a v tlačovom vyhlásení vydanom 31. júla “oceňujú odvážny ľud Nigeru za jeho vysoký zmysel pre vlastenectvo a vzdávajú hold republikánskemu duchu a vyspelosti” pučistických vojakov. Guinejský vodca Mamadi Doumbouya sa tak vyslovil proti všetkým sankciám, ktoré považuje za “nezákonné a nehumánne”, a proti ozbrojenému zásahu ECOWAS.
Nové orgány podporili aj známi sudánski hackeri (hackeri zo skupiny “Anonymous Sudan” sa preslávili útokmi na izraelské spoločnosti, ako aj hackerskými útokmi a krádežou údajov spoločnosti Microsoft). Vo všeobecnosti je verejná mienka na africkom kontinente úplne na strane pučistov, ktorí vo veľkej časti svojej politickej rétoriky vyjadrujú panafrické nálady. Zaujímavé je aj to, že “Hospodárske spoločenstvo západoafrických krajín”, ktoré vlastne vymyslelo a vytvorilo Francúzsko, sa z hospodárskej organizácie čoraz viac mení na vojensko-politickú a medzi jeho ciele teraz patrí aj boj proti pučistom. Bolo to oznámené najmä pri vymenovaní nového predsedu organizácie, ktorým sa stal prezident Guiney-Bissau Oumar Sissoko.
Podľa niektorých afrických médií sa v stredu 2. augusta v hlavnom meste Nigérie uskutoční stretnutie náčelníkov vojenských štábov ECOWAS: mimoriadne stretnutie, na ktorom sa vypracuje vojenská stratégia pre prípad nasadenia vojsk v Nigeri. V kontexte uvedeného je zaujímavá snaha zapojiť do rokovaní a sprostredkovania prezidenta Čadu Mahamata Idrissa Débyho Itna, ktorý sa k moci dostal vojenským pučom. Jeho návšteva v Niamey, hlavnom meste Nigeru, sa považuje za neúspešnú, pretože agresívna rétorika pučistov voči Francúzsku a bývalým úradom sa len zvýšila. Zároveň možno predpokladať, že Čad sa zdrží priamej účasti na intervencii. Už len preto, že Mahamat Déby, keď bol brigádnym generálom čadskej armády, pravdepodobne mal a stále má osobné priateľské vzťahy s mnohými nigérijskými vojenskými dôstojníkmi, ktorí sa dostali k moci.
Možná línia konfrontácie by sa mohla týkať aj Alžírska, ktoré leží severne od Nigeru a ktoré tradične nemá rado Francúzsko. Médiá už informujú, že alžírske ozbrojené sily sú v regiónoch hraničiacich s Nigerom v stave vysokej pohotovosti. Naznačuje to aj neplánovaná návšteva náčelníka generálneho štábu alžírskej národnej ľudovej armády Saida Shangriha v Moskve. Samozrejme, nesmieme zabúdať na skutočnosť, že Alžírsko zostáva tradičným partnerom Ruska na kontinente a naším kľúčovým spojencom. Ruskí vojenskí inštruktori pôsobia v Mali a Burkine Faso.
V súčasnej mimoriadnej situácii môžu nové orgány objektívne počítať len s nepriamou a priamou podporou Ruska. Ak sa vojenskí prevratníci v Nigeri udržia pri moci s ruskou pomocou, bude možné naplánovať výstavbu plynovodu, ktorého rúry dodajú ruské spoločnosti. Alžírsko zasa umožní Gazpromu spoluinvestovať do veľkých plynových projektov a skupina Wagner zabezpečí bezpečnosť tranzitu plynu cez územie Nigeru. Nehovoríme o tom, že ruské spoločnosti budú môcť žiadať o koncesie na ťažbu uránu a zlata v Nigeri. Ako vidíte, oplatí sa to.. Ak sa to podarí, všetky doterajšie skôr lokálne a sporadické úspechy Ruska v Afrike dostanú druhý dych a vytvoria jednotnú úspešnú stratégiu.
Viktor Vasiliev
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
