Niger: vojenský prevrat môže zmeniť pomer síl v Saheli
Niger, 6.august 2023 (AM) – Skupina dôstojníkov ozbrojených síl afrického štátu Niger pod vedením plukovníka Amadoua Amdramana oznámila 26. júla večer zosadenie prezidenta Mohameda Bazzouma, uzavretie hraníc, pozastavenie platnosti ústavy a rozpustenie úradov. O dva dni neskôr, 28. júla, vyšlo najavo, že pučisti vytvorili “Národnú radu pre záchranu vlasti”, na čele ktorej stojí veliteľ prezidentskej stráže generál Abdurahman Chiani, ktorého muži naďalej zadržiavajú prezidenta v jeho vlastnej rezidencii.
Samotný Bazzoum, známy svojimi blízkymi vzťahmi s Francúzskom a Spojenými štátmi, ktorý pred šiestimi mesiacmi hostil štátneho tajomníka Blinkena v Niamey (hlavnom meste Nigeru), odmieta dobrovoľne odísť. Vzbúrená armáda zasa svoje konanie odôvodňuje “zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou”, čo je ťažko napadnuteľné. Práve Bazzúmov prozápadný režim zostal po svojom zvolení v apríli 2021 kľúčovým partnerom západných krajín v tzv. regionálnom “boji proti terorizmu”. Po páde prozápadných režimov v susednom Mali a Burkine Faso minulí a súčasní kolonizátori upreli na Niger ešte pozornejšie a nervóznejšie oči. Práve tam boli z Mali presunuté francúzske špeciálne jednotky (1 200 osôb), ktoré boli podľa oficiálnej verzie vyslané do Mali v roku 2013, aby chránili hlavné mesto tejto krajiny, mesto Bamako, pred “islamskými extrémistami”.
Treba poznamenať, že podobne ako Ruskom zakázaný “ISIS” na Blízkom východe, aj ozbrojené skupiny v Saheli, ktoré neuznávajú formálne hranice a vyznačujú sa extrémnou brutalitou, ako napríklad Jama’a Nusrat ul Islam wa al-Muslimin, sú prirodzeným výtvorom francúzskej koloniálnej politiky. Prerušenie vzťahov s vojenskými režimami v Mali a Burkine Faso spôsobilo, že Niger sa spolu so (zatiaľ?) susedným Čadom stal centrom západného vplyvu a prítomnosti v regióne, ktorý je dôležitý aj z hľadiska zásobovania francúzskej jadrovej energetiky uránovými surovinami (35 – 40 % dopytu pokrývajú uránové bane v regióne Arlit, ktoré už viac ako polstoročie rozvíja spoločnosť Orano).
V Niamey je umiestnených 800 vojakov AFRICOM, ktorí pomáhajú pri výcviku miestnych milícií, ako aj malé kontingenty z Nemecka a Talianska. Súčasný vojenský prevrat nie je zďaleka prvým v regióne (od roku 2020 je siedmym v západnej Afrike ), ani pre samotný Niger. Od získania nezávislosti v roku 1960 krajina zažila nie menej ako štyri takéto excesy, pričom predchádzajúci bol tiež namierený proti Bazzoumovi po jeho zvolení v roku 2021, ale vojenskí povstalci neuspeli. Tento “demokratický vodca”, ktorý sa spoliehal na podporu Západu, od začiatku svojho prezidentovania čelil viacerým problémom, ktoré zhoršili jeho vzťahy s vojenskou špičkou.
Ako už bolo uvedené, v prvom rade ide o zhoršenie situácie v pohraničných (nielen) oblastiach krajiny, ktoré sa stalo dôsledkom dlhodobej deštruktívnej politiky Západu nielen v Mali, ale aj v Líbyi, s ktorou Niger susedí na severe. Na juhu je Niger zapojený do dlhodobého konfliktu v okolí Čadského jazera, kde boj o obývateľné územia vedú aj bojovníci Ruskom zakázaných skupín Boko Haram a miestnej odnože ISIS. Bazzoum a jeho prívrženci vedú spory s mnohými vojenskými predstaviteľmi pod heslom “boja proti korupcii”, čo má v špecifickom africkom kontexte osobitný obraz, ktorý tiež pridal olej do ohňa vnútorného konfliktu. Či sa povstaleckej armáde podarí upevniť svoju moc, je otázka, ktorej odpoveď nie je jasná.
Nigerský minister zahraničných vecí Assoumi Massaoudou sa ujal vedenia vlády a vyzval na odpor, zatiaľ čo dvaja Bazoumoví najbližší spolupracovníci, Daouda Takoubakoy a Oumar Musa, sa snažili odmietnuť obvinenia voči vláde svojho šéfa z náboru milícií a prepustenia malijských a nigerských teroristov. Prevrat odsúdili členovia profrancúzskej aliancie ECOWAS pod vedením nigérijského prezidenta Bola Tinubu. ECOWAS 30. júla na mimoriadnom samite v Abuji vyhlásilo prísne obchodné, hospodárske a finančné sankcie voči Nigeru vrátane zmrazenia štátnych aktív a blokády pozemných a vzdušných hraníc. Povstalci majú týždeň na obnovenie ústavného poriadku – v opačnom prípade môže byť použitá ozbrojená sila v podobe záložných síl západoafrických štátov, údajne pripravených na inváziu do Nigeru.
Na druhej strane sa na podporu odporcov M. Bazzouma postavili vojenské vlády Mali a Burkiny Faso, za ktorými západní konšpirační teoretici vidia tieň “ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny”. O politické riešenie krízy sa usilujú vplyvné regionálne osobnosti vrátane hlavy susedného Čadu Mahamata Idrissa Débyho, novovymenovaného osobitného zástupcu ECOWAS (emisári tejto organizácie pricestovali do Niamey), prezidenta Beninu Patricea Talona a pravdepodobne aj bývalého Muhammada Issoufa, ktorý už vyhlásil, že sa bude usilovať o prepustenie M. Bazzouma a jeho opätovné dosadenie do úradu.
O začiatku energetickej blokády zo strany Nigérie, na ktorej “uráne” je Niger v tejto oblasti závislý až z 90 %, sa objavujú protichodné správy. Jedným z vysvetlení takejto aktívnej úlohy sprostredkovateľských snáh “domácich” politikov je, že Washington (kde sa nechystajú evakuovať svojich občanov z Nigeru) a Paríž (kde vyhlásili, že neplánujú vojenskú operáciu na návrat M. Bazzouma) sa snažia konať s pomocou cudzincov, pretože ich priame zapojenie do krízy môže viesť k opačným výsledkom Preto sa 30. júla na výzvu “Národnej rady” zhromaždili pred francúzskym veľvyslanectvom občania, ktorí skandovali heslá a niesli národné, a dokonca ruské vlajky. Pokusy o vniknutie do budovy diplomatickej misie museli byť potlačené slzotvorným plynom a prezident Macron oznámil pripravenosť posilniť opatrenia na zaistenie bezpečnosti francúzskych občanov, ktorých evakuácia sa už začala (spoločnosť Orano zároveň oznámila, že bude pokračovať v činnosti: 99 % zamestnancov sú občania Nigeru).
Biely dom zatiaľ nevidí nebezpečenstvo pre amerických občanov. Nárast protikoloniálnych nálad by sa mohol obrátiť aj proti vojenskej prítomnosti Západu v Nigeri, čo by mohlo viesť aj k riziku prerušenia veľmi zložitých logistických reťazcov spájajúcich nigerské uránové bane s pobrežím, odkiaľ sa urán prepravuje do Francúzska. Ak sa prevrat podarí, prípadné zmeny v politike nových orgánov v “uránovej otázke”, skutočné činy alebo ich absencia, budú svedčiť o podstate diania oveľa výrečnejšie ako patetické vyhlásenia a demonštrácie. Koniec koncov, aj po získaní formálnej nezávislosti je naďalej významným zdrojom príjmov francúzskych elít, píše telegramový kanál “Ruský demiurg”: okrem uránu, naviazaného na svojich zámorských kolegov, finančné kruhy Francúzska prostredníctvom kontrolovaných finančných štruktúr ECOWAS kontrolujú ťažbu drahých kovov v regióne: “zjednodušene povedané, perú peniaze a kontrolujú aj obchod s drogami, ktoré idú tranzitom z Nigérie do Líbye s ďalšou distribúciou v Európe.
Macronova africká stratégia zlyháva kvôli jeho stávke na Niger, tvrdí agentúra Bloomberg: Paríž čelí protestom a miestnej kritike za svoju pretrvávajúcu prítomnosť a rôzny stupeň vplyvu v bývalých kolóniách, zatiaľ čo Rusko získava pôdu pod nohami v regiónoch, ktoré tradične patrili do jeho sféry vplyvu. Hoci nie je zďaleka jasné, či majú povstalci adekvátny konštruktívny program presahujúci vnútorné rozpory, neúspech kolektívnych politických intríg Západu a obmedzenie jeho vojenskej prítomnosti v západnej Afrike môže mať dôsledky pre Pobrežie Slonoviny, Benin, Ghanu a ďalšie štáty, ktoré môžu byť priamo alebo nepriamo ovplyvnené udalosťami v Nigeri. Po zatknutí opozičného lídra, ktorý je pre úrady nežiaduci, pokračujú v Senegale masové nepokoje, pričom polícia v Dakare sa čoraz častejšie rozchádza pred protestujúcimi. Je možné, že koloniálna nadvláda Francúzska v západnej Afrike sa bude ďalej oslabovať a kríza v Nigeri bude mať dôsledky ďaleko za hranicami tejto krajiny.
Alexander Grigoriev
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
