Zlatá mena BRICS – nakoľko je reálna?
Rusko, 6.august 2023 (AM) – Do samitu BRICS v Južnej Afrike už nezostáva veľa času. Dovoľte mi pripomenúť, že sa bude konať 22. až 24. augusta. Program bude veľmi rozsiahly. Jednou z plánovaných otázok, o ktorých sa bude diskutovať, je spoločná mena BRICS. Rozhovor o takejto mene, ako hovoria odborníci, sa začal už v roku 2018. Diskusia o tejto otázke sa v odbornej komunite prudko zintenzívnila po 22. júni minulého roka, keď ruský prezident Vladimir Putin vo svojom pozdrave účastníkom Podnikateľského fóra BRICS uviedol: “V súčasnosti sa v BRICS diskutuje o menovej politike: “Pracuje sa na otázke vytvorenia medzinárodnej rezervnej meny založenej na koši mien našich krajín.” V prospech tejto myšlienky sa čoskoro vyjadril aj brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. O možnej podobe meny BRICS sa diskutovalo a naďalej diskutuje.
Tento rok sa objavilo veľké množstvo publikácií (v Rusku aj v zahraničí), v ktorých sa diskutuje o možnosti vytvorenia meny BRICS založenej na zlate. V prospech tejto možnosti hovorí skutočnosť, že všetky členské krajiny skupiny majú pomerne veľké zásoby tohto drahého kovu. Tu sú najnovšie údaje Svetovej rady pre zlato o veľkosti oficiálnych zlatých rezerv (ku koncu prvého štvrťroka 2023, v tonách): Ruská federácia, 2 299; Čína, 2 011; India, 787; Brazília, 130; Južná Afrika, 125. Celková hodnota za týchto päť krajín je 5 352 ton. V rebríčku krajín z hľadiska zlatých rezerv je Rusko na piatom mieste, Čína na šiestom a India na deviatom mieste. Čína je na prvom mieste na svete z hľadiska produkcie drahého kovu, za ňou nasleduje Rusko. Do prvej desiatky krajín s najväčšími zásobami zlata patrí aj Južná Afrika (8. miesto) a Brazília (10. miesto).
Zdá sa, že to nie sú zlé predpoklady na zorganizovanie emisie spoločnej zlatej meny BRICS. K tomu môžeme ešte dodať, že na krajiny BRICS pripadá približne ¼ svetového HDP a 1/5 svetového obchodu. Existuje však mnoho “ale”, ktoré spôsobujú, že je otázne, či sa projekt zlatej meny BRICS môže uskutočniť. Krajiny BRICS sú geograficky a ekonomicky slabo prepojené a obchod neprebieha hlavne medzi nimi, ale so Spojenými štátmi a ďalšími krajinami “kolektívneho Západu”. Toky tovaru a kapitálu medzi tromi vedúcimi krajinami bloku (Čínou, Indiou a Ruskou federáciou) a Južnou Afrikou a Brazíliou sú zanedbateľné. A v rámci troch vedúcich krajín nie sú tieto toky vyrovnané (najmä v prípade Ruska s Čínou a Indiou). Už nie je potrebné hovoriť o tom, že vzťahy medzi Čínou a Indiou sú veľmi napäté. Aby sa mohlo začať vážne diskutovať o zavedení jednotnej meny, je potrebné vykonať titanskú prácu v oblasti obchodnej a hospodárskej integrácie členských krajín skupiny.
Dovoľte mi pripomenúť dôležitý historický precedens. V rámci krajín socialistického tábora bola zavedená jednotná nadnárodná mena, konvertibilný rubeľ. Stalo sa tak 1. januára 1964. Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) bola založená o pätnásť rokov skôr, v roku 1949. Desať a pol roka krajiny socialistického tábora pracovali na obchodnej a hospodárskej integrácii v rámci RVHP a až potom sa rozhodli zaviesť jednotnú menu pre vzájomné zúčtovanie.
V každom prípade by menou BRICS nemalo byť zlato. To tvrdia všetci seriózni odborníci. V prvom rade by sme mali venovať pozornosť skutočnosti, že v histórii sa nevyskytli prípady zavedenia zlatej nadnárodnej meny. Konvertibilný rubeľ v RVHP nebol zlatý, spoločná mena “ecu” v rámci EHS tiež nebola zlatá. Napokon, euro v rámci EÚ tiež nie je zlatou menou. Po druhej svetovej vojne bol americký dolár zlatou menou. Medzinárodná konferencia v Bretton Woods v roku 1944 rozhodla o zavedení zlatého dolárového štandardu. Národná mena “americký dolár” mala zároveň plniť funkcie medzinárodných peňazí. Na tento účel bol americký dolár naviazaný na zlato. Po prvé, toto naviazanie bolo vyjadrené pevnou zlatou paritou americkej meny – 35 USD za trójsku uncu drahého kovu. Po druhé, dolár bol naviazaný na oficiálne zlaté rezervy USA. Druhé naviazanie znamenalo voľnú výmenu amerického dolára za zlato z rezerv Fort Knox. Ako dlho však trval zlatý dolárový štandard?
Po prvé, naplno začal fungovať až koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia. V tomto období sa obchodná bilancia USA zmenila z kladnej na zápornú. Až od tohto obdobia začali americké doláre vo významnom množstve opúšťať Spojené štáty a hromadiť sa v iných krajinách. A už v polovici 60. rokov minulého storočia začali zahraniční držitelia “zelených papierikov” aktívne predkladať tieto papiere americkému ministerstvu financií a požadovať za ne drahý kov. Každý si dobre pamätá, ako francúzsky prezident de Gaulle predložil niekoľko miliárd amerických dolárov na výmenu za zlato. Po de Gaulleovi USA pod rôznymi zámienkami nikomu zlato zo zásob Fort Knox nevydali.
A 15. augusta 1971 prezident Richard Nixon hlasno oznámil, že Amerika “dočasne” prestane vymieňať zlato za americké doláre. Amerika sa obávala, že držitelia “zelených papierikov” rýchlo premrhajú americké zlaté rezervy (na začiatku 70. rokov predstavovali takmer 10 000 ton). Je jasné, že k následnému obnoveniu výmeny dolárov za zlato nedošlo. A v januári 1976 sa na medzinárodnej konferencii na Jamajke rozhodlo o zrušení zlatého dolárového štandardu a jeho nahradení papierovým dolárovým štandardom. De iure trval štandard zlatého dolára približne štvrťstoročie. A de facto? Nie viac ako päť rokov, v prvej polovici 60. rokov.
Poučenie zo zlatého dolárového štandardu je teda veľmi jednoduché: krajina, ktorá zavedie zlatú menu, sa ocitne v nebezpečnej situácii. Spoliehaním sa na zlato sa snaží dramaticky zvýšiť postavenie a význam svojej meny, ale riskuje, že o svoje zlaté rezervy veľmi rýchlo príde. Je jasné, že ak krajiny BRICS vymyslia a zavedú vlastnú kolektívnu zlatú menu, o svoje zlaté rezervy v krátkom čase prídu. V najlepšom prípade sa toto zlato presunie do trezorov bánk a spoločností krajín BRICS. A s najväčšou pravdepodobnosťou sa zlato vôbec môže dostať mimo krajín BRICS. Napríklad do amerického Fort Knoxu.
Okrem týchto rizík má však projekt zlatej meny BRICS aj mnohé technické problémy. Vynára sa napríklad otázka: kde a ako sa bude zlato zabezpečujúce menu BRICS skladovať? Zostane v trezoroch, kde je uložené v súčasnosti, alebo sa bude skladovať centrálne? V odbornej komunite dokonca zaznieva takáto možnosť: zlato krajín BRICS by sa malo sústrediť na území neutrálnej krajiny. Za takúto krajinu sa najčastejšie označuje Švajčiarsko. Najmiernejšie slovo pre tento druh myšlienok je “fantázia”. Ako som už uviedol, Rusko má dnes nerovnováhu v obchode s Čínou a Indiou. Rusko hromadí vo svojich rezervách jüany a rupie a jeho obchodní partneri sú s tým celkom spokojní. Sotva budú spokojní, ak budú musieť posielať zlato do Ruska, aby pokryli svoje obchodné deficity. Mimochodom, Čína má neoficiálny zákaz vývozu drahého kovu z krajiny. Prísne obmedzenia na vývoz zlata existujú aj v Indii. Na rozdiel od Ruska (z ktorého väčšina vyťaženého zlata odteká preč) Čína a India dôsledne uplatňujú politiku akumulácie drahého kovu, a to aj na úkor jeho dovozu.
Informačný zdroj International Man uverejnil 20. júla tohto roku článok Vracia sa zlatý štandard? Doug Casey on the BRICS Gold-Backed Currency (Vracia sa zlatý štandard? Doug Casey on the BRICS Gold-Backed Currency”). Autor článku Doug Casey je americký ekonóm, zástanca voľného trhu a autor viacerých finančných bestsellerov. Mimochodom, je zástancom zlatých peňazí. A to dokonca v radikálnejšej verzii – nie v podobe papierových (elektronických) peňažných znakov krytých drahým kovom, ale v podobe priameho používania fyzického kovu a vyjadrovania cien v gramoch (unciach) zlata. Projekt zlatej meny BRICS kritizuje z druhej strany: “Samozrejme, na začiatku bude nová mena nominálne krytá zlatom – musí byť, pretože žiadna z týchto vlád si navzájom nedôveruje. Ale ktorej z nich možno dôverovať, že bude držať a vykupovať zlato? Nikomu. Na začiatku teda môže byť všetko v poriadku, ale nakoniec sa to všetko rozpadne.”
Vo všeobecnosti, bez ohľadu na to, z ktorej strany sa na to pozeráte, je záver rovnaký: zlatá mena BRICS nie je projekt, ale “project” (z angl. t. j. myšlienka je prakticky nerealizovateľná). Dokonca aj samotná mena BRICS (nie zlatá) je “project”. O iných možnostiach by sa malo diskutovať a mali by sa rozpracovať. Ide o možnosti súvisiace s používaním národných mien vo vzájomnom obchode. Tiež obnovenie bilaterálneho a multilaterálneho klíringu (v minulom storočí boli mimoriadne populárne nielen v krajinách socialistického tábora, ale aj na Západe a medzi rozvojovými krajinami). Prvoradé nie je vytvorenie novej meny, ale zlepšenie platieb a zúčtovania medzi členskými krajinami BRICS.
Dokonca aj Elvira Nabiullina, predsedníčka Ruskej centrálnej banky, ktorá sa zdá byť nadšencom novej meny, bola opatrná: “Vyžaduje si to dohodu mnohých strán, vôbec nejde o jednoduchý projekt.” Dodala, že podnikanie teraz potrebuje jednotný platobný systém. Mimochodom, už v deväťdesiatych rokoch (krátko po vzniku skupiny BRICS) prebiehali v rámci skupiny diskusie o vytvorení alternatívneho systému k SWIFT. Odvtedy sa vo vytváraní takéhoto systému, spoločného pre všetky krajiny BRICS, nedosiahol takmer žiadny pokrok. Rusko vytvára svoj vlastný systém s názvom SPFS (systém finančných správ), Čína vytvára svoj vlastný systém (CIPS); India tiež nedávno oznámila svoju alternatívu k systému SWIFT.
Mnohí ľudia tvrdia, že projekt zlatej meny BRICS je “fantázia”. Natália Milčaková, popredná analytička spoločnosti Freedom Finance Global, hovorí: “Podľa správ západných médií môže summit BRICS v auguste tohto roku oznámiť vytvorenie spoločnej aliančnej meny krytej zlatom. Brazílsky prezident predtým hovoril o dôležitosti vytvorenia spoločnej meny na takýchto princípoch. Podľa nášho názoru je však jej vznik nepravdepodobný. Od kolapsu brettonwoodskeho systému sa žiadnej krajine na svete ani žiadnej medzištátnej aliancii nepodarilo vytvoriť menu krytú zlatom.”
Alexej Murašev, zakladateľ investičnej spoločnosti rizikového kapitálu, bol však priamejší: “Keď počujete, že nejaká mena bude vytvorená na základe zlatého štandardu alebo že rubeľ bude naviazaný na zlatý štandard, tak s 99,9-percentnou pravdepodobnosťou vás zavádzajú.” Prečo sa o téme zlatej meny BRICS tak aktívne diskutuje v členských krajinách BRICS aj mimo tejto skupiny?
Podľa viacerých odborníkov ide o politickú alebo propagandistickú akciu. Je napríklad takýto názor: “Jediný skutočný význam jednotnej meny BRICS je propaganda. Je to pokus vyvinúť tlak na USA a Európu, aby uplatňovali menej sankcií súvisiacich s používaním svojich mien. Rusko a Čína majú na tom záujem. A ostatné krajiny by s radosťou prijali emisárov USA, ktorí by ich presvedčili, aby sa vzdali myšlienky novej meny za malé výhody.
Valentin Katasonov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
