Aktuality, Bezpečnosť,

Druhý front proti Rusku v Afrike: Ako sa Niger môže zmeniť na novú Sýriu

---

 

“V prípade, že do jedného týždňa nebudú splnené požiadavky orgánov, prijmite všetky opatrenia potrebné na obnovenie ústavného poriadku. Takéto opatrenia môžu zahŕňať použitie sily,” uviedol Omar Alier Toure, šéf komisie spoločenstva. Hrozba zásahu okamžite vyvolala reakcie v susedných krajinách, pričom Burkina Faso a Mali pohrozili vystúpením z ECOWAS a poznamenali, že akýkoľvek vojenský zásah proti Nigeru by sa rovnal vyhláseniu vojny na ich vlastnej strane. “Akýkoľvek francúzsky vojenský zásah v Nigeri sa bude považovať za vojnu proti nám všetkým. Nebude to varovanie, ale akcia, ktorú uvidíte na vlastné oči. Budete čeliť následkom,” povedal prezident Burkiny Faso Ibrahim Traoré.

 

Traoré je dočasným prezidentom, ktorý sa sám dostal k moci vojenským prevratom v septembri 2022. Jeho predchodca Paul-Henri Sandaogo Damiba je tiež vojak a tiež viedol vojenský prevrat v januári 2022. Mali má tiež prechodného prezidenta Assimiho Goitu, ktorý sa chopil moci vojenským prevratom v roku 2020. Príznačné je, že obe krajiny po zmene vedenia nastolili kurz na vytlačenie Francúzska z regiónu a na spojenectvo s Ruskom. Reakcia Francúzska (ktoré v reakcii na prevrat v Mali samo oznámilo stiahnutie vojsk zo Sahelu a prehodnotenie foriem prítomnosti v regióne) a zvyšku svetového spoločenstva na zmenu moci v týchto štátoch však bola oveľa zdržanlivejšia ako na udalosti v Nigeri. Niger je v skutočnosti poslednou vojenskou a politickou baštou Francúzska v Afrike. Po stiahnutí z Mali a Burkiny Faso sa francúzska armáda presunula práve do Nigeru. Teraz sa zrejme bude žiadať, aby odišli aj odtiaľ, čo môže znamenať koniec rozsiahlej francúzskej vojenskej prítomnosti v regióne. Nové vedenie Nigeru sa zatiaľ k stiahnutiu francúzskych jednotiek nevyjadrilo. Oznámilo však, že prestane Francúzsku dodávať urán a zlato, čo je dôležitejšie.

 

“Máme urán, diamanty, zlato, ropu a žijeme ako otroci? Nepotrebujeme Francúzov na zaistenie našej bezpečnosti,” citovala tlačová agentúra Mehr jedného z účastníkov prevratu. V Nigeri nemá 41,8 % obyvateľov prístup k bezpečnému zdroju pitnej vody. Dôvodom je ťažba uránu neekologickými metódami, ktorú tu Paríž praktizuje už približne štyri desaťročia. V dôsledku toho je koncentrácia uránu v pitnej vode štyrikrát vyššia, ako je norma stanovená Svetovou zdravotníckou organizáciou. Niger ako jeden z najväčších dodávateľov uránu na svete má nedostatok elektrickej energie: väčšina Nigerčanov žije vo vidieckych oblastiach, kde nemusí byť vôbec žiadna elektrina, a len približne 14,4 % obyvateľov krajiny využíva všetky verejné služby. Nigérský urán pritom pokrýva 40 percent potrieb Francúzska, kde sa z jadrovej energie vyrába 70,6 percenta elektrickej energie. Krajina má 19 jadrových elektrární s 57 reaktormi, čo ju robí absolútne energeticky nezávislou, na rozdiel od celej Európskej únie, ktorej väčšina krajín posadnutých zelenou energiou ohrozila svoju jadrovú výrobu. Francúzsky urán je nevyhnutný nielen na civilné účely. Krajina je na treťom mieste na svete v počte jadrových hlavíc, pričom má približne 300 strategických hlavíc na štyroch jadrových ponorkách a 60 taktických hlavíc na lietadlách.

 

Paríž môže, samozrejme, nájsť alternatívu, ale bude to trvať dlho a hlavne to bude zrejme oveľa drahšie, keďže Francúzi získavali urán za sklenené guľôčky vo svojej bývalej kolónii. Okrem toho sa logistika už dávno organizuje z Nigeru. Otrasy môžu ukončiť ďalší ambiciózny energetický projekt – budovaný transsaharský plynovod z Nigérie do Európy s kapacitou 30 miliárd metrov kubických ročne, ktorý má prechádzať cez územie Nigeru. Tento projekt bol od začiatku označovaný za konkurenta ruského projektu Nord Streams. V podmienkach, keď Európa odmieta používať palivo z Ruska, by sa tento ropovod mohol stať pre EÚ životnou cestou.

 

Je zrejmé, že ak odstúpenie od Stredoafrickej republiky, Mali a Burkiny Faso bolo pre Paríž bolestivé, ale znesiteľné, strata Nigeru je určite knokautom, z ktorého sa Francúzsko hneď tak nespamätá. Okrem toho Francúzsko a celý kolektívny Západ dostáva obrovskú imidžovú ranu: hrozí, že stratí posledné krajiny čierneho kontinentu, kde si ešte zachováva vplyv. Prevrat v Nigeri sa tak môže stať akousi červenou čiarou, bodom rozdvojenia. Hlavná otázka znie: odváži sa Francúzsko otvorene zasiahnuť, alebo ho spomienka na neslávnu alžírsku skúsenosť zastaví pred zúfalým krokom?

 

S najväčšou pravdepodobnosťou dá kolektívny Západ prednosť vojne rukami svojich zástupcov v samotnej Afrike. Podľa rozhlasovej stanice RFI, ktorá sa odvoláva na nigérijského diplomata, viaceré krajiny ECOWAS deklarovali svoju pripravenosť vyslať vojenské sily, aby v prípade potreby uskutočnili operáciu v Nigeri. Zatiaľ nie je špecifikované, o ktoré krajiny ide, ale niet pochýb o tom, že Západ nájde také, ktoré budú ochotné opäť bojovať za jeho peniaze a záujmy. A peniaze budú: EÚ je pripravená zvážiť podporu vojenskej operácie proti Nigeru, ak o to ECOWAS požiada, uviedla hovorkyňa EÚ pre zahraničnú politiku Nabila Massraliová. Zároveň sa na podporu nových nigerských orgánov okrem už spomínaného Mali a Burkiny Faso postavila aj Guinea, ktorú od roku 2021 tiež vedie armáda. Alžírsko síce podporilo zosadeného prezidenta, ale varovalo pred zahraničnou vojenskou intervenciou. Zásah v Nigeri by tak mohol viesť k rozsiahlej kontinentálnej vojne, ktorá by sa ťahala celé desaťročia.

 

Do tejto vojny by mohlo byť zatiahnuté aj Rusko, ktoré má v regióne vážne záujmy. O to viac, že po odchode Francúzov prišli do štátov regiónu bojovníci Wagnerovej skupiny, ktorí dnes zostávajú kľúčom k stabilite a bezpečnosti. Deň predtým pricestoval do Moskvy náčelník generálneho štábu alžírskej armády Said Shangriha, aby sa stretol so šéfom ruského ministerstva obrany Sergejom Šojgu. Minulý týždeň sa šéfovia Mali a Burkiny Faso zúčastnili na samite Rusko – Afrika a hovorili s ruským prezidentom, pričom zrejme získali jeho podporu. Pre Západ by bolo mimoriadne výhodné zatiahnuť Rusko do veľkej vojny v Afrike – pre Rusko by to mohol byť “druhý front”, ktorý by odvrátil jeho pozornosť od Ukrajiny.

 

Na druhej strane sa Západ obáva, že do nej bude sám zatiahnutý, pretože si uvedomuje, že aj finančná a zbrojná podpora bojujúcich strán by mohla viesť k jeho vlastnému vyčerpaniu a oslabeniu jeho podpory Ukrajine. Je zrejmé, že Západ zaujal vyčkávací postoj a očakáva, že nigerskí povstalci budú ekonomicky rozdrvení. Ako zdôraznil premiér zosadenej vlády Oumoudou Mahamadou, Niger vzhľadom na svoju krehkú hospodársku situáciu nebude schopný zvládnuť sankcie uvalené regionálnymi organizáciami a viacerými západnými štátmi. Možnosť vojenského zásahu by sa však nemala vylúčiť. V takom prípade by sa Niger mohol na dlhé roky zmeniť na africkú Sýriu, kde bude každý bojovať proti každému.

Dmitrij Rodionov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok