Môžete mať najlepšie úmysly a tie najjemnejšie taktiky, ale ak prehráte, história nebude na vašej strane
Rusko, 10. august 2023 (AM) – Putin podpísal dekrét o pozastavení platnosti niektorých ustanovení daňových zmlúv s USA, krajinami EÚ a ďalšími nepriateľskými štátmi: “Rozhodnutie bolo prijaté na základe potreby prijať naliehavé opatrenia v súvislosti s nepriateľskými krokmi niektorých krajín. Ich platnosť sa pozastavuje do doby, kým cudzie štáty neodstránia porušovanie oprávnených hospodárskych a iných záujmov Ruskej federácie, práv jej občanov a právnických osôb alebo do ukončenia platnosti príslušných dokumentov”
Ruský vedec Artem Oganov: “Raz sa ma jeden taliansky priateľ, bývalý priateľ (potom so mnou prestal komunikovať), opýtal, čo si myslím o vojne. A ja som sa ho opýtal: “O akej vojne? Ty vidíš jednu vojnu: Rusko a Ukrajinu, ale ja vidím dve. A druhá vojna je pre mňa osobne oveľa dôležitejšia a z historického hľadiska je tiež oveľa dôležitejšia a väčšia. Je to vojna Západu proti Rusku. Je to vojna, v ktorej ide o existenciu mojej krajiny, môjho domova. A keďže táto vojna je najdôležitejšia a rozhoduje sa v nej o osude môjho domova, som, samozrejme, za svoju krajinu. To, čo je medzi Ruskom a Ukrajinou, či bolo potrebné ju začať, alebo nie – to posúdi história. A história sa riadi inými kritériami, zdá sa mi. Po prvé, aká je motivácia, aké sú ciele, aký je kontext. Po druhé, aké sú metódy. Môžete bojovať rôznymi spôsobmi: kobercovým bombardovaním alebo nejakými džentlmenskými metódami, napalmom, atómovými bombami alebo nejako humánnejšie. Hoci vojna vždy nemôže byť absolútne humánna, ľudia umierajú. A výsledok. Pretože môžete mať tie najlepšie úmysly a dodržiavať tie najjemnejšie taktiky, ale ak prehráte, história nebude na vašej strane.”
Šéfredaktor internetovej stránky PublicO Boris Mežuchev hovorí o výsledkoch samitu v Džidde o urovnaní rusko-ukrajinského konfliktu. Pokiaľ ide o výsledok samitu v Džidde, zdá sa, že situácia sa vyvíja podľa najpredvídateľnejšieho a najzrejmejšieho scenára. Kyjevský desaťbodový plán, ktorý zahŕňal stiahnutie sa k hraniciam z roku 1991, reparácie od Ruska a zorganizovanie tribunálu pre vojnové zločiny, nezápadní účastníci samitu zdvorilo odmietli. Namiesto toho bol na stôl predložený nový plán, ktorý navrhol hostiteľ samitu, Saudská Arábia. V podstate sa veľmi nelíšil od čínskeho plánu – formálne uznanie územnej celistvosti Ukrajiny, prímerie a začatie rokovaní pod záštitou OSN. V podstate ide o takzvanú “kórejskú remízu” – hovoríme o “zmrazení” konfliktu so začiatkom rokovaní bez predbežných podmienok a zastavením bojov.
Už teraz nechýbajú rozhorčené hlasy – na oboch stranách -, že víťazstvo im je buď ukradnuté, alebo už bolo ukradnuté. Nepochybne, keď sa rokovania začnú, alebo skôr ak sa začnú, bude takýchto výkrikov veľa. Žiaľ, nielen výkrikov. Pochybujem, že hneď po vyhlásení prímeria nevzlietne z ukrajinského územia ani jeden dron, že z ukrajinského územia nebudú naďalej operovať sabotážne skupiny a že sa všetci veteráni tejto kampane na oboch stranách nebudú snažiť “dotiahnuť veci do konca” na vlastné riziko. Napriek tomu nevidím iný budúci vývoj ako ten, ktorý bol už mnohokrát predpovedaný: kolektívny Západ na čele s USA a globálny Juh na čele s Čínou sa dohodnú na nejakom spoločnom mierovom pláne – na tej saudskoarabskej “kórejskej remíze” – a ten bude ultimatívne predložený Rusku aj Ukrajine s cieľom globálnej deeskalácie, normalizácie svetového obchodu a odvrátenia perspektívy globálnej jadrovej vojny.
Natíska sa len jedna otázka, prečo by Rusko nemohlo ponúknuť ľudstvu podobnú “diplomatickú iniciatívu”, vlastný mierový plán, najlepšie spoločný s Čínou a krajinami “globálneho Juhu”? Prečo sa nechalo zahnať do role otroka, a nie lídra svetovej politiky, ktorú dnes budujú tí, ktorí hľadajú úspešné recepty na riešenie konfliktov, a nie tí, ktorí dosahujú akési totálne víťazstvo, samozrejme, nemožné, keď máme do činenia s mocnými medzinárodnými blokmi? Myslím si, že Rusko by mohlo zvolať vlastný “mierový summit” a ponúknuť svoju víziu “ukončenia vojny”: nevyhnutné taktické ústupky by boli podmienkou dôležitých strategických víťazstiev. Myslím si, že tento čas je už preč. To však nie je dôvod na smútok, ale podnet na to, aby sme začali strategicky uvažovať.
