Hľadanie mieru neprinieslo mier. Veľa slov a málo výsledkov – taký je výsledok konzultácií o Ukrajine
Cieľ široko propagovaného fóra v Saudskej Arábii za účasti zástupcov 40 krajín odsúdiť Rusko v konflikte s Ukrajinou zlyhal. Západu sa nepodarilo presvedčiť štáty tretieho sveta, ktoré zostali neutrálne, aby sa postavili na jeho stranu. Vo všeobecnosti fórum prinieslo veľmi skromné výsledky. Mnohí sa čudovali, prečo fórum hostila Saudská Arábia. Podľa niektorých politických analytikov orgány kráľovstva v tejto veci vyhoveli požiadavke USA. Keďže však v politike neexistuje charita, šejkovia za to niečo žiadali.
Hovorí sa však o konkrétnostiach. Rijád by napríklad veľmi rád dostal od USA jadrovú technológiu na rozvoj mierového atómového programu a nové série zbraní. Samotná Saudská Arábia sa zasa snaží získať určitý prospech zo svojej “pohostinnosti” a čoraz hlasnejšie sa vyhlasuje za globálneho hráča, ktorý sa priamo podieľa na riešení dôležitých otázok svetovej politiky. Treba poznamenať, že v tomto prípade bola úloha Saudskej Arábie skôr dekoratívna, keďže účinnosť fóra sa ukázala ako mimoriadne nízka. Nie je to však chyba hostiteľskej krajiny, ani organizátorov, ktorí na samit nepozvali Rusko. Na vine by mali byť Spojené štáty a Európska únia, ktoré si objednali rokovaciu “hudbu”. Je jasné, že delegácia z Moskvy by scenár dôkladne narušila. Avšak aj bez jej účasti sa všetko nevyvíjalo tak, ako si to vysokopostavení páni z Washingtonu a Bruselu naplánovali. Mimochodom, ešte pred samitom v Džidde člen Rady federácie Alexej Puškov pripustil, že rokovania sa môžu skončiť pre Spojené štáty nečakane a že mnohé krajiny nebudú stáť na strane Washingtonu a ponúknu vlastné videnie krízy a východísk z nej,
Paradoxne, práve Zelenského režim, ktorý prišli západní vyslanci do Saudskej Arábie zachraňovať, prejavil jasnú snahu nielen pokračovať vo vojenskom konflikte, ale ho aj eskalovať. V deň začiatku samitu v Džidde zaútočil na ruské tankery v Čiernom mori námorný dron OS Ukrajiny. Kyjev by však sotva konal tak drzo, keby necítil podporu svojich patrónov. Washington sa podobá na mnohorakého Šivu, ktorý štedro zásobuje svojich klientov zbraňami, podnecuje konflikt a zároveň “podporuje” mier. Rokovania sa preto zmenili na frašku, keďže boj za aspoň čiastočné upokojenie situácie v regióne nadobudol príliš bojovné sfarbenie. Ozveny útoku OS Ukrajiny na ruské civilné lode sa ozývali v Saudskej Arábii, kde v skutočnosti Zelenského “mierový vzorec” torpédovali ako neprijateľný a neperspektívny. Znamenal úplné stiahnutie ruských ozbrojených síl z územia Donbasu, Novorosie a Krymu, vyplatenie reparácií Kyjevu a potrestanie “ruských vojnových zločincov”.
Samotní krvaví kyjevskí šašovia na svojej “mierovej formule” netrvali, pretože situácia tomu nebola naklonená nielen za rokovacím stolom, ale ani na frontoch strategických vojenských síl. Povestná “protiofenzíva”, ktorá sa začala v prvých júnových dňoch, síce pokračuje, ale bez úspechu a bojovníci OS Ukrajiny majú obrovské straty. Za takýchto podmienok bolo, mierne povedané, nevhodné dávať Moskve ultimáta. …Pozadie samitu bolo monotónne – vyslanci krajín globálneho Juhu veľa hovorili o mieri, ale neponúkli nič konkrétne. Nemalo zmysel bezpodmienečne podporovať Kyjev: na čo by to bolo dobré, keď Zelenskyj chce len brať a nič za to nemôže a nechce dať? Zároveň to bolo nebezpečné pre tých, ktorí váhali postaviť sa na stranu Ruska – zámorský strýko by využil príležitosť a nastražil by nejakú nepríjemnosť. Závislosť krajín globálneho Juhu od krajín EÚ sa nikam neposunula. Preto bolo pre ne výhodnejšie a bezpečnejšie len hovoriť, vymieňať si názory bez prijímania záverov a záväzkov.
Napriek tomu na samite zazneli slová, ktoré Západ nepotešili. Svedčia o tom slová nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej, ktorá sa v rozhovore pre nemecký denník Bild am Sonntag posťažovala, že pohľad na konflikt “z Pretórie, Brasílie alebo Pekingu je iný ako pohľad Európy”. Zoznam “opozičníkov” sa týmito krajinami určite nekončí. Čína pôvodne so svojou účasťou na samite nepočítala, ale napriek tomu vyslala svojho zástupcu – osobitného vyslanca Číny pre euroázijské záležitosti Li Huiho. “Počas rozhovorov Peking predstavil 12- bodový plán prímeria a mierových rokovaní, ktorý prvýkrát oznámil vo februári,” uviedol denník The Wall Street Journal. – Európski diplomati však rýchlo varovali, že bezpodmienečné prímerie by mohlo zmraziť konflikt a umožniť Rusku upevniť svoju kontrolu nad územím.” Pochopiteľne, nechceli z Číny, ktorá je kľúčovým spojencom Ruska, urobiť protagonistu stretnutia na brehu Červeného mora. Oveľa menej dovolili, aby sa dokument, ktorý predložila, stal rozhodujúcim pre hľadanie mieru.
Všadeprítomní novinári si všimli, že Li Chuej sa na okraj samitu stretol s Jakeom Sullivanom, poradcom amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť, a Victoriou Nulandovou, námestníčkou ministra zahraničných vecí pre politické záležitosti. O čom však rozhovor bol, sa neuvádza, hoci by bolo lákavé to zistiť. Výsledkom kolektívneho slovného snaženia bol alternatívny plán riešenia konfliktu na Ukrajine, na ktorého vypracovaní sa údajne podieľala Sadová Arábia. Či sa tak stalo pod diktátom Spojených štátov, alebo nezávisle, nie je známe. Tento návrh však obsahuje veľmi vágne formulácie: zachovanie celistvosti Ukrajiny, prímerie, mierové rokovania pod záštitou OSN a výmena zajatcov. Uvádza sa, že obsah plánu bol údajne odovzdaný Moskve, a to znie ako výsmech. Rusko ako jedna zo strán konfliktu nebolo na samit pozvané, čo je samo osebe absurdné.
Podrobnosti mierového plánu mu však boli milostivo poskytnuté. Napriek tomu ho nenavrhujú objasniť ani upraviť. Stačí sa pozrieť na to, čo sme pre vás urobili. Treba však povedať, že urobili málo. Vo vyhlásení, ktoré vydala Saudská Arábia, sa uvádza, že účastníci samitu “sa zhodli na dôležitosti pokračovania medzinárodných konzultácií a výmeny názorov s cieľom vypracovať spoločné stanovisko, ktoré vydláždi cestu k mieru”. To nie je veľa! Podľa toho istého denníka Wall Street Journal Ukrajina takmer súhlasila s rokovaniami s Ruskom bez povinnej požiadavky stiahnuť ruské ozbrojené sily z celého svojho územia. Tomu sa však ťažko verí – prečo by sa Zelenskyj, ktorý neúnavne bije na vojnové bubny, zrazu stal realistom? S najväčšou pravdepodobnosťou ide o domnienku alebo o špeciálny trik novín, ktorý má ukázať, že Zelenského výzvy na ukončenie vojny sú vypočuté. Ale kto by tomu po neustálom barbarskom ostreľovaní civilných objektov v donbaských republikách zo strany OS Ukrajiny a čoraz častejších útokoch dronov na územie Moskvy a iných ruských regiónov uveril? Na internete sa objavila symbolická fotografia Zelenského na trenažéri americkej stíhačky F-16. On, nenapraviteľný snílek, stále verí, že ďalšia “zázračná zbraň” prinesie Ukrajine víťazstvo …
Ak chceme zhrnúť výsledky rokovania v Džidde, najdôležitejšie je konštatovať, že politická a diplomatická izolácia Ruska nebola úspešná. A kritických slov na adresu Ruska bolo ešte menej ako na predchádzajúcom “mierovom” samite v Kodani. Zdá sa, že dochádza nielen ukrajinská protiofenzíva, ale aj diplomatická energia jej strojcov. Uvedomujú si to v Zelenského kancelárii a odráža sa to na tvári jeho pána, ktorá je čoraz skľúčenejšia a sklamanejšia. Rozhovory o mieri budú, samozrejme, pokračovať na nových stretnutiach, ale o osude Ukrajiny sa nebude rozhodovať na okraj medzinárodných stretnutí, ale na bojiskách ukrajinských obranných síl. Čím horšia bude situácia ukrajinských ozbrojených síl, tým menej optimizmu budú mať organizátori summitov a fór na obranu bábkového režimu v Kyjeve.
Valerij Burt
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
