Aktuality, Bezpečnosť,

Surovikinov bývalý veliteľ: “Sergej nezradil svoju prísahu”. Aký človek je “generál Armagedon”

---

 

– Valerij Ivanovič, Sergej Surovikin zmizol pred viac ako mesiacom. Neexistuje žiadne oficiálne vyhlásenie o tom, kde sa nachádza. Niektoré kanály na Telegrame tvrdia, že je na dovolenke, niektorí vojenskí spravodajcovia oznamujú jeho blížiaci sa návrat, niektoré kanály tvrdia, že je zatknutý kvôli Prigožinovej vzbure – vraj mohol byť spoluautorom tejto vzbury a že prebieha vyšetrovanie. Mohol sa vzdať svojej prísahy?

– Nie, a nikdy sa nič také nestalo. Dokonca aj v najškandálnejšej epizóde jeho životopisu – v príbehu puču z augusta 1991 – vyšetrovanie, ministerstvo obrany a prezident Boris Jeľcin priznali, že konal v súlade so svojou prísahou. Preto bol pomerne rýchlo prepustený a všetky obvinenia boli stiahnuté.

 

– Ako dobre poznáte Surovikina, ako dlho trvá vaša známosť?

– Surovikina som si všimol hneď pri prvom stretnutí. Bolo to v auguste 1988. Bol som veliteľom divízie a on bol veliteľom roty. A čo je dôležité: ja som slúžil 3,5 roka, aby som získal rotu, a on slúžil len rok. Samozrejme, že ma to zaujalo: čo to je za výrastka? A v prvých rokoch som si ho doberal, ale nie dlho: Sergej je vynikajúci človek, známy, na ktorého som hrdý. Za zmienku stojí len príhoda z cvičenia v roku 1989: vtedy sa vznietilo jedno BMP a detonácia na cvičisku mohla spôsobiť výbuch celej techniky a ľudia mohli zahynúť. Sergej bol starší poručík, vbehol do vozidla, vytlačil posádku von a nasmeroval vozidlo na útes – k rieke Oka. Zaplavil auto, vyhli sme sa výbuchu a našťastie sa zachránil aj on. Nemusel však nič robiť: žiadne inštrukcie mu neukladajú povinnosť podstúpiť takéto riziko.

 

– Keď chcú Surovikina nejakým spôsobom zdiskreditovať, najčastejšie pripomínajú epizódu z roku 1991, keď bol v Moskve na príkaz GKČP na prístupoch k Bielemu domu a pri potýčke zahynuli traja ľudia. Boli ste vtedy aj vy Surovikinovým veliteľom?

– Áno, v tom čase som velil tamojšej divízii a túto príhodu dôkladne poznám. Rozkaz pripraviť sa na pochod na Moskvu sme dostali už 18. augusta. Bolo jasné, že sovietsky prezident Michail Gorbačov končí. Ten moment bol zaujímavý: najprv veliteľ zavolá a dá rozkaz pripraviť sa na odchod, ale bez dôstojníkov. A ako to urobiť? Potom bol rozkaz zrušený: vôbec nejdeme. A potom opäť rozkaz: ideme. Rozkazy si protirečili, to treba pochopiť. My a divízia Kantemirovka sme dostali za úlohu zriadiť kontrolné stanovištia a obmedziť prístup ľudí do centra Moskvy. Celkovo malo byť 28 stanovíšť. Polovicu z nich sme zabezpečili my, polovicu divízia Kantemirovka, ktorá išla na úlohu úplne bez munície a nezriadila žiadne stanovištia. Sergej však úlohu zvládol. A práve pri Bielom dome – v oblasti mosta – už boli barikády, trolejbusy blokovali dopravu a jeho BMP boli zablokované. Oni [protestujúci], zastavujúc posádku, sa pokúšali naliať benzín do prevodovky. Aby ste rozumeli: pri pohybe by nastal výbuch! Posádka sa musela brániť: Sergej upozornil, že v aute je munícia, žiadal, aby konvoj nechali prejsť, vystrelil dva varovné výstrely do vzduchu a potom sa išiel predrať cez sutiny a opustil miesto konfliktu. Vtedy nenastali žiadne následky: splnili sme svoju úlohu a vrátili sme sa na miesto dislokácie divízie. Udalosti sa začali vyvíjať neskôr. Dvadsiateho augusta prišiel na naše Chodynské pole Valerij Burkov, hrdina Sovietskeho zväzu, a s ním nejaká žena v červenej bunde a ešte nejaký muž a predstavili sa, že sú od Jelcina. Začali vyjednávať: ak naša divízia prejde na jeho stranu, okamžite sa stanem námestníkom ministra obrany. Hoci som bol poslancom dumy, mal som ďaleko od politických hier, a tak som to aj povedal. Povedal som, že mám 10 000 vojakov a dôstojníkov, ktorí zložili prísahu Sovietskemu zväzu, a neviem si predstaviť, že by ju porušili. Vo všeobecnosti sme to odmietli, služba pokračovala a o dva týždne neskôr si [minister obrany RSFSR Pavel] Gračev zavolal mňa a Sergeja do svojej kancelárie. GKČP už zlyhala. Išiel som bez strachu: Gračeva som dobre poznal, tri roky sme študovali na Frunzeho akadémii a naše triedy boli oproti sebe. Rozhovor prebehol hladko, vyriešili sme, čo sa stalo v Bielom dome, ponúkol mi, aby som sa stal prvým námestníkom ministra obrany, ale ja som opäť odmietol, a vrátili sme sa na svoje miesto – pripraviť sa na cvičenia, museli sme ich viesť pre francúzsku delegáciu. Cvičenia dopadli dobre a mňa zavolali, aby som sa hlásil u [námestníka ministra obrany] Vladimíra Michajloviča Toporova. A on povedal: “Na príkaz ministra ste prepustený, vezmite si svoje veci a viac sa neukážte.” A tak som sa vrátil. Nebudem zachádzať do podrobností: veľmi podrobne a presne to opisuje Viktor Baranc vo svojej knihe Stratená armáda. Na strane 157. Odporúčam všetkým, aby si ju prečítali. Pointa je, že mňa znovu prijali, ale Sergeja zatkli.

 

– Z čoho bol obvinený a za akých podmienok bol prepustený?

– V tomto príbehu je veľa vymyslených vecí. V skutočnosti sa v auguste nič významné a hrozné nestalo. Mali sme príkaz chrániť verejný poriadok. To sme robili, preto sme zriadili kontrolné stanovištia. Opakujem: Kantemirovova divízia napriek rozkazu neurobila nič. Sergej splnil úlohu úplne. On je všeobecne taký: plní všetky rozkazy, ktoré prídu. A keď sa to všetko preverilo, po správe z ministerstva obrany ho Jeľcin prepustil. A nielen prepustil, ocenil, že Sergej nezradil svoju prísahu, uvedomil si, že Sergej nemal právo konať inak. Potom Surovikinovi dovolili vstúpiť do Frunzeho akadémie, hoci vo všeobecnosti sa po zatknutí do akadémie vstupovať nemohlo. Absolvoval ju s vyznamenaním, rovnako ako neskôr Akadémiu generálneho štábu.

 

– Teraz dokonca západná tlač píše, že práve vďaka týmto poznatkom dokázal vytvoriť obrannú líniu, ktorá prelomila plány na protiofenzívu ukrajinských ozbrojených síl.

– Ide o najtalentovanejšieho vojenského veliteľa. Ale to, čo píšu o “Surovikinovej obrannej línii” nie je opis jeho myšlienky. Tieto “zuby” vôbec nie sú Surovikinovou obranou. On vykonal prieskum terénu a predvídajúc akcie Ukrajincov v ofenzíve tak prerozdelil personál, že teraz protiofenzíva neustále zlyháva. V niektorých oblastiach je hĺbka ním vytvorenej obrany až 10 kilometrov! Znížil dĺžku frontu a prehodnotil samotnú stratégiu obrany. Klasicky považujeme za jednotku podpornej skupiny prápor, ale on sa spoliehal na roty. V dejinách ruskej armády bol takýto krok. V roku 1880 Skobeľov v bitke pri Geok-Tepe urobil z jednotky nie prápor, ale rotu. A zvíťazil. Potom sa od tohto systému upustilo a Sergej ho opäť použil. A účinnosť jeho návrhov na boj proti ukrajincom súvisí aj so stávkami na roty, ako bol Skobeľov.

 

– Nedávno – už keď Surovikin zmizol – vznikol vo vojenských kanáloch spor o zodpovednosti generála za opustenie Chersonu. Máte k tejto operácii nejaké pripomienky?

– Z vojenského hľadiska nemáme k rozhodnutiu opustiť Cherson žiadne pripomienky. Sergej videl, že Európa a Amerika pumpujú na Ukrajinu zbrane. Okamžite si preštudoval terén, pochopil, na čo máme sily a na čo nie, a opustením Chersonu zachránil vojsko aj civilistov a zároveň využil čas na vytvorenie obrannej línie, ktorá teraz môže odolať protiofenzíve.

 

– Veľa som počul o Surovikinovej veľkej autorite v armáde. Je to naozaj pravda?

– Áno. – Čo to má s tým spoločné? – Celý život bol v armáde a jeho životopis pozostáva z udalostí, ktorými potvrdil svoju lojalitu k vlasti aj starostlivosť o vojakov. Keď velil 42. divízii v Čečensku, poznáte jeho verejný sľub, že za každého zabitého ruského vojaka armáda zabije troch militantov. A svoje slovo dodržal. Spolu s vojakmi bol pod paľbou. Keď slúžil v Tadžikistane, stal sa takýto prípad: niekoľko našich vojakov zajali miestni banditi. A Sergej, veliteľ armády, išiel vyjednávať s vodcami banditov. Dovolili mu zúčastniť sa na stretnutí, prešiel všetkými kordónmi. Sadli si za stôl. Sergej si rozopol sako a pod ním – granáty. Našich chlapcov prepustili bez akýchkoľvek podmienok. Keď ho vymenovali za veliteľa vzdušných síl, vyvolalo to odmietavý postoj: piloti sú predsa zvláštni ľudia a pozemný veliteľ je pre nich neprijateľný. A kto je mu podriadeným: letectvu velí maršal, protivzdušnej obrane maršal. Surovikin prichádzal do Kubinky každú sobotu a lietal. Nepózoval, ale skutočne sám lietal a mal rešpekt .

 

– Existujú nejaké príklady nielen emotívnych, pestrých akcií, ale aj nejakých systematických rozhodnutí, ktoré urobil?

– Sergej Surovikin vytvoril vojenskú políciu, ktorej myšlienka spočiatku vyvolala obrovský odpor aparátu. Teraz však – počas špeciálnej operácie – ukázala svoju nevyhnutnosť. Polícia zabezpečuje ochranu munície, sprevádza náklad, vyšetruje zločiny a má vyšetrovacie právomoci. Som si istý, že nebyť Sergeja, nikto by nebol schopný vytvoriť túto policajnú jednotku od základov. Samozrejme, keď koncom júna zmizol, vyvolalo to zmätok a som si istý, že zamestnanci armády, vojaci čakajú, že sa vráti a bude opäť veliť jednotkám.

Sergej Zimin

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok