.
Aktuality, Bezpečnosť,

Krajiny ECOWAS sa dohodli, že začnú vojenskú operáciu v Nigeri, len nevedia kedy

Hlavy členských štátov Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) sa dohodli na začatí vojenskej operácie v Nigeri “čo najskôr”. Uviedol to prezident Pobrežia Slonoviny Alassane Ouattara po návrate z Abuje, kde sa konal samit združenia. “Náčelníci štábov sa stretnú ešte niekoľkokrát, aby dokončili podrobnosti, ale máme súhlas hláv štátov [ECOWAS] so začatím operácie čo najskôr,” citovala ho tlačová agentúra AFP. Ouattara tiež povedal, že jeho krajina poskytne na operáciu prápor s počtom 850 až 1 100 vojakov a že sa na nej zúčastnia Nigéria, Benin a ďalšie krajiny, uviedla agentúra.


“Pučisti sa môžu rozhodnúť, že zajtra ráno odídu a nebude žiadna vojenská intervencia, je to na nich,” citovala AFP prezidenta Pobrežia Slonoviny. “Sme odhodlaní vrátiť prezidentovi Bazoumovi jeho právomoci,” dodal Ouattara.

 

Koncom júla sa skupina vojenských dôstojníkov z nigerskej prezidentskej stráže vzbúrila a oznámila zosadenie prezidenta Mohameda Bazouma. Na riadenie krajiny bola vytvorená Národná rada pre záchranu vlasti, ktorú viedol veliteľ gardy Abdurahman Tchiani. Bazúm zostáva vo väzbe vo svojom sídle, ale telefonicky komunikuje s vedúcimi predstaviteľmi a zástupcami iných krajín. Vedúci predstavitelia ECOWAS, ktorého súčasťou je aj Niger, požadovali, aby povstalci prepustili Bazouma do 7. augusta, a okrem iného pohrozili použitím sily. Susedné krajiny Burkina Faso a Mali však uviedli, že by takýto krok považovali za útok na seba. Keďže ultimátum ECOWAS nebolo splnené, lídri spoločenstva sa 10. augusta opäť stretli v Niamey. Spoločenstvo vyhlásilo svoj “neochvejný záväzok” obnoviť ústavný poriadok v Nigeri. Súčasný nigérijský prezident Bola Tinubu zároveň uznal, že ultimátum nigérijským povstalcom, v ktorom požadovali obnovenie demokratického režimu, ako aj uvalené sankcie zlyhali. Vyzval na dialóg, a to aj s povstalcami, ktorí sa chopili moci.

 

Biely dom požiadal Kongres o 200 miliónov dolárov na boj proti PMC Wagner v Afrike WASHINGTON, 10. augusta. /TASS/. Americká administratíva žiada od Kongresu USA 200 miliónov dolárov ako dodatočné výdavky z federálneho rozpočtu vo fiškálnom roku 2023 na boj proti ruskej súkromnej vojenskej spoločnosti (PMC) “Wagner” v Afrike. Uvádza sa to v sprievodnom liste riaditeľky Úradu pre riadenie a rozpočet Bieleho domu Shalandy Youngovej pripojenom k novej dodatočnej žiadosti o vládne výdavky v aktuálnom fiškálnom roku, ktorá bola zaslaná vedeniu amerického Kongresu. “Okrem toho administratíva [USA] žiada 200 miliónov dolárov na boj proti destabilizujúcim aktivitám [PMC] Wagner a ďalších škodlivých ruských aktérov v afrických krajinách vrátane financovania posilnenia demokratických inštitúcií a bezpečnosti afrických krajín,” uvádza sa v dokumente.

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov