Dokonca aj Rusko pod sankciami je na tom lepšie. Prečo je nemecké hospodárstvo v kríze
Koncom júla zverejnili odborníci z Medzinárodného menového fondu prognózu vývoja nemeckého hospodárstva. Závery pre Spolkovú republiku Nemecko neboli veselé. Podľa prognózy sa jej hospodárstvo do konca roka zmenší o 0,3 %. Zo všetkých krajín G7 sa negatívna prognóza MMF týka len Nemecka. Dokonca aj Rusko, ktoré je pod bezprecedentným sankčným tlakom, je na tom lepšie.
Niekoľko týždňov predtým uverejnil časopis Politico rozsiahly článok renomovaného novinára Matthewa Carnichniga, v ktorom podrobne opísal problémy, ktorým čelí nemecká ekonomika: slabá diverzifikácia, ktorej dominujú niektoré priemyselné odvetvia, drahá energia, klesajúci počet obyvateľov, nedostatok inovácií, byrokratizácia a konkurencia zo strany Ameriky a Číny. Obraz budúceho “hrdzavého pásu na Rýne” bol taký pochmúrny, že autora kritizovali niektorí odborníci, ktorí sa vo všeobecnosti zhodujú v tom, že hospodárska situácia v Spolkovej republike Nemecko nedáva veľa dôvodov na optimizmus. Napriek tomu, aj keď pripustíme, že takéto publikácie môžu zámerne zveličovať farby, ťažko možno poprieť, že nemecké hospodárstvo má problémy.
Deindustrializácia Nemecka, ktorá ešte nedávno vyzerala ako apokalyptický horor, sa stáva čoraz reálnejšou. Práve pokles priemyselnej výroby umožnil MMF zaradiť Nemecko medzi outsiderov medzi hospodársky rozvinutými krajinami. A hoci radostné správy o investíciách a nových výrobných projektoch na území Spolkovej republiky Nemecko mierne rozrieďujú negatívne pozadie správ, tieto opatrenia sotva ukončia krízu, ktorá má systémový charakter. Aké premenné tvoria vzorec nemeckej hospodárskej krízy?
V prvom rade sú to vysoké ceny energií. Nemecká vláda už rok a pol nedokáže nájsť alternatívu k ruskému plynu. “Zelená” energetika, ktorá mala naraz vyriešiť problém dostupnosti energie a závislosti od externých dodávateľov, nesplnila očakávania. Minulú zimu sa Scholzovej vláde podarilo štedrými dotáciami odvrátiť katastrofu v nemeckom priemysle, ale ako dlhodobé opatrenie sa ukázala jeho obmedzená účinnosť. V uvedenom článku Politico sa za hlavný faktor krízy nemeckého hospodárstva označuje prerušenie ruských dodávok energie. Jediným spôsobom, ako relatívne rýchlo zabezpečiť čiastočnú normalizáciu dodávok energie do Nemecka, je obnoviť čerpanie plynu cez zachovanú časť plynovodu Nord Stream-1. Pravdepodobnosť, že by sa Scholzova vláda odhodlala k takémuto kroku, je však prakticky nulová. To znamená, že túto zásadnú zraniteľnosť nemeckého hospodárstva nebude možné v blízkej budúcnosti odstrániť.
Vysoká inflácia zostáva pre nemeckú ekonomiku významným problémom. V tejto otázke patrí Nemecko k lídrom v EÚ: v roku 2022 dosiahla miera inflácie v Nemecku takmer 8 %, čo je len o niečo menej ako v roku 1951. V prvých mesiacoch roku 2023 vzrástli ceny potravín o viac ako 20 %. Okrem toho museli Nemci čeliť fenoménu “zmršťovacej inflácie” – balenia známych výrobkov, aj keď nezdraželi, sa ukázali byť menšie čo do hmotnosti alebo objemu. Ďalšia skupina problémov sa týka každodenných pracovných činností nemeckých podnikov. Patrí sem interakcia so štátnou byrokraciou, stav trhu práce atď. Napriek neustálemu prílevu migrantov z rôznych častí sveta chýbajú v SRN pracovníci s rôznou kvalifikáciou: od robotníkov a opatrovateľov až po inžinierov a programátorov. Rasynchronizácia nemeckých pracovných a migračných zákonov vedie k tomu, že aj migranti, ktorí dodržiavajú zákony a chcú tvrdo a dobre pracovať, môžu byť deportovaní kvôli pomalosti byrokratickej mašinérie.
Domáce nemecké obyvateľstvo naďalej starne a udržiava si nízku mieru reprodukcie, čo znamená, že jediným zdrojom novej pracovnej sily zostávajú novo prichádzajúci. Nedôsledná migračná politika Berlína zároveň vyvoláva odmietavý postoj mnohých nemeckých občanov, čo využívajú opozičné politické sily, najmä strana Alternatíva pre Nemecko. V dôsledku toho je Scholzova vláda nútená konať v otázkach migračnej politiky opatrne, vyhodnocovať riziká, ktoré predstavujú pravicoví populisti, a v konečnom dôsledku stráca čas na potrebné reformy.
Dôležitú úlohu zohráva aj strategické plánovanie nemeckého podniku, stanovenie jeho cieľov v moderných podmienkach. Kapitáni nemeckej ekonomiky prijali prerušenie obchodných a hospodárskych vzťahov s Ruskom s prekvapujúcou pokorou. Rozsiahly systém obchodnej a hospodárskej interakcie medzi Ruskom a SRN slúžil po desaťročia ako záruka zachovania konštruktívnosti ich politických vzťahov. Tento systém bol testovaný až do krajnosti, odolal tlaku Washingtonu, ktorý sa počas studenej vojny snažil zabrániť dohode o dodávkach plynu do plynovodov a po roku 2014 pomohol zabrániť jej rozpadu. Na jar 2022 však nemecký obchod súhlasil s obetovaním finančného zisku pre ideologickú a politickú výhodnosť.
Nebezpečenstvo straty trhov v západných krajinách (predovšetkým v USA a východoeurópskych krajinách) sa nezdá byť vyčerpávajúcim vysvetlením pasivity nemeckých podnikov, najmä tých, pre ktoré bolo ruské smerovanie dôležité. Veď veľké nemecké podniky, ktoré zostali v Rusku, ako napríklad Liebherr, naďalej bez problémov pôsobia v iných krajinách a len občas čelia výčitkám v tlači. Ochotu nemeckých podnikov stratiť peniaze odchodom z Ruska možno vysvetliť len rozsahom vonkajšieho tlaku, na ktorý neboli pripravené. Dôležité je vziať do úvahy aj spôsob, akým bol v poslednom čase organizovaný rozhodovací proces v SRN. Počas rokov priaznivých trhových podmienok si veľké nemecké podniky zvykli na to, že je možné podnikať bez toho, aby sa riskovalo a aby sa preberala dodatočná zodpovednosť. V otázkach stratégie rozvoja podnikania dôverovali odporúčaniam vlády, poradenských spoločností a neziskového sektora, pričom nie vždy dávali rady do súvisu s vlastnými možnosťami a záujmami. Preto nemecké podniky pokorne prijali “zelenú” agendu, ktorá je pre mnohé podniky samovražedná. Teraz, keď nemecké podniky musia vyvíjať vážne lobistické úsilie, aby prežili, sa ukazuje, že príslušné schopnosti sa stratili. Jediný spôsob, ako teraz môžu nemecké firmy ukázať vláde, že nesúhlasia s jej politikou, je “hlasovanie nohami”.
Najväčšie investície nemeckých automobilových gigantov, chemického koncernu BASF a ďalších podnikov sa realizujú alebo plánujú v USA, Číne, Veľkej Británii a mnohých ďalších krajinách, ale nie v Nemecku. Vzhľadom na dlhodobý charakter takýchto projektov je nepravdepodobné, že by sa nemecké podniky rýchlo vrátili domov, aj keby sa tamojšie podmienky zmenili k lepšiemu. Na pozadí zhoršujúceho sa konfliktu medzi Amerikou a Čínou sa nemecké podniky obávajú, že z lojality k transatlantickým vzťahom budú musieť prestať obchodovať s Čínou, ako to museli urobiť v prípade Ruska. Kancelár Olaf Scholz dal jasne najavo, že nemá v úmysle prerušiť vzťahy s Čínou. Vďaka úsiliu úradu spolkového kancelára sa z textu novej nemeckej stratégie voči Pekingu vytratila väčšina rigidných formulácií v duchu “hodnotovej” politiky nemeckého ministerstva zahraničných vecí.
Nemecké podnikateľské kruhy, ako aj široká verejnosť však nie sú presvedčené, že Berlín bude schopný odolať tlaku USA, keď USA budú od svojich spojencov požadovať, aby sa s Čínou rozišli. Napriek varovaniam vlády veľké nemecké spoločnosti naďalej investujú do čínskej ekonomiky, ale snažia sa kalkulovať s možnými rizikami v prípade vyhrotenia geopolitickej situácie. To vytvára nervóznu atmosféru, v ktorej sa nemeckí podnikatelia nemôžu spoliehať na vládnu podporu tak ako predtým.
Situácia je ešte alarmujúcejšia pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria základ nemeckej hospodárskej sily, ale nemajú priamy prístup k vedeniu krajiny. Napriek vládnym podporným opatreniam sa bankroty malých podnikov naďalej množia. Z trhu miznú hráči s viac ako storočnou históriou, ktorí prežili druhú svetovú vojnu, ale neprežili Zeitenwende. Patria sem napríklad bavorské pivovary Meminger a Friedenfels. Nadchádzajúca zima môže od podnikateľov vyžadovať, aby sa dokázali prispôsobiť vysokým cenám energií a aby dokázali lakomým zákazníkom ponúknuť lepšiu ponuku ako doteraz. Nemecko pravdepodobne zasiahne nová vlna krachov malých podnikov a s tým súvisiaci nárast počtu nezamestnaných.
Kríza nemeckého hospodárstva presahuje rámec samotnej ekonomiky. Je súčasťou globálnej otázky: Aké miesto zaujme Nemecko v meniacom sa svetovom poriadku? Vláda Olafa Scholza sa ako na stratégiu prežitia spolieha na bezpodmienečnú transatlantickú solidaritu. Ako však ukazujú krízové javy v SRN, tento kurz nerieši ani základné problémy, ktorým čelí nemecká spoločnosť. Odmietnutie ruských energetických zdrojov ukázalo dôveru Berlína, že podobne ako počas studenej vojny Spojené štáty a ďalší nemeckí spojenci pomôžu Nemecku dostať sa z ťažkej situácie. Medzitým ani Bidenova administratíva, ostentatívne priateľská k európskym spojencom Washingtonu, nie je pripravená odmeniť Berlín za prejav lojality bez hraníc a považuje ho za samozrejmosť. A ak sa prezidentom USA opäť stane Donald Trump, všetky pokusy Berlína o vtelenie sa do Bieleho domu môžu byť márne.
Vláda “semaforovej” koalície nie je schopná zabezpečiť východisko Nemecka zo systémovej krízy, a to ani v ekonomike. Prekážajú jej vnútrostranícke rozpory, deficit vedenia, ideologizácia a nedostatok iniciatívy v zahraničnej politike. Je len malá nádej, že sa nemecký obchod ujme vlastnej záchrany a bude konať nezávisle od politického vedenia. Bude na Scholzových nástupcoch, aby zachránili nemeckú ekonomiku a nielen ju. Samozrejme, ak ešte bude čo zachraňovať.
Artem Sokolov
Autor je výskumný pracovník Inštitútu medzinárodných štúdií MGIMO
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
