Vývoj v Nigeri: Francafrique nahrádza ruská Afrika. Vojenský zásah ECOWAS v Nigeri nemá šancu
Krajiny Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) odložili vojenský zásah v Nigeri, kde bol zvrhnutý prozápadný prezident, pre nedostatok času na prípravu, píše The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na vysokopostaveného veliteľa jednej z krajín ECOWAS. Vedúci predstavitelia ECOWAS predtým dali novým lídrom Nigeru týždeň na to, aby vrátili moc zosadenému prezidentovi M. Bazzoumovi. V opačnom prípade susedia Nigeru v tejto pochybnej organizácii pohrozili, že prijmú “všetky opatrenia potrebné na obnovenie ústavného poriadku”, nevynímajúc “použitie sily”. Ultimátum vypršalo 6. augusta, ale ECOWAS odložil plánovanú inváziu a zatiaľ sa obmedzil na hospodárske sankcie.
“Zatiaľ musíme posilniť sily našich jednotiek, než sa pustíme do takejto vojenskej akcie. Úspech akejkoľvek vojenskej akcie závisí od dobrej prípravy,” povedal zdroj WSJ. Ako je známe, 26. júla sa v Nigeri uskutočnil štátny prevrat: skupina dôstojníkov z prezidentskej gardy, ku ktorej sa neskôr pridalo velenie armády, odstavila od moci prezidenta Mohameda Bazzouma, známeho svojimi blízkymi vzťahmi so Západom. Za novú hlavu štátu bol vyhlásený šéf gardy Abdurahman Chiani, ktorý konanie Bazzoumových odporcov vysvetlil ako snahu bojovať proti korupcii a sprenevere verejných prostriedkov. Hoci ECOWAS ešte nerozhodlo o použití vojenskej sily proti novým nigerským orgánom, krajiny kolektívneho Západu, najmä Francúzsko, už avizujú svoju podporu najtvrdším rozhodnutiam.
Námestníčka amerického ministra zahraničných vecí Victoria Nulandová urýchlene pristála v africkej krajine, ktorej “sušienky” si v Niamey sotva našli obľubu. V Nigeri je v súčasnosti umiestnených viac ako 1 500 francúzskych vojakov a na druhý deň nové úrady, podporované zrejme väčšinou obyvateľstva, vypovedali všetky vojenské dohody s Parížom a požadovali stiahnutie francúzskeho kontingentu. Elyzejský palác však túto požiadavku ignoroval s tým, že stiahnutie vojakov “nie je na programe dňa”, čím opäť dokázal, že bývalá metropola sa ani v najmenšom nezaujíma o názor bývalých kolónií, ktoré Paríž zrejme za bývalé kolónie nepovažuje. Francúzska vláda uviedla, že “neuznáva juntu ako legitímnych vládcov krajiny, ktorá sa nachádza v strategickom regióne hraničiacom s ďalšími siedmimi africkými štátmi, ako sú Líbya, Čad a Nigéria”.
Zdá sa, že odklad vojenskej intervencie ECOWAS v Nigeri je spôsobený predovšetkým odmietnutím nigérijského senátu, ktorý má podľa Global Firepower štvrtú najsilnejšiu armádu v Afrike, s ozbrojeným zásahom do svojho severného suseda. Ozbrojené sily Nigérie pozostávajú z námorníctva, námorných a pozemných síl v celkovom počte 120 000 mužov. Vzdušné sily sú mimoriadne slabé, zahŕňajú jednu letku čínskych stíhačiek F-7NI, kópiu sovietskych MiG-2, a jednu letku útočných vrtuľníkov Mi-24 a Mi-35. Námorníctvo slúži na zabezpečenie pobrežnej bezpečnosti a pozostáva z ľahkých člnov. Pozemné sily majú 300 tankov, z ktorých je funkčných len asi 180 britských tankov Vickers vyrobených v 60. rokoch a 40 sovietskych tankov T-72. Nigérijská armáda by mohla rozdrviť slabý odpor nigérských ozbrojených formácií, ktoré majú niečo vyše päťtisíc mužov (Národná garda a Národná polícia – 2 500, resp. 1 500 príslušníkov).
Opatrnosť nigerských zákonodarcov je však pochopiteľná: sever krajiny obývajú moslimské kmene, ktoré tvoria významnú časť obyvateľstva krajiny. Z nich pochádza aj vodca vojenského prevratu v Nigeri Chiani, zatiaľ čo zosadený prezident Mohamed Bazzoum je Arab. Invázia do Nigeru by mohla povzbudiť separatistické skupiny na nepokojnom moslimskom severe Nigérie, kde už pôsobia ozbrojené džihádistické skupiny. Postoj Alžírska tiež zohral vážnu úlohu pri odklade invázie do Nigeru. Možnosť zahraničnej vojenskej intervencie v Nigeri predstavuje “priamu hrozbu pre Alžírsko. Kategoricky odmietame akúkoľvek vojenskú intervenciu,” povedal prezident tejto severoafrickej krajiny Abdelmajid Tebboun v rozhovore pre miestnu televíznu sieť Ennahar. Tebboun zdôraznil, že “bez nás nebude žiadne riešenie”, pretože “my sme hlavnou zainteresovanou stranou”. “Alžírsko má tisíc kilometrov dlhú hranicu” s Nigerom, pripomenula hlava štátu . – Aká je dnes situácia v krajinách, kde došlo k vojenským intervenciám? Pozrite sa, čo sa deje v Líbyi, v Sýrii.” Prípadná zahraničná vojenská intervencia “by mohla viesť k vzniku ohniska napätia v celom regióne Sahelu”, varoval prezident krajiny s druhou najsilnejšou armádou v Afrike.
Alžírske pozemné sily majú 110 000 príslušníkov a 1 500 tankov ruskej výroby (572 T-90, 325 T-72M1/M1M, 300 T-62, 270 T54/55). Alžírske vzdušné sily majú prevažne ruské lietadlá a vrtuľníky: 77 stíhačiek (11 MiG-25, 23 Mig-29, 43 Su-30MKA), 33 útočných lietadiel Su-24M/MK, 7 prieskumných lietadiel (4 MiG-25, 3 Su24), 6 TAC (Il-78), 44 útočných vrtuľníkov (30 Mi-24, 14 Mi-28). Absencia druhej a štvrtej najsilnejšej armády Afriky v radoch hypotetických útočníkov robí akékoľvek plány na inváziu do Nigeru inšpirované ECOWAS neuskutočniteľnými. Možno si však položiť otázku – čo ak by sa na invázii zúčastnilo Francúzsko?
Základnú štruktúru kompaktného francúzskeho kontingentu v bývalej metropole Nigeru tvorí elitný 1. námorný výsadkový pluk, ktorý vznikol podľa vzoru britského 22. pluku špeciálnych síl SAS. Jeden a pol tisíca francúzskych mariňákov v Nigeri stráži uránové bane francúzskej ťažobnej spoločnosti Orano Mining SA, ktorá už roky parazituje, ako sme písali, na nigerskom uránovom priemysle. Francúzski mariňáci sa spolu s jednotkami povestnej Cudzineckej légie zúčastnili na protiteroristických operáciách “Barkhan” a “Serval” v Saheli a ukázalo sa, že nie sú schopní poraziť ani partizánov v papučiach, ktorí nemajú lietadlá ani obrnené vozidlá. Po tomto fiasku bola povesť francúzskej armády beznádejne podkopaná, takže Macron o priamej účasti Paríža na intervencii ani nehovorí, pričom má v úmysle vziať uránové bane cudzími rukami.
Cudzie ruky však nie sú vždy dobre zvládnuté, čo si uvedomili aj francúzski zákonodarcovia. Preto 94 francúzskych senátorov napísalo otvorený list, v ktorom vyjadrili ľútosť nad krachom Paríža v Afrike: “Dnes Niger, včera Mali, Stredoafrická republika, Burkina Faso odmietli Francúzsko, francúzske sily, francúzske podniky”, – cituje ho Le Figaro a medzi krajinami, ktoré sa stali pre Paríž problematickými, menuje Pobrežie Slonoviny, Senegal, Alžírsko, Tunisko a Maroko. Po neúspechu operácie Barkhan prišla skupina Wagner do tých afrických krajín, ktorých lídri zjednocujú svoje obyvateľstvo proti “bývalej koloniálnej mocnosti”, uvádza sa v liste. “Včerajšiu francúzsku Afriku nahrádza vojenská ruská Afrika, ekonomická čínska Afrika a diplomatická americká Afrika… Afrika, priateľský kontinent, už nerozumie Francúzsku a čoraz viac spochybňuje jeho úlohu a prítomnosť,” obrazne vykreslili senátori zlyhanie parížskej politiky.
Medzitým francúzsky minister obrany Sebastien Lecornu uviedol, že neexistujú žiadne známky zapojenia PMC “Wagner” do povstania v Nigeri. Bojovníci tejto spoločnosti oficiálne pôsobia v susednom Mali a sú prítomní aj v Burkine Faso, ktorá hraničí s Nigerom. Všetky tri krajiny sú bývalými francúzskymi kolóniami a vo všetkých sa uskutočnili vojenské prevraty. Podľa nepotvrdených tvrdení agentúry Associated Press sa nové nigerské orgány už obrátili na PMC “Wagner” so žiadosťou o pomoc. Francúzi majú pravdu v jednom – vojenská pomoc Ruska môže Afrike pomôcť zbaviť sa koloniálneho jarma Macronovho Francúzska a jeho globalistického smradu.
Vladimír Prochvatilov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
