Aktuality, Bezpečnosť,

Dohoda o obilí: most mieru alebo gordický uzol v Čiernom mori?

---

 

Rusko 17. júla 2023 jednostranne odstúpilo od dohody o obilí. Ruské ministerstvo obrany uviedlo: “V súvislosti s ukončením Čiernomorskej iniciatívy a likvidáciou námorného humanitárneho koridoru… budú všetky plavidlá plávajúce vo vodách Čierneho mora do ukrajinských prístavov považované za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu.” Po tomto vyhlásení ruskí zástupcovia v Spoločnom koordinačnom centre (JCC) v Istanbule opustili mesto. Tento vývoj znamená pozastavenie ukrajinského nákladu obilia z Čierneho mora, veľmi hmlistý obraz budúcnosti trhov s potravinami a pripravenosť Ruska na rozhodné kroky. V roku 2022 zohral turecký prezident Recep Tayyip Erdogan kľúčovú sprostredkovateľskú úlohu pri dohode medzi Ukrajinou a Ruskom o otvorení obilného koridoru. Keďže námorné míny a vojnové lode ohrozovali bezpečnosť lodnej dopravy, odchod z čiernomorských prístavov bol nemožný, kým sa obe strany nedohodli na dohode. Dohoda tak bola prelomom v otázke zabezpečenia bezpečného prechodu lodí. Okrem toho sa strany konečne dohodli na určitom pozitívnom programe po tom, ako sa vo februári začala ruská špeciálna operácia.

 

V júli 2022 sa dohodlo, že dohoda bude platiť 120 dní. Vrátane predĺžení riadne fungovala rok. Podľa OSN sa do rôznych krajín sveta vyviezlo 33 miliónov ton obilia. Vzhľadom na pokračovanie prepravy z Ukrajiny sa však sľuby Rusku takmer nenaplnili. Podľa memoranda o porozumení, ktoré podpísali Rusko a sekretariát OSN, Rusko očakávalo ľahší prístup na zahraničné trhy pri vývoze svojich potravín a hnojív. V dôsledku sankcií uvalených Západom Rusko čelilo problémom, ktoré bránili vývozu. V bankovom sektore, poisťovníctve a logistike neboli zaznamenané prakticky žiadne známky pokroku.

 

Napriek týmto problémom sa ruský vývoz obilia v poľnohospodárskej sezóne 2022 – 2023 zvýšil na rekordných 60 miliónov ton. Tento úspech však neznamenal neobmedzený prístup do západných prístavov alebo normálne platobné a poistné procesy. Ukrajina medzitým pokračovala v diverzifikácii svojich vývozných trás cez Rumunsko, Poľsko a Čierne more. Problémy sa nevyriešili a Rusko sa začalo sťažovať a pripomínať, že do najchudobnejších krajín sa dostáva len malé percento obilia. V septembri 2022 prezident Vladimir Putin vo svojom prejave na Vladivostockom ekonomickom fóre povedal: “Ak vylúčime Turecko ako sprostredkovateľskú krajinu, takmer všetko obilie vyvážané z Ukrajiny nesmeruje do rozvojových a najchudobnejších krajín, ale do krajín Európskej únie.” Pri pohľade na fungovanie obilného koridoru možno tento výrok prezidenta Putina potvrdiť.

 

O rok neskôr údaje OSN ukazujú, že medzi piatich hlavných príjemcov ukrajinského obilia patria Čína, Španielsko, Turecko, Taliansko, Španielsko a Holandsko. Do krajín s nízkymi príjmami sa vyviezli len 3 % obilia, zatiaľ čo 44 % príjemcov tvorili štáty s vyššími príjmami. Z údajov vyplýva, že z dohody mali priamy prospech rozvinuté krajiny. Z dohody však nepriamo profitovali aj najchudobnejšie krajiny, keďže ceny pšenice od januára 2023 klesli o 14 % a ceny kukurice o viac ako 20 %. Po odstúpení Ruska od dohody začali ceny rásť. Ak sa dohoda neobnoví, predpokladá sa, že ceny v nasledujúcom štvrťroku ďalej porastú, najmä po skončení obdobia zberu úrody na severnej pologuli, čo bude predstavovať problém pre menej rozvinuté krajiny.

 

Na africkom samite v Petrohrade sa egyptský prezident Abdel Fattah al-Sisi vyslovil za obnovenie dohody. V reakcii na to sa prezident Vladimir Putin zaviazal dodať Burkine Faso, Stredoafrickej republike, Eritrei, Mali, Somálsku a Zimbabwe v priebehu nasledujúcich troch až štyroch mesiacov po 25 000 – 50 000 ton obilia zadarmo. Hoci ruské gesto prinesie týmto krajinám úľavu, je potrebné urobiť viac, aby sa dostatočne vyriešili celosvetové problémy s dodávkami, ktoré udržiavajú vysoké ceny potravín. Je potrebné poznamenať, že ukrajinský vývoz predstavuje takmer 8 % celosvetového vývozu

 

Čo chce Rusko?
Ruský prezident Vladimir Putin 19. júla v prejave k členom vlády vymenoval ruské požiadavky na
obnovenie dohody o obilninách:
1. Zrušenie sankcií na ruské obilie a hnojivá.
2. Opätovné pripojenie ruských finančných inštitúcií k systému SWIFT s cieľom odstrániť prekážky
vývozu obilia a hnojív.
3. Obnovenie dodávok náhradných dielov pre spoločnosti vyrábajúce poľnohospodárske stroje a
hnojivá v Rusku.
4. Vyriešenie otázok prenájmu lodí a poistenia ruského vývozu potravín.
5. Obnovenie prevádzky ropovodu Togliatti – Odesa na prepravu amoniaku.
6. Odblokovanie ruských aktív súvisiacich s poľnohospodárskym sektorom.

 

Z tohto zoznamu vyplýva, že podmienky do veľkej miery kopírujú memorandum o porozumení podpísané v júli 2022, ale Rusko požaduje viac. Po prvé, Kremeľ nalieha na reálne kroky pred obnovením dohody o obilí. To zahŕňa návrh na zaradenie ruskej banky Rosselchozbank do systému SWIFT namiesto zvažovania alternatívnych návrhov. V posledných mesiacoch banka JP Morgan pôsobila ako sprostredkovateľ pre ruských vývozcov obilia, ale potom prestala spracovávať platby. Kremeľ teraz chce neobmedzený prístup do globálneho finančného systému namiesto toho, aby sa spoliehal na jedinú západnú banku.

 

Po druhé, Rusko presadzuje zmiernenie sankcií na výrobu hnojív a poľnohospodárskych produktov, aby sa zabezpečila trvalá stabilita v týchto oblastiach. Takéto požiadavky sa však môžu stretnúť so skepticizmom vzhľadom na potenciálne dvojité využitie niektorých z týchto zdrojov.

 

Uvedený zoznam si vyžaduje zmiernenie niektorých finančných obmedzení. Rusku sa však nepáčia ani pokračujúce pokusy Ukrajiny o sabotáže vrátane útoku dronom na Krymský most 17. júla. Rozhodnutie odstúpiť od dohody bolo prijaté bezprostredne po tomto útoku, pričom Rusko sa údajne snaží oslabiť schopnosti Ukrajiny. Kremeľ argumentuje, že pokračujúca prevádzka pomáha Ukrajine získať prístup k finančným zdrojom a vplyv na bojisku. Preto nie je prekvapujúce, že Odesa bola po pozastavení dohody o obilí zasiahnutá raketovou paľbou, čo oslabilo ukrajinský vývoz obilia po európskych trasách.

 

Podarí sa Ankare presvedčiť Kremeľ, aby dohodu obnovil?

V rozhovore s prezidentom Putinom 3. augusta prezident Erdogan zdôraznil význam dohody o obilí, ktorú nazval “mostom mieru”. Po telefonáte turecký prezident uviedol, že sa teší na augustové stretnutie s prezidentom Putinom. Ankara zostáva jedným z mála vplyvných aktérov zapojených do dialógu s Kyjevom a Moskvou. Turecko nielenže sprostredkovalo dohodu, ale vďaka svojej strategickej polohe v blízkosti ukrajinských a ruských prístavov profitovalo aj z bezpečného prijímania dodávok obilia. Obnovenie tejto dohody tak zlepší celosvetovú reputáciu Turecka a podporí jeho hospodárske záujmy. Nedávne povolebné manévre tureckej vlády však Kremeľ sklamali. Po stretnutí prezidenta Erdogana s jeho náprotivkom Volodimirom Zelenským bol veliteľom Azova umožnený návrat na Ukrajinu. Podľa septembrovej dohody o výmene zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou mali zostať v Turecku. Bez oficiálnych komentárov je ťažké vyvodiť jednoznačné závery o tom, čo sa stalo. Ankara sa však pravdepodobne snažila znížiť napätie v radoch NATO pred samitom vo Vilniuse ako aktér, ktorý čelí ostrej kritike za dialóg s Moskvou.

 

Podobne prezident Erdogan prestal blokovať vstup Švédska do NATO a podporil vstup Ukrajiny do aliancie, hoci otázky územnej celistvosti krajiny zostávajú nevyriešené. Turecko teda nie je pripravené úplne ignorovať svojich západných spojencov. Je však predčasné tvrdiť, že robí posun smerom na Západ na úkor svojej odmeranej stratégie. Táto zmena je vyvolaná jeho hospodárskymi problémami a nedávnymi pokusmi o normalizáciu jeho zahraničnej politiky. Signály z Kremľa naznačujú, že kroky Turecka budú zaznamenané, ale nepovedú k náhlemu prerušeniu bilaterálnych vzťahov. Napriek tomu zostáva posúdenie výsledku tureckej snahy o sprostredkovanie medzi Ukrajinou a Ruskom výzvou. Keďže dohoda o obilí je v nedohľadne, Turecko bude nepochybne čeliť zvýšenému tlaku zo strany Západu a NATO na oslabenie režimu v úžinách. Ankara 28. februára obmedzila prístup vojnových lodí tretích krajín do Čierneho mora na základe dohovoru z Montreux. Niektorí analytici nedávno navrhli alternatívne riešenia, napríklad využitie síl NATO na sprevádzanie lodí prepravujúcich ukrajinské obilie a hnojivá z humanitárnych dôvodov. Hoci by takéto kroky mohli viesť k ďalšiemu regionálnemu napätiu, čím by sa tento scenár stal nepravdepodobným, poukazujú aj na možný tlak na Turecko, aby povolilo prístup do Čierneho mora na 21-dňové obdobie stanovené v dohovore z Montreux.

 

Záver

Rozhodnutie Ruska odstúpiť od dohody o obilí sa neobmedzuje len na čisto finančné dôvody. Hoci súčasné sankcie znižujú flexibilitu ruského vývozu, ich vplyv zostáva mierny. Kremeľ však tvrdí, že dohoda slúži predovšetkým záujmom Ukrajiny a že záväzky voči Moskve sa nedodržiavajú. V tejto súvislosti sú požiadavky Moskvy v súlade s dohodami z júla 2022. Po stiahnutí sa Rusko začalo takticky ostreľovať ukrajinskú infraštruktúru, čím obmedzilo možnosti vývozu obilia na Ukrajinu. Hoci tieto kroky možno vnímať ako odvetu za údajnú sabotáž ukrajinských síl, nepochybne vyčerpávajú finančné možnosti Kyjeva na udržanie vojnového úsilia. Prevládajúci ruský naratív naznačuje, že skutočné kroky sú uprednostňované pred navrhovanými alternatívami ako podmienka opätovného zapojenia sa do dohody o obilí. V tejto rovnici Turecko a generálny tajomník OSN vystupujú ako potenciálni sprostredkovatelia, ktorí majú presvedčiť Rusko. Takáto diplomacia by však mala byť súčasťou širšej spoločnej iniciatívy, ktorá vyzýva západné zainteresované strany, aby išli nad rámec jednoduchých ubezpečení. Dlhotrvajúca patová situácia by mohla v dohľadnej budúcnosti ovplyvniť nielen svetový trh s potravinami, ale aj geopolitickú situáciu v Čiernom mori.

Hasan Selim Ozertem

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok